ovca -e oviec ž. hromadne chované domáce zviera poskytujúce mlieko, mäso a vlnu, zool. Ovis; jeho samica: črieda oviec, pásť o-e
● čierna, prašivá o. nepodarený člen rodiny ap.; chodiť ako stratená o. bezradne; expr. ísť za niekým ako o. (za baranom) bez uvažovania;
ovčí príd.: o. syr, o. kožuch; o-ie kiahne infekčná detská choroba;
ovečka -y -čiek ž. zdrob.
● byť ako o. mierny, tichý
ovčí ovčia ovčie príd.
ovčí ovčia ovčie príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na ovcu, prežúvavé zviera; patriaci, vlastný ovci; pochádzajúci z ovce: ovčia koža, srsť; ovčie vemená; ovčie rúno; ovčie mäso, mlieko; o. loj; ovčie bobky; o. bľakot; svetre z ovčej vlny; na svahoch sa pasie ovčie stádo; Páchli dymom a huňou, ovčou mastnotou. [D. Tatarka] ▷ bot. kostrava ovčia Festuca ovina lúčna tráva; mykol. pečiarka ovčia Agaricus arvensis jedlá huba; zool. pásomnica ovčia Coenurus cerebralis cudzopasník v tenkom čreve psa, ktorého medzihostiteľom bývajú najmä ovce; strečok ovčí Oestrus ovis bodavá cudzopasná mucha 2. ▶ súvisiaci s ovcou, s ovcami: ovčia farma; ovčia ohrada; tradícia ovčieho mliekarstva; za sadom bol prázdny o. košiar; Okolo pahreby poskakoval s ražňom v ruke dvojmetrový bača Ondro, husto ovešaný ovčími zvoncami. [P. Jaroš] 3. ▶ pripravený, vyrobený z mlieka ovce: ovčia hrudka, o. hrudkový syr čerstvý polomäkký syr; ochutnať tradičné ovčie výrobky – parenice, oštiepky, korbáčiky; bryndza sa vyrába z ovčieho syra 4. ▶ zhotovený z kože ovce: ovčia baranica; slovenské vyšívané ovčie kožúšky a kožuchy 5. expr. ▶ (o človeku a jeho prejavoch) vyznačujúci sa miernosťou, nevýbojnosťou, poddajný, krotký: ovčia nátura; A predsa, predstava ovčieho národa, ktorý len trpel a dal sa ubíjať, je predstava falošná, je to len lyrický mýtus. [V. Mináč] 6. lek. ovčie kiahne ▶ nákazlivé vírusové ochorenie prejavujúce sa pľuzgierikovitými vyrážkami na koži, príp. na sliznici, vyskytujúce sa najmä u detí ◘ fraz. vlk v ovčom rúchu al. vlk v ovčej koži človek, ktorý sa pretvaruje, ktorý sa snaží byť navonok lepší, ako v skutočnosti je
krotký 1. ktorý sa nebojí človeka (o zvieratách; op. plachý, divý): krotké labute, holuby • prítulný (ktorý sa k človeku túli): prítulná mačka • skrotený • domestikovaný (ktorého človek zbavil divosti): skrotené šelmy, domestikované zvieratá
2. vyznačujúci sa miernosťou, nevýbojnosťou v povahe, v správaní (o človeku a jeho prejavoch) • mierny • pokojný: poznali ju ako krotkú, miernu, pokojnú osobu; dívala sa naňho krotkým, miernym, pokojným pohľadom • nevýbojný • tichý: nevýbojný charakter; dieťa ležalo schúlené, krotké, tiché • pren. ovčí
ovca, -e, oviec ž.
1. štvornohé domáce zviera chované pre mlieko, mäso a srsť (obyč. vo väčšom množstve): zool. o. domáca (Ovis aries); o. stepná (Ovis cysloceros); stádo oviec; pásť o-e;
pren. bibl. o príslušníkovi cirkvi: Pán dekan! A pozrite, ako schudobneli vaše ovce. (Taj.); expr. bľačať ako o. veľmi kričať, plakať al. zle spievať
● expr. prašivá o. človek vytvorený z nejakej spoločnosti, vyvrheľ; expr. čierna o. vyvrheľ, škodca v nejakom kolektíve; zablúdená, zatúlaná, stratená o. človek, ktorý sa zriekol nejakého kolektívu; chodí ako stratená o. bez cieľa, bezradne; pustiť vlka medzi o-e zveriť niečo na nespoľahlivého človeka; ide ako o. (za baranom) o nesamostatnom, závislom človeku; žart. ostrihaná o. o človeku veľmi nakrátko ostrihanom;
ovčí, -ia, -ie príd.
