Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

otvoriť dok.

1. uvoľniť zatváracie zariadenie a umožniť tak vstup, priechod, prietok, prívod niečoho ap., op. zatvoriť, zavrieť: o. dvere, oblok; o. zásuvku; o. televízor zapnúť; o. plyn, (vodovodný) kohútik

2. oddialiť od seba niečo zavreté, roztvoriť, op. zatvoriť, zavrieť: o. knihu, nôž; o. ústa i fraz. a) ozvať sa b) začudovať sa; o. náruč i fraz. prijať niekoho

3. odstrániť uzáver a tak sprístupniť obsah, op. zatvoriť: o. fľašu, konzervu, o. list

4. uviesť do činnosti, začať, op. zatvoriť: o. obchod, o. schôdzku, výstavu, o-enie školského roka; o. účet založiť

o. niekomu oči ukázať pravdu; o. niekomu, pred niekým srdce a) prejaviť city b) zdôveriť sa; o. niekomu dvere niekde umožniť prístup; pejor. o. niekomu dvere vyhodiť ho; nevie (ani) → ústa o.;

nedok. otvárať -a

// otvoriť sa

1. uvoľnením zatváracieho zariadenia sa stať voľným na vstup, priechod ap., op. zatvoriť sa, zavrieť sa: brána, skriňa sa o-la

2. rozovrieť sa, roztvoriť sa, op. zavrieť sa: zošit sa (sám) o-l, padák sa o-l, rana sa o-la

3. ukázať sa, zjaviť sa, odhaliť sa: o-lo sa pred nimi široké údolie; o-li sa nám nové perspektívy

o-li sa mu oči spoznal pravdu;

nedok. otvárať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
otvoriť ‑í ‑ia dok.; otvoriť sa

