ovca -e oviec ž. hromadne chované domáce zviera poskytujúce mlieko, mäso a vlnu, zool. Ovis; jeho samica: črieda oviec, pásť o-e
● čierna, prašivá o. nepodarený člen rodiny ap.; chodiť ako stratená o. bezradne; expr. ísť za niekým ako o. (za baranom) bez uvažovania;
ovčí príd.: o. syr, o. kožuch; o-ie kiahne infekčná detská choroba;
ovečka -y -čiek ž. zdrob.
● byť ako o. mierny, tichý
ovca ovce oviec ž.
ovca ovce oviec ž. 1. ▶ prežúvavé zviera strednej veľkosti z čeľade turovitých s nerovnakou veľkosťou rohov samcov a samíc, chované na mäso, mlieko a vlnu: plemenná, dojná o.; kotná o.; o. mliekového typu; rohaté, bezrohé plemeno ovce; stádo, črieda oviec; ohrada pre ovce; chovať, pásť, strihať, dojiť ovce; zavrieť ovce do košiara; o. sa kotí, bahní; o. sa zatúlala, zablúdila; o. sa zdula; trávu na svahoch spásali ovce; Čochvíľa zídu z hôľ aj ovce. Ich zvonce naplnia vzduch predtuchou zimy. [P. Jaroš]; Čo bľačíte ani ovca, nie som hluchý! – bolo počuť zvonku odpoveď. [Š. Žáry] ↗ i fraz.; Pobehujú ako splašené ovce! [J. Papp] ▷ zool. ovca domáca Ovis aries; zootech. cigájska ovca plemeno oviec vyššieho vzrastu s masívnou lebkou a výraznými trojbokými rohmi poskytujúce polojemnú vlnu, mäso a mlieko; ovca merino plemeno oviec poskytujúce veľmi jemnú vlnu; karakulská ovca plemeno ázijskej ovce s dlhými a zvislými ušami, sivého sfarbenia, chované pre kožu a kožušinu perzián; kaspická stepná ovca plemeno stredoázijskej ovce, ktorá je prapredkom rozličných vlnárskych plemien 2. náb. ▶ kto je zverený do niečej starostlivosti, člen cirkvi, kresťanského spoločenstva, veriaci nasledujúci Krista ako pastiera, ovečka: Ježišove ovce; stratená o. zblúdilý človek al. kresťan, ↗ i fraz.; Ján Pavol II. bol kňazom až do konca, keď obetoval svoj život Bohu za svoje ovce; Pán Ježiš sa prirovnal k dobrému pastierovi, ktorý pozná, čo ovce potrebujú. [KN 2001] 3. pejor. ▶ pokorný, poddajný, stádovitý človek podliehajúci názorom väčšiny (aj ako nadávka): spraviť z ľudí ovce; ty hlúpa o.!; treba sa vrátiť do reality a nebyť tupou ovcou; Aj on potrebuje len poslušné ovce a nie samostatne mysliacich voličov. [P7 2007] ◘ fraz. bečí/bľačí ako/ani ovca hovorí, kričí, spieva nepríjemným, škrekľavým hlasom; bibl. byť/blúdiť ako ovce bez pastiera byť bez vedenia, opatery, pomoci, byť opustený, ponechaný sám na seba; ísť za niekým ako ovca [za baranom] zaslepene, bez uvažovania, poslušne niekoho nasledovať; chodiť ako bludná/stratená ovca byť bezradný, bez cieľa; krotký ako ovca (o človeku) a) nevýbojný b) tichej, poddajnej povahy; počítať ako bača ovce starostlivo, dôkladne spočítavať, zratúvať obyč. niekoho; vyzerať/byť ako ostrihaná ovca (o človeku) byť dohola al. veľmi nakrátko ostrihaný; čierna ovca kto sa niečím, obyč. správaním, názormi, často aj negatívnymi vlastnosťami odlišuje, vymyká z prostredia, v ktorom žije; prašivá ovca naničhodný, zlý, opovrhovaný človek, ktorého ostatní odmietajú, odsudzujú, obyč. pre jeho zlé vlastnosti a skutky; odísť k Abrahámovi ovce pásť zomrieť; pustiť vlka medzi ovce zveriť niečo na nespoľahlivého človeka ◘ parem. jedna prašivá ovca celé stádo nakazí jeden nedobrý človek môže zničiť dobré vzťahy v kolektíve; každý pes z inej dediny/z iného dvora, každá ovca z iného košiara ľudia, ktorí sa niekde (náhodne) zišli, al. zhromaždené predmety tvoria nesúrodý celok; kto sa ovcou robí, vlci ho zjedia kto bez výhrad všetko prijíma, odovzdane sa všetkým podriaďuje, doplatí na to; sto valachov – jedna ovca veľa nadriadených spravuje málo podriadených; ťažko ovcu s vlkom meriť nie je jednoduché odstraňovať spor medzi znepriatelenými ľuďmi ▷ zdrob. ↗ ovečka; ovčička -ky -čiek ž. zdrob. expr. zried.: pastierik blúdi s ovčičkami [SP 1954]
ovčička ↗ ovca
ovca, -e, oviec ž.