1. od ovce, z ovce pochádzajúci: o-ia vlna, o-ie mlieko, mäso, o. syr, o-ia koža; o. kožuch z ovčej kože
● bibl. vlci v ovčom rúchu (kožuchu) ľudia, ktorí sa pretvarujú, skrytí, tajní nepriatelia;
2. určený, používaný pre ovce: o-ie pasienky;
3. lek. o-ie kiahne chytľavá detská choroba spôsobená vírusom;
4. v rozličných názvoch rastlín a zvierat: bot. kostrava o-ia; zool. pásomnica o-ia;
ovečka, zried. i ovčička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: krotký, tichý ako o.;
pren. bibl. o príslušnikovi cirkvi
ovčí i ovčací príd. 1. súvisiaci s ovcou, ovcami, určený pre ovce; vyrobený zo surovín, ktoré poskytujú ovce: Ofčí zvoňedz je menší ako krafskí a má ťenší hu̯as (Zázrivá DK); ofčí guláš (Záh. Ves MAL); oučie maslo (Lipt. Hrádok LM); oučia vlna (Dol. Kubín); oučí sir (Lipt. Hrádok LM); oučia koška (Čelovce MK); oučí hnoj (Lišov KRU); ofčací sir (Lukáčovce HLO); óšäcia nožnice (Repištia REV) 2. vo viacslovných názvoch a. rastlín: ovčí tabak (Bošáca TRČ) - bot. plamienok priamy (Clematis recta); oučie maslo (Mošovce MAR) - liečivá rastlina (?) b. infekčného ochorenia (kiahní): ofčé osípki (Nitr. Hrádok NZ), ofčí koze (Dúbravka BRA), ofče poki (Spiš. Štvrtok LVO)
ovca ž 1. domáce zviera chované pre mlieko, mäso a vlnu, zool o. domáca Ovis aries: kdiss gest mokro a desst prssy, owcze wen hnatj nedaj (KORYČANY 1560); z owce býwa strihaná wlna, z ktereg delane bywagj ssaty (OP 1685); troge nožnjcz na strihanja owyecz (BYSTRIČKA 1725); x. pren (žalobca) mne nazwal owcy prassiwou (ŠTÍTNIK 1704) zlým, naničhodným človekom; bol owca stracena a bludica (MiK 18. st) bol bezradný L. nesmrteľná, železná o. ovca požičaná od feudálnej vrchnosti, za ktorú musel poddaný platiť, aj keby bola uhynula: od dwacat nesmrtedlnich owec panskich d 12 (BRUSNO 1770); (valasi) stado owec sobe swerených wždycky w plnem počtu zdržowati powinni byli, kteréžto owce potom železné owce nazwané gsau (HRK 1773) F. wlkowy owce zweryti (SiN 1678) zveriť na psa slaninu a na vlka salaš; gedna prassiwá owce wssecko stádo nakazy (KrG 1704) zlo sa rýchlo šíri 2. náb príslušník cirkvi, veriaci: my pak, lid tvuoj a ovce pastvy tvé, chváliti budeme jméno tvé svaté (RL 1571); (Bože) take pry smrti neopusstegž owczy twch (BAg 1585); cýrkew rymska wsseobecna z biskupi a pastirmy, včedlniky a owcami zbludila (TP 1691); krik, plač, kvílení nebohých lidí, verné volání od svých ovcí uslyšel jest Búh (ASL 1756); ovčí, ovčací príd 1. od ovce, z ovce pochádzajúci: masla owcžiho diesska (LIETAVA 1607); wezmi owčeg wlny ze žiweg owce (RTA 17. st); na misto ma owčacy hnog pewno wloženy byty (WT 1790); (muž) nosy kratky ovčacy kožussek (Kur 18. st) z ovčej kože; k stromum neglepssj trus ge owčy a konsky (NN 18. st) F. častokrát pod kúži ovči skrytá leží mysl vlčí (RL 1641) o pretvárke 2. určený, používaný pre ovce, k ovciam: zadny nema sobie pastyrzu gednati, lecz by miel trzy lany swe neb wicz, ten muze miti pastyrze owczyho (ŽK 1473) ovčiara; w čzas dežmy owčzeg panj čztwrtu čzast prjgjmatj bude (TRENČÍN 1589); ovile: ovči chlev (LD 18. st) L. ačprawe sem se potychu k pastjrom pribljžil, teda predce gegjch owčy pes mne zawoňal (SlK 1766-80) ovčiak; ovečka, ovčička dem k 1: co domnenj gest obecneho lidu, gestli kdo gako owčička leže tiše umira (MV 1676); palinowy kwet z soli dawati dobitku proti nemocem, obzwlasste pak y owečkam (MT 17. st); owečki se wsseho ssustu naramnite boga (GV 1755); (salaš) z hory robily a klcsowaly pre biskupowy owčičky (PALUDZA 1778); k 2: (pápež) swym zwerenjm sobe owčkam gedenj massa dowoluge (SC 17. st); zatracené ty owčičky, které Krystus swu krwj wykupiti ráčil (NB 1743); pritom tu sám (biskup) cyzý owečky werbuge (MVP 18. st) L. mile owečki, sudte, co takowa owečka prassiwa zaslúzi, ktera chodj do kasstiela žalowati na sweho kazatele (ŠTÍTNIK 1668) človek vyradený z kolektívu; oslawugem Boha meho, ze mne, bludjcj owečku, gako dobrj pastir priwedl do owčince sweho (WO 1670) hriešnika P. atpn Petro Oweczka (P. BYSTRICA 1522)