otvárať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo) ▶ (mechanicky al. inou technológiou) dávať vec, ktorá tvorí prekážku, do polohy umožňujúcej prístup, vstup do niečoho, prietok, prúdenie niečoho (vzduchu, svetla, kvapaliny, plynu a pod.); op. zatvárať, zavierať: o. ráno okno; o. dvere do izby; o. vodovodný kohútik naplno; rýchlo otvárajte bránu!; počas povodne sa otvárajú stavidlá na hati; Údržbári v kotolni otvárajú ventily. [Sme 1993]tech. dopytové otváranie dverí koncové, periférne zariadenie (elektrického, pneumatického al. kombinovaného) systému otvárania dverí v prostriedkoch hromadnej dopravy, po ktorého stlačení sa na zastávke otvoria dvere; žel. otváranie závor pohyb závorových brvien z vodorovnej polohy do zvislej polohy
2. (čo) ▶ uvoľňovať zabezpečovací, uzatvárací, zamykací a pod. mechanizmus na niečom a umožňovať tak prístup dovnútra niečoho: o. kabelku, peňaženku; o. skriňu; o. výťah, šachtu; otvára kufre a čosi z nich vykladá; sused práve otvára garáž; často otváraná zásuvka stola; otváranie trezora je komplikované; Vyšiel som na poschodie, zacengal, a keď dlho neotvárali, začal som búchať na dvere. [K. Jarunková]; Cítim hlad. Vstávam a otváram chladničku. [D. Kováč]; Druhý raz mu neotváraj – nemusia sem chodiť ako muchy na med. [RAK 2009]
3. (čo) ▶ sprístupňovať verejnosti; op. zatvárať: kedy otvárajú v dedine obchod?; zisti, či budú o. to nové kúpalisko; budova nemocnice sa otvára o pol siedmej ráno
4. (čo (čím)) ▶ porušovať obal, povrch al. uvoľňovať, odstraňovať uzáver a tak sprístupňovať obsah, objem: o. fľašu, plechovku piva; o. list, balík; o. škatuľku cigariet; čím otváraš konzervy?; zaváraninový pohár sa ťažko otvára; vianočné darčeky otvárame až po štedrovečernej večeri; porezal sa, keď nožíkom otváral orech, lastúru; Na jarných oslavách sa otvárali sudy s novým vínom [...]. [V. Švenková]práv. profes. otváranie ponúk oprávnené sprístupnenie zapečatených a neporušených obálok s prihláškou a materiálmi uchádzačov pri verejnom obstarávaní, výberovom konaní a pod.
5. (čo) ▶ rozkladať, roztvárať, rozvinovať niečo zložené, poskladané, spojené: o. knihu, album; začína pršať, otváram dáždnik; muž neustále zatínal a otváral päste; matka len nasilu otvárala náruč a lúčila sa so synomi fraz.; V pravej dlani sa zjavuje veľký nôž, je zatvorený, a ľavá ruka ho už otvára, vyťahuje čepeľ. [P. Jaroš]; videl som, ako veľké i malé ryby otvárali ústa [L. Ťažký]i fraz.; Vyskočilo [dievčatko] aspoň z postele, stalo si k obloku a nasilu otváralo zalepené oči. [M. Jančová]i fraz.
6. (čo) ▶ (slávnostne, oficiálne) uvádzať do činnosti, do chodu, do prevádzky verejné zariadenie al. činnosť pre verejnosť; slávnostne vyhlasovať začiatok jednorazovej činnosti, podujatia; op. zatvárať: o. nové divadlo; o. výstavu, poradu, diskusiu; kurz budeme o. len v prípade dostatočného záujmu; o týždeň sa otvára šiesty ročník hudobného festivalu; v meste ustavične otvárajú nové obchody a reštaurácie vznikajú; slávnosť otváral spevácky zbor; otváranie diaľnic je už tradičnou súčasťou predvolebnej kampaneetnogr. otváranie studničiek starý slovanský zvyk v období Turíc, keď ľudia (najmä dievčatá) obradne čistili a upravovali všetky studničky v chotári, aby ich zlé sily nepostihli nedostatkom vlahy, dnes začiatok turistickej sezóny
7. (čo (k čomu; komu, čomu)) ▶ poskytovať voľný prístup k niečomu, dávať príležitosť na niečo; robiť niečo prístupným, dostupným: o. literatúre nové obzory; o. priestor zahraničnej konkurencii; Hltala som knihy, ktoré mi otvárali cudzie, neznáme svety. [V. Jamnická]; Úspešne ukončené štúdium otvára prístup k zaujímavým pracovným príležitostiam. [Pt 2000]
8. (čo) ▶ rozširovať, opticky zväčšovať al. prepájať: terasy a lodžie priestor otvárajú a zároveň byty presvetľujú a prevzdušňujú
9. (čo) ▶ (opätovne) predklať niečo na diskusiu, posúdenie, očakávajúc zaujatie stanoviska al. navrhnutie riešenia, predostierať, nastoľovať: o. otázku predčasných volieb; dohodli sme sa, že túto citlivú tému nebudeme o.; mesto znova otvára verejnú diskusiu o výstavbe veterných elektrární; je dobré, že práve študenti otvárajú problém spoplatnenia vysokoškolského štúdia
10. (čo) ▶ rezom vnikať do organizmu (pri operácii): o. hrudník; neurochirurg pred odstránením nádoru otvára lebku; Pri cisárskom reze je však najdôležitejšie, akým spôsobom sa otvára maternica. [VNK 2003]
11. (čo) ▶ (opakovane) spúšťať nejaký softvér, aplikáciu, zobrazovať obsah súboru, webovú stránku a pod., sprístupňovať na ďalšie používanie, aktivovať, uvádzať do činnosti: o. programy OpenOffice; ľavé tlačidlo otvára kontextové menu; neotvárajte stránku cez odkaz v pošte; postupne otváral viaceré súbory v počítači; Keby som otváral všetky maily, ktoré sa mi objavia na obrazovke, v živote by som nikdy nič neurobil. [J. Heriban]
fraz. otvárať náruč ochotne, s radosťou niečo, niekoho prijímať, dávať priestor na realizáciu niečoho; otvárať niekomu, niečomu dvere/brány umožňovať niekomu prístup al. uľahčovať niečomu preniknúť niekam (napr. novým trendom v kladnom i zápornom zmysle); otvárať [niekomu, niečomu] okno/okná niekam a) umožňovať, sprostredkúvať kultúrny kontakt, spoznávanie a kultúrnu výmenu s inou krajinou al. regiónom, obyč. vyspelým a dovtedy nedostupným b) umožňovať, sprostredkúvať kontakt, spoznávanie inej, dosiaľ neznámej oblasti, činnosti a pod.; otvárať niekomu oči ukazovať skutočný stav vecí, poskytovať správny pohľad na niečo; otvárať niekomu svoje srdce/svoju dušu zdôverovať sa niekomu; otvárať novú kapitolu [v niečom] začínať niečo úplne nové, odlišné od predchádzajúceho; hovor. otvárať oči/ústa [nad niečím] veľmi sa niečomu čudovať, byť prekvapený; otvárať si ústa al. hrub. otvárať si hubu/papuľu veľa si dovoľovať, zbytočne al. nevhodne sa k niečomu vyjadrovať; otvárať si ústa na niekoho al. hrub. otvárať si hubu na niekoho osopovať sa na niekoho; otvárať staré rany pripomínať niečo, čo aj po čase spôsobuje duševnú bolesť, smútok, trápenie; otvárať svoje brány (o podujatí) začínať nejakú činnosť; náb. otvárať uši niekomu učiť počúvať a prijímať Božie slovo
parem. otváraj oči, a nie ústa netreba robiť unáhlené závery bez dôkladného preskúmania situácie; šťastie oči zaslepuje, nešťastie otvára pohľad na okolie ovplyvňuje to, či je človek šťastný al. nešťastný
dok. k 1 7, 9, 10otvoriť