1. štvornohé domáce zviera chované pre mlieko, mäso a srsť (obyč. vo väčšom množstve): zool. o. domáca (Ovis aries); o. stepná (Ovis cysloceros); stádo oviec; pásť o-e;
pren. bibl. o príslušníkovi cirkvi: Pán dekan! A pozrite, ako schudobneli vaše ovce. (Taj.); expr. bľačať ako o. veľmi kričať, plakať al. zle spievať
● expr. prašivá o. človek vytvorený z nejakej spoločnosti, vyvrheľ; expr. čierna o. vyvrheľ, škodca v nejakom kolektíve; zablúdená, zatúlaná, stratená o. človek, ktorý sa zriekol nejakého kolektívu; chodí ako stratená o. bez cieľa, bezradne; pustiť vlka medzi o-e zveriť niečo na nespoľahlivého človeka; ide ako o. (za baranom) o nesamostatnom, závislom človeku; žart. ostrihaná o. o človeku veľmi nakrátko ostrihanom;
ovčí, -ia, -ie príd.
1. od ovce, z ovce pochádzajúci: o-ia vlna, o-ie mlieko, mäso, o. syr, o-ia koža; o. kožuch z ovčej kože
● bibl. vlci v ovčom rúchu (kožuchu) ľudia, ktorí sa pretvarujú, skrytí, tajní nepriatelia;
2. určený, používaný pre ovce: o-ie pasienky;
3. lek. o-ie kiahne chytľavá detská choroba spôsobená vírusom;
4. v rozličných názvoch rastlín a zvierat: bot. kostrava o-ia; zool. pásomnica o-ia;
ovečka, zried. i ovčička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: krotký, tichý ako o.;
pren. bibl. o príslušnikovi cirkvi
ovca ž. csl hromadne chované domáce zviera poskytujúce mlieko, mäso a vlnu, zool. ovca domáca (Ovis aries): Vitrčili zme pred ouce po hoňeňí čiernej parazól, ľebo aj barzakú huňu čiernu, žebe sa nastrašile (Čelovce MK); Ten pez mi aj ofce dobre zavracal (Dol. Súča TRČ); Hovoríl, že vidzel kolko rázi takí šereg vlkóv jak stádo ovéc (Smolenice TRN); Priśľi v jeśeňi ofce s_chotara, ta to śe samoperše okupalo (Krivany SAB) L. slovácka ouca (V. Straciny MK) - druh ovce; dojná ovca (Zázrivá DK) - chovaná na mlieko; bakošata ofca (Studenec LVO) - ovca s čiernymi kruhmi okolo očí, vakeša; strupatá ofca (Brezovica TRS) - starý druh ovce s tvrdou, menej kvalitnou vlnou; kornutá ofca (Kaľamenová MAR) - ovca s rohami; šutá ouca (Brusno PDZ) - ovca bez rohov; ouce merät (Hubová RUŽ) - skúšobným dojením zisťovať dojivosť ovce F. krotki jako ofca (Klokočov ČAD) - mierny, poddajný, poslušný; je čérnú ofcú (Kuchyňa MAL) - odlišuje sa od ostatných negatívnymi vlastnosťami; jenna prašivá ofca celé stádo nakazí (Bošáca TRČ) - zlý príklad môže mať veľký vplyv na ostatných; išiel Abrahámovi ouce pásť (Žaškov DK) - zomrel; ovečka, ovčička (ovcička) ž. zdrob. expr.: I rostrhaľi mu vľci ovečki (Hor. Lehota DK); Jój, taká fajta ovcičke ako Čelovcach bejvale, to e fajta dokonála (Čelovce MK); Ovečki neháme na plemeno a baranou predáme na meso (Brodzany TOP); Un svojo ovečki ňeochabi (Fintice PRE); košiar pre oučičke (Príboj MK); oučička (Detva ZVO) L. na ovečku (Brestovec MYJ) - detská hra
ovčička, ovečka p. ovca
