overiť dok. presvedčiť sa o pravosti, správnosti niečoho: o. (si) fakty, správy; vedecké o-enie tézy; práv. o. podpis úradne potvrdiť jeho pravosť;
nedok. overovať
neoverený -ná -né príd. 1. ▶ ktorého správnosť nie je odskúšaná; o ktorom možno pochybovať; syn. neosvedčený; op. overený: neoverená teória; odmietať neoverené postupy a experimenty; riskovať neoverenú liečbu 2. i odb. ▶ ktorého pravdivosť nie je oficiálne zistená, potvrdená, neverifikovaný; op. overený: úradne n. preklad, dokument; n. podpis konateľa; n. zdroj informácií; neoverené kópie, fotokópie petičných hárkov; publikovať neoverené fakty ▷ ↗ i overiť
overiť -rí -ria over! -ril -riac -rený -renie dok. (čo) 1. i overiť si ▶ zistiť a posúdiť pravdivosť, správnosť, pôvodnosť, hodnovernosť a pod. niečoho; presvedčiť sa o niečom, preskúmať, preveriť: o. alibi; o. dôveryhodnosť svedectva, výpovede, správy; o. si svoju domnienku; zverejňovať informácie bez overenia ich pravdivosti; skôr ako budem pokračovať, overím si jednu vec; prečo si najskôr neoveríš fakty?; žiaci si overili svoje orientačné schopnosti; všetko si overil na vlastné oči; je to rokmi overená pravda 2. i práv. ▶ úradne potvrdiť pravosť podpisu, správnosť odpisu listiny a pod., legalizovať: o. pravosť certifikátu; poplatok za overenie odpisu listiny; notárske overenie kópií dokladov; každoročná správa sa overí oprávneným overovateľom; Potom sme podpísali zmluvu, najprv ja, potom otec, ktorého podpis súdny úradník overil. [J. Pohronský] ▷ nedok. ↗ overovať, k 1 i overovať si
overovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. (čo) 1. i overovať si ▶ zisťovať a posudzovať pravdivosť, správnosť, pôvodnosť, hodnovernosť niečoho; dôkladne skúmať, zvažovať všetky okolnosti niečoho, preverovať: o. pravdivosť poskytnutých údajov; svoje názory musí vedecky zdôvodňovať a o.; overuje si správnosť svojich výpočtov; teóriu si vedci overujú na počítačových modeloch; novinárka si informácie neoverovala; učitelia overovali vedomosti žiakov; Preto si zásadne a rozumne vždy overoval všetko. [V. Bednár]; Neverili mi [policajti]. Trikrát si overovali, kým povedali, že ku mne posielajú hliadku. [Šarm 2010] 2. i práv. ▶ úradne potvrdzovať pravosť podpisu, správnosť odpisu listiny a pod., legalizovať: o. zmluvu; notársky o. podpis; spomínané dokumenty už netreba úradne o.; odbor vysokoškolského vzdelávania overuje platnosť diplomov absolventov vysokých škôl; kto overoval pravosť fotokópií?; audítorka overovala výročnú správu za minulý rok ▷ dok. ↗ overiť, k 1 i overiť si
overiť na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o pravosti, správnosti niečoho • preveriť: overiť, preveriť údaje, správy, tézy • odb. verifikovať • kniž.: ohodnoverniť • zhodnoverniť • justifikovať (potvrdiť hodnovernosť, pravdivosť niečoho): verifikovať, ohodnoverniť, justifikovať listiny, doklady • legalizovať (overiť pravosť): legalizovaný podpis • skontrolovať • preskúmať: skontrolovanie, preskúmanie pravosti dokumentu • presvedčiť sa (o niečom; so spojkou že): presvedčiť sa o klamstve; presvedčil sa, že dokument je pravý • autentifikovať • autentizovať: autentifikovať odpis listiny • vidovať (overiť správnosť niečoho a potvrdiť obyč. šifrou) • pooverovať • popreverovať (postupne, viac vecí)
presvedčiť sa na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o niečom • zistiť: na vlastnej koži sa presvedčil, zistil, aká je práca namáhavá • overiť (pravosť, správnosť niečoho): overiť si dôveryhodnosť správy, presvedčiť sa o dôveryhodnosti správy • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: už prišli na to; zbadali, spozorovali, že som hovoril pravdu • vyšetriť (presvedčiť sa skúmaním podrobností): vyšetrite, kto bol pri čine • usúdiť • pochopiť (presvedčiť sa o zmysle niečoho): napokon sme usúdili, pochopili, že argumenty sú zbytočné • uvedomiť si: uvedomil si, že všetko je iba zdanie
preveriť dôkladne zvážiť všetky stránky niečoho, všetky okolnosti a posúdiť vierohodnosť niečoho • preskúmať: preveriť, preskúmať pravosť zlata • skontrolovať • zrevidovať • revidovať (znova prezrieť, preveriť z nového hľadiska): (z)revidovanie účtov, dokladov; (z)revidovanie starých názorov • overiť (skúmaním zistiť pravosť, správnosť niečoho): overiť si údaje • preskúšať (podrobiť dôkladnej skúške): ešte raz preskúšať nový výrobok, či má potrebné vlastnosti • prezrieť: prezreli ešte raz všetky podozrivé miesta • hovor. prekádrovať (preveriť kádrovo, obyč. z politického hľadiska): každoročné prekádrovanie pracovníkov bolo povinné • fraz. expr. pozrieť sa niekomu na prsty: Veď ja si vás preverím, ja sa vám pozriem na prsty!
overiť, -í, -ia dok. (čo) zistiť pravdivosť, správnosť, jestvovanie niečoho, preskúmať, presvedčiť sa o niečom: o. údaj, o. (si) zprávu, overený fakt; o. správnosť niečoho; o. si slová niekoho, o. tézu, poznatky, i. (si) niečo praxou (v praxi);
práv. vykonať úkon, ktorým sa úradne potvrdzuje pravosť niečoho (na súdoch, na notárskych úradoch), uhodnoverniť: o. listinu, zmluvu, overený odpis; overenie podpisu, rozsudku ap.;
nedok. overovať, -uje, -ujú