otvárať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. ▶ (obyč. o niečom, čo zabraňuje pohybu) dostávať sa (i samovoľne) do polohy umožňujúcej prístup, vstup, prívod, prietok a pod.; op. zatvárať sa, zavierať sa: vstupné dvere sa otvárajú na fotobunku; pri stanovenej hodnote tlaku sa ventil otvára; kryt objektívu sa automaticky otvára po zapnutí kamery; skriňa sa ustavične otvárala; Chalupa sa nadýchne vetra, až zapraská, s treskotom sa otvára okenica [...]. [D. Kužel]; pren. Pretože tento svet je plný zamknutých dvier, ktoré sa otvárajú veľmi neochotne. [D. Hevier]
2. ▶ (o niečom zavretom, spojenom al. celistvom) samovoľne sa od seba odďaľovať, rozťahovať sa do šírky al. do strán, roztvárať sa; op. zatvárať sa: jazva, rana sa otvára; padák sa otvára asi po jednej minúte; puky ruží sa otvárajú; plášť náboja sa po vystrelení otvára a oddeľuje od kovovej súčiastky náboja; zips na nohaviciach sa mu jednostaj otváral
3. (pred kým; kde; ø) ▶ (o priestore, území) stávať sa viditeľným, pozorovateľným, javiť sa ako voľný, doširoka sa rozprestierajúci, ukazovať sa, odkrývať sa: z hrebeňa sa otvára krásna panoráma Tatier; na horizonte sa otvára nekonečné more; na kopci sa otváral pohľad na malebné údolie; Pred cestujúcimi sa otvárajú neskutočné, menlivé obrysy mesta medzi zeleňou. [A. Hykisch]; Pod nami sa otvárala závratná hĺbka. Boli sme neobyčajne vysoko. [A. Chudoba]
4. (komu; pred kým; ø) ▶ (o abstraktných veciach, javoch) obyč. náhodou, nečakane sa objavovať, stávať sa reálnym, naskytať sa, naskytovať sa, vyskytovať sa: otvára sa nám veľká príležitosť, zaujímavá spolupráca; otvára sa nová stránka našich dejín; otvárajú sa netušené hranice poznania; otvárali sa pred ním sľubné možnosti uplatnenia
5. (komu, čomu) ▶ dávať možnosť, príležitosť aj niekomu inému, niečomu inému, odlišnému; poskytovať priestor širokému okruhu: skupina mení hudobný štýl – otvára sa širšiemu publiku; jazzový festival sa otvára aj iným žánrom; krajina sa pomaly otvárala svetu; Trh s energiami sa však dynamicky mení – otvára sa konkurencii. [HN 2009]; pren. Srdcia ľudí sa viac otvárajú, aby mohli prijímať lásku a zároveň ju rozsievať. [CN 2006]
fraz. niekomu sa [pri niečom] otvára nožík vo vrecku niečo (určitá situácia, niečie vyjadrenie, konanie) vyvoláva v niekom podráždenie, rozčúlenie, odpor; publ. otvárajú sa cenové/ekonomické/sociálne nožnice zväčšujú sa rozdiely medzi dvoma javmi (s nepriaznivým dosahom); otvárajú sa im oči postupne začínajú niečomu rozumieť a uvedomujú si skutočný stav vecí; všetky dvere sa pred ním otvárali bol všade vítaný
dok.otvoriť sa