ovca ž 1. domáce zviera chované pre mlieko, mäso a vlnu, zool o. domáca Ovis aries: kdiss gest mokro a desst prssy, owcze wen hnatj nedaj (KORYČANY 1560); z owce býwa strihaná wlna, z ktereg delane bywagj ssaty (OP 1685); troge nožnjcz na strihanja owyecz (BYSTRIČKA 1725); x. pren (žalobca) mne nazwal owcy prassiwou (ŠTÍTNIK 1704) zlým, naničhodným človekom; bol owca stracena a bludica (MiK 18. st) bol bezradný L. nesmrteľná, železná o. ovca požičaná od feudálnej vrchnosti, za ktorú musel poddaný platiť, aj keby bola uhynula: od dwacat nesmrtedlnich owec panskich d 12 (BRUSNO 1770); (valasi) stado owec sobe swerených wždycky w plnem počtu zdržowati powinni byli, kteréžto owce potom železné owce nazwané gsau (HRK 1773) F. wlkowy owce zweryti (SiN 1678) zveriť na psa slaninu a na vlka salaš; gedna prassiwá owce wssecko stádo nakazy (KrG 1704) zlo sa rýchlo šíri 2. náb príslušník cirkvi, veriaci: my pak, lid tvuoj a ovce pastvy tvé, chváliti budeme jméno tvé svaté (RL 1571); (Bože) take pry smrti neopusstegž owczy twch (BAg 1585); cýrkew rymska wsseobecna z biskupi a pastirmy, včedlniky a owcami zbludila (TP 1691); krik, plač, kvílení nebohých lidí, verné volání od svých ovcí uslyšel jest Búh (ASL 1756); ovčí, ovčací príd 1. od ovce, z ovce pochádzajúci: masla owcžiho diesska (LIETAVA 1607); wezmi owčeg wlny ze žiweg owce (RTA 17. st); na misto ma owčacy hnog pewno wloženy byty (WT 1790); (muž) nosy kratky ovčacy kožussek (Kur 18. st) z ovčej kože; k stromum neglepssj trus ge owčy a konsky (NN 18. st) F. častokrát pod kúži ovči skrytá leží mysl vlčí (RL 1641) o pretvárke 2. určený, používaný pre ovce, k ovciam: zadny nema sobie pastyrzu gednati, lecz by miel trzy lany swe neb wicz, ten muze miti pastyrze owczyho (ŽK 1473) ovčiara; w čzas dežmy owčzeg panj čztwrtu čzast prjgjmatj bude (TRENČÍN 1589); ovile: ovči chlev (LD 18. st) L. ačprawe sem se potychu k pastjrom pribljžil, teda predce gegjch owčy pes mne zawoňal (SlK 1766-80) ovčiak; ovečka, ovčička dem k 1: co domnenj gest obecneho lidu, gestli kdo gako owčička leže tiše umira (MV 1676); palinowy kwet z soli dawati dobitku proti nemocem, obzwlasste pak y owečkam (MT 17. st); owečki se wsseho ssustu naramnite boga (GV 1755); (salaš) z hory robily a klcsowaly pre biskupowy owčičky (PALUDZA 1778); k 2: (pápež) swym zwerenjm sobe owčkam gedenj massa dowoluge (SC 17. st); zatracené ty owčičky, které Krystus swu krwj wykupiti ráčil (NB 1743); pritom tu sám (biskup) cyzý owečky werbuge (MVP 18. st) L. mile owečki, sudte, co takowa owečka prassiwa zaslúzi, ktera chodj do kasstiela žalowati na sweho kazatele (ŠTÍTNIK 1668) človek vyradený z kolektívu; oslawugem Boha meho, ze mne, bludjcj owečku, gako dobrj pastir priwedl do owčince sweho (WO 1670) hriešnika P. atpn Petro Oweczka (P. BYSTRICA 1522)
ovča s expr ovca, ovečka: každy jednu kravičku a dvoje aneb troje ovčeniec chovame (PODLUŽANY 1797 LP); my nekolko ovčeniec pre obživenie naše sebe držice, ktere po cudzich chotaroch cele leto žiwime (HÁMRE 18. st LP)