ovca, -e, oviec ž.
1. štvornohé domáce zviera chované pre mlieko, mäso a srsť (obyč. vo väčšom množstve): zool. o. domáca (Ovis aries); o. stepná (Ovis cysloceros); stádo oviec; pásť o-e;
pren. bibl. o príslušníkovi cirkvi: Pán dekan! A pozrite, ako schudobneli vaše ovce. (Taj.); expr. bľačať ako o. veľmi kričať, plakať al. zle spievať
● expr. prašivá o. človek vytvorený z nejakej spoločnosti, vyvrheľ; expr. čierna o. vyvrheľ, škodca v nejakom kolektíve; zablúdená, zatúlaná, stratená o. človek, ktorý sa zriekol nejakého kolektívu; chodí ako stratená o. bez cieľa, bezradne; pustiť vlka medzi o-e zveriť niečo na nespoľahlivého človeka; ide ako o. (za baranom) o nesamostatnom, závislom človeku; žart. ostrihaná o. o človeku veľmi nakrátko ostrihanom;
ovčí, -ia, -ie príd.
1. od ovce, z ovce pochádzajúci: o-ia vlna, o-ie mlieko, mäso, o. syr, o-ia koža; o. kožuch z ovčej kože
● bibl. vlci v ovčom rúchu (kožuchu) ľudia, ktorí sa pretvarujú, skrytí, tajní nepriatelia;
2. určený, používaný pre ovce: o-ie pasienky;
3. lek. o-ie kiahne chytľavá detská choroba spôsobená vírusom;
4. v rozličných názvoch rastlín a zvierat: bot. kostrava o-ia; zool. pásomnica o-ia;
ovečka, zried. i ovčička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: krotký, tichý ako o.;
pren. bibl. o príslušnikovi cirkvi