otvorenie -nia -ní s. 1. ▶ uvedenie do činnosti, do prevádzky; (slávnostný, oficiálny) začiatok spoločenského, kultúrneho, športového a pod. podujatia: o. divadla, festivalu; o. letnej kúpeľnej sezóny; o. hokejového šampionátu; zúčastniť sa na otvorení výstavy; súčasťou otvorenia predajne bola aj módna prehliadka; Ale týždeň pred otvorením nebola ešte v areáli zavedená elektrina ani položené trávniky. [Š. Luby]; Schádzali sa dlho pred otvorením rokovania, vzrušene besedovali. [J. Lenčo]
2. šach. ▶ začiatočná fáza šachovej partie charakterizovaná postupným vývinom figúr; op. koncovka: nepravidelné o. dostatočne nepreskúmané a odlišujúce sa od známych otvorení; repertoár otvorení ktoré hráč dobre pozná a s obľubou používa; novinka v otvorení; začínajúci hráči sa môžu poučiť z hrubých chýb v otvoreniach
▷ ↗ i otvoriť


otvoriť -rí -ria otvor! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (čo) ▶ (mechanicky al. inou technológiou) dať vec, ktorá tvorí prekážku, do polohy umožňujúcej prístup, vstup do niečoho, prietok, prúdenie niečoho (vzduchu, svetla, kvapaliny, plynu a pod.); op. zatvoriť, zavrieť: o. bránui fraz.; o. vodovodný, plynový kohútik; o. ventil vykurovacieho telesa; o. stavidlá na rybníkui fraz.; okamžite otvor tie dvere!; v izbe boli všetky okná otvorené dokorán; otvorením hrádze sa zrýchlil odtok nahromadenej vody; Niekto zvoní pri bráne. Idem otvoriť a stojí tam on [...]. [P. Krištúfek]u nás máte dvere (vždy) otvorené ste vítaní, ↗ i fraz.
2. (čo) ▶ uvoľniť zabezpečovací, uzatvárací, zamykací a pod. mechanizmus na niečom a umožniť tak prístup dovnútra niečoho; op. zatvoriť, zavrieť: o. zásuvku, truhlicu; o. skriňu, trezor; otvorí kabelku a obsah vysype na stôl; volebné miestnosti sa otvorili o siedmej hodine ráno; Vystúpi z auta, prejde dozadu a otvorí kufor. [S. Marec]; Vyšetrovateľ nariadil otvoriť zamknutý byt. [ŽVč 2010]
3. (čo) ▶ sprístupniť verejnosti; op. zatvoriť, zavrieť: idem zaplatiť poistné, ale neviem, či už otvorili poštu; celoročne otvorená pláž; záhrada je otvorená aj vo večerných hodinách
4. (čo) ▶ odstrániť nejaký uzáver, vrchnák al. narušiť vonkajší obal a tak sprístupniť obsah, objem; op. zatvoriť: o. balík, list; o. sud s pivom; nedočkavo otvorí vrecúško cukríkov; nožom si otvoril konzervu; Otvorí fľašu a naleje trochu červeného vína do pohára. [P. Pišťanek]; Otvoril krabičku s voňavými cigarami a ponúkol otca. [P. Jaroš]
5. (čo) ▶ roztvoriť, roztiahnuť niečo zložené, poskladané, spojené; op. zatvoriť, zavrieť: o. ústai fraz.; o. náruči fraz.; o. oči i pren. zobudiť sa, ↗ i fraz.; žiaci, otvorte si učebnice!; otvorila notes a niečo si zapísala; každé ráno si otvoril noviny; otvoril dáždnik, aby nezmokol; Otvoril zaťatú päsť a pozeral sa na prázdnu dlaň. [V. Mináč]; Skáče z brál, aby po voľnom páde otvoril padák a bezpečne pristál. [Šp 2006]
6. (čo) ▶ (slávnostne, oficiálne) uviesť do činnosti, do chodu, do prevádzky verejné zariadenie al. činnosť pre verejnosť; slávnostne vyhlásiť začiatok jednorazovej činnosti, podujatia; op. zatvoriť: o. výstavu; o. novú reštauráciu; o. schôdzu, diskusiu; o. si účet založiť; o. si živnosť začať súkromne podnikať; o. hlavné pojednávanie na súde; banka čoskoro otvorí dve nové pobočky; kedy sa konečne otvorí nová plaváreň?; cez víkend na Spišskom hrade otvorili letnú sezónu; otvorenie diaľnice, križovatky sa plánuje o rok
7. (čo (k čomu; komu, čomu)) ▶ poskytnúť prístup k niečomu, dať príležitosť na niečo; urobiť niečo prístupným, dostupným, sprístupniť: o. hranice umožniť voľné cestovanie mimo domovskej krajiny; o. prístup k vzdelávaniu; o. súdy verejnej kontrole; rokovanie nám otvorí možnosti ďalšej spolupráce; tieto knihy mi otvorili nové obzory; cez víkend mesto otvorilo verejnosti svoje parky a záhrady
8. (čo) ▶ rozšíriť, opticky zväčšiť al. prepojiť: svetlá farba izby opticky otvorí priestor
9. (čo) ▶ (opätovne) predložiť niečo na diskusiu, posúdenie, očakávajúc zaujatie stanoviska al. navrhnutie riešenia, predostrieť, nastoliť: o. problém spoplatnenia vysokoškolského štúdia; o. starý prípad na základe nových zistení dodatočne al. znovu prešetriť; politik otvoril tému predčasných volieb; médiá opäť otvorili problematiku zdravotných poisťovní; Otvoríte otázku odluky cirkvi od štátu? [Sme 2010]
10. (čo) ▶ rezom vniknúť do organizmu (pri operácii): o. brušnú dutinu; pre krvácanie do mozgu lekári museli o. lebku; chirurgické otvorenie močového mechúra, priedušnice; Srdce nešlo, nedýchal, tak som mu na mieste otvoril hrudník a začal s priamou masážou srdca. [Pd 1994]
11. (čo) ▶ spustiť nejaký softvér, aplikáciu, zobraziť obsah súboru, stránky a pod., sprístupniť na ďalšie používanie, aktivovať: o. stránku vo webovom prehliadači; otvorte dva súbory súčasne; otáčaním kolieska myši môžete prechádzať medzi otvorenými oknami; zapol počítač a otvoril si mail; otvorte si adresár, kde máte operačný systém, a v ňom príslušný podadresár
fraz. mať cestu otvorenú mať možnosť slobodne konať; mať otvorené dvere niekam al. nájsť dvere otvorené niekde, niekam môcť sa niekam bez ťažkostí dostať, mať niekam voľný prístup, byť vítaný; nevie [si ani] ústa otvoriť al. hrub. nevie [si ani] hubu otvoriť a) je nesmelý b) nevie sa vhodne, dobre vyjadrovať; otvoriť cestu k niečomu dať možnosť, príležitosť, umožniť niečo; šport. publ. otvoriť hru (v kolektívnych hrách) zamerať sa na útočnú hru, menej taktizovať; otvoriť náruč ochotne niekoho, niečo prijať, dať priestor na realizáciu niečoho; otvoriť niekomu, niečomu dvere/dvierka/bránu umožniť niekomu prístup al. niečomu preniknúť niekam (napr. novým trendom v kladnom i zápornom zmysle); otvoriť niekomu, niečomu okno/okná niekam a) umožniť, sprostredkovať kultúrny kontakt, spoznávanie a kultúrnu výmenu s inou krajinou al. regiónom, obyč. vyspelým a dovtedy nedostupným b) umožniť, sprostredkovať kontakt, spoznávanie inej, dosiaľ neznámej oblasti, činnosti a pod.; otvoriť niekomu oči ukázať niekomu skutočný stav vecí, poskytnúť nové informácie; otvoriť niekomu srdce al. otvoriť [si] dušu/srdce [pred niekým] a) prejaviť city, úprimne niečo vyrozprávať b) zdôveriť sa; otvoriť novú kapitolu a) začať niečo úplne iné, odlišné b) zvoliť iný postup; otvoriť Pandorinu skrinku (napriek všetkým varovaniam) spôsobiť niečo, čo môže nezvratne viesť k tragickým udalostiam, utrpeniu, biede a pod.; hrub. otvoriť si hubu/papuľu [niekde] prudko, s hnevom sa vyjadriť k situácii, veľa si dovoľovať; otvoriť si ústa na niekoho al. hrub. otvoriť si hubu na niekoho prudko, s hnevom niekomu niečo povedať, osopiť sa na niekoho; šport. publ. otvoriť skóre zápasu dať prvý gól; otvoriť stavidlá niečomu, niečoho zrušiť prekážky, ktoré bránili realizácii niečoho, dať voľný priebeh niečomu; otvoriť svoje brány a) začať sa (o podujatí) b) (opäť) začať svoju činnosť (o škole, novom obchodnom centre a pod.); otvoriť ústa a) povedať niečo, ozvať sa b) prejaviť prekvapenie, začudovať sa
nedok.otvárať


otvoriť sa -rí sa -ria sa otvor sa! -ril sa -riac sa -rený -renie sa dok. 1.dostať sa (i samovoľne) do polohy umožňujúcej prístup, vstup, prívod, prietok a pod.; op. zatvoriť sa, zavrieť sa: skriňa sa zrazu otvorí; vykurovací ventil sa otvorí len vtedy, keď ste v dome; zafúkal vietor a okno sa prudko otvorilo; dvere výťahu sa nehlučne otvorili; Vyťukala kód a brána sa pomaly otvorila. [D. Dán]
2. ▶ (o niečom zavretom, spojenom al. celistvom) samovoľne sa od seba oddialiť, roztiahnuť sa do šírky al. do strán, roztvoriť sa; op. zatvoriť sa, zavrieť sa: kalichy ľalií sa ráno otvoria; stlačíš páčku a dáždnik sa sám otvorí; parašutistovi sa neotvoril padák; rana sa otvorila, trochu krvácala; Aj by ešte čosi povedal, lenže stŕpnuté ústa sa už neotvorili [...]. [V. Balla]; pren. nebesá sa otvorili spustil sa lejak
3. (pred kým; komu; kde) ▶ (o priestore, území) stať sa viditeľným, zjaviť sa ako voľný, rozľahlý, doširoka sa rozprestierajúci, ukázať sa, odhaliť sa: pred turistami sa otvorí nádherný výhľad; otvorilo sa pred nimi široké údolie; za zákrutou sa im otvorila dolinka; na konci úzkej ulice sa otvorí priestor veľký ako námestie; Otvoril sa pred nami kraj, mierne zvlnený ako jazero. [C. Štítnický]; pren. Medzi nami sa otvorila priepasť a on to tušil. [M. Krno] vznikol rozpor, nesúlad, odcudzenie
4. (komu; pred kým) ▶ (o abstraktných veciach, javoch) obyč. náhodou, nečakane sa objaviť, stať sa reálnym, vyskytnúť sa, naskytnúť sa: otvorili sa jej netušené, zaujímavé perspektívy; otvorili sa nám možnosti cestovať, študovať, pracovať v zahraničí; našim sa otvorili šance na dobré umiestnenie; Akýsi príťažlivý svet sa otvoril pred ním. [R. Jašík]; Cítim, že sa nám teraz otvorili nové obzory, preto sa budeme môcť poriadne rozbehnúť. [M. Zelinka]
5. (komu, čomu) ▶ dať možnosť, príležitosť aj niekomu inému, niečomu inému, odlišnému; poskytnúť priestor niečomu: o. sa širšej spolupráci; krajina sa musí o. investorom a novým technológiám; trh sa otvorí konkurencii
fraz. otvorili sa cenové/ekonomické/sociálne nožnice zväčšili sa rozdiely medzi dvoma javmi (s nepriaznivým dosahom); niekomu sa [pri niečom] otvoril nožík vo vrecku niečo (určitá situácia, niečie vyjadrenie, konanie) vyvolalo v niekom podráždenie, rozčúlenie, odpor; otvorili sa mu oči zrazu niečo pochopil a uvedomil si skutočný stav vecí; otvoriť sa pred niekým prejaviť niekomu úplnú dôveru, zdôveriť sa
nedok.otvárať sa

otvoriť 1. odkryť uzavretý priestor, uzavretý otvor (op. zatvoriť, zavrieť) • odchlopiť: otvoriť, odchlopiť zásuvku, vrátaexpr. odčapiť (prudko) • odchýliťpootvoriťexpr. odškeriťnaškeriť (trocha otvoriť): odchýlené, pootvorené, odškerené dvereodomknúť (otvoriť kľúčom; op. zamknúť): odomkla bránu a vošlaroztvoriťexpr.: rozčapiťrozcapiťrozškľabiťrozchľabiťrozďaviťrozzeviťrozškeriť (otvoriť na dve strany smerom od seba, obyč. dokorán): roztvoriť oči; rozčapiť, rozškľabiť dvere; rozzeviť ústa, rozďaviť papuľuexpr. vyčapiť: vyčapené vrátarozovrieťroztiahnuť (niečo zavreté, stiahnuté): rozovrieť pery; roztiahnuť husi zobákrozlepiť (o očiach) • pootváraťporoztvárať (postupne, viac vecí)

2. uviesť do činnosti (op. zatvoriť, zakľúčiť) • začať: otvoriť, začať zasadnutie parlamentunespráv. zahájiť: zahájiť schôdzu, správ. otvoriť schôdzuzapnúť (op. vypnúť): zapnúť rozhlashovor. pustiť: pustiť televíziuhovor.: zapáliťzažať (dať do chodu; op. zhasnúť): zapáliť, zažať rádio


pustiť 1. prestať držať a nechať padať, unikať • vypustiť: pustila, vypustila z ruky lyžicuuvoľniťpopustiťpovoliť (trocha, sčasti pustiť): uvoľniť, povoliť koňovi uzdu; popustiť opratyupustiť: schválne upustila vreckovku

2. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta; umožniť niekomu, niečomu dostať sa preč, von z nejakého priestoru • prepustiť: zajatcov pustili, prepustili; pustiť, prepustiť pacienta na priepustkuuvoľniť (zbaviť istej povinnosti): uvoľniť pracovníka na celý deňvypustiť: pustiť, vypustiť vtáka z klietky; pustiť, vypustiť vodu z umývadla, paru z potrubia

3. dovoliť vstup, prístup, účasť na niečom • vpustiť: nikoho dnu nepustite, nevpustite; vpustiť do domu cudzincapripustiť: pripustiť, pustiť študenta na skúšku; do sály nikoho nepripustili

4. uviesť do chodu, do činnosti (op. vypnúť, zhasnúť) • zapnúť: pustiť, zapnúť počítač, motor, prístrojotvoriťhovor.: zapáliťzažať: otvoriť, zapáliť, zažať rádio, televízorspustiť: spustiť stroj

5. p. prdnúť


začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júlikniž. počať: počal ich presviedčaťpustiť sadať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežaťchytiť sa: chytili sa rýchlo do robotynasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tónnačať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chliebpozačínaťponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavunaštartovaťodštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behuspustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tušpubl.: rozbehnúťnabehnúť (na niečo) • rozkrútiťroztočiťrozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrovvyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie jakniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnuvstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajkunespráv. zahájiť

2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťochexpr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovinadviazaťnadpriasťzried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každýmnahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva


zahájiť2 p. správ. začať 1, otvoriť 2


zobudiť sa 1. nadobudnúť plné vedomie, vrátiť sa do stavu bdenia (po spánku, mdlobách a pod.), pren. zanechať pasivitu • prebudiť sazbudiť sa: z(o)budil, prebudil som sa neskorozastar. vzbudiť sa (Záborský)otvoriť oči: keď som otvoril oči, bolo už poludnieprebrať sa: v noci sa preberie a nemôže zaspať; prebrať sa z mdlôb, z otupeniaprecitnúť (zľahka, nie celkom sa zobudiť): nadránom precitla; precitnúť z ohromeniazastar. precítiť sa (Ondrejov)expr. zduriť sa: zduriť sa zo snastrhnúť sa (zrazu, náhle sa zobudiť): pri zahrmení sa dieťa strhlo

2. náhle sa začať prejavovať • prebudiť savzbudiť sa: v žiakovi sa zobudil, prebudil, vzbudil záujem o šport; zobudilo sa, prebudilo sa v ňom svedomieobjaviť sazjaviť saohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť: náhle sa ohlásil, ozval žalúdok; znova sa objavila skrytá choroba

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

otvárať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i bezpredm.) odstraňovať, uvoľňovať zatváracie zariadenie al. prostriedok, ktorým je niečo uzavreté, uvoľňovať, odkrývať uzavretý otvor niečoho: o. oblok, bránu (dokorán), o. dvere

o. dvere niečomu umožňovať niečo: liberalizmus otvára dvere prejavom formalizmu (Štítn.); Ani učenosť neotvára cestu do ich uzavretého kruhu (Záb.) neumožňuje prístup.

2. (čo) robiť niečo zjavným, viditeľným, voľným, prístupným z vnútornej časti, roztvárať: o. ruku, náručie vystierať ruky; o. listy, o. knihu; otvára dohánový paklík (Kuk.); o. ranu; Včera ho (dieťa) otvárali lekári (Jégé) pitvali; pren. celú dušu otvára (Jes-á) prejavuje úprimnosť, otvorenosť; Oni pred cudzincom otvárajú svoje domy, svoje srdcia (Vaj.) hostia ho a zdôverujú sa mu, Júlia badá, že život otvára jej i svoje temné strany (Vaj.) odhaľuje, ukazuje

hovor. otvárať oči veľmi sa diviť, čudovať sa, byť prekvapený; o. ústa a) veľmi sa diviť, čudovať sa; b) vravieť;

3. (čo) začať nejakú činnosť, uviesť do činnosti: o. slávnosť, zasadnutie, o. nový školský rok; o. nové bane (Taj.); účt. o. účet;

dok. otvoriť

|| otvárať sa

1. uvoľnením zatváracieho zariadenia al. prostriedku niečo uzatvárajúceho stávať sa voľným, otvoreným: brána sa otvára; dvere sa otvárajú; pren. Otvárali sa mi všade ochotne dvere (Fr. Kráľ) všade ma ochotne prijímali.

2. stávať sa zjavným, viditeľným, voľným, prístupným z vnútornej časti, roztvárať sa: dlaň sa otvára, rana sa otvára; pren. otvárala sa štedrá kandidátova ruka (Vaj.) štedro obdarúval

oči sa mu otvárajú chápe; druhom sa od prekvapenia ústa otvárajú (Fr. Kráľ) divia sa; srdce dievčaťa otvára sa mu pomaly (Kuk.) zdôveruje sa mu;

3. odhaľovať sa, odkrývať sa: Výhľad sa otváral do šírej diaľky. (Fel.); otvárali sa mu duchovné perspektívy (Vaj.); pren. Stano videl, ako sa otvára medzi ňou a ním priepasť (Vaj.) zosilňuje sa rozpor.

4. začínať sa: otvára sa kurz pravopisu (Zgur.);

dok. otvoriť sa


otvoriť, -í, -ia dok.

1. (čo, zried. i bezpredm.) odstrániť, uvoľniť zatváracie zariadenie al. prostriedok, ktorým je niečo uzavreté, uvoľniť, odkryť uzavretý otvor: o. oblok, bránu, o dvere (dokorán); o. miestnosť, byt; o. fľašu; o. kohútik (na vodovode); o. skriňu; odb. o. padák uvoľniť mechanizmus na upínacom páse po zoskoku z lietadla; o. očí, pren. a) prebudiť sa; b) začudovať sa; o. ústa, pren. a) prehovoriť, ozvať sa; b) zadiviť sa, začudovať sa; pren.: Radil prijať ich pohostinsky, otvoriť im ochotne komory a pivnice (Záb.) dobre ich pohostiť. Nemecká romantika otvorila mu nové svety (Vlč.) odkryla, ukázala.

o. niekomu oči ukázať, vysvetliť správnosť niečoho, umožniť niekomu pochopiť niečo; o. srdce niekomu, pred niekým zdôveriť sa; otvoriť niekomu al. niečomu cestu umožniť niečo; o. niekomu dvere a) umožniť prístup; b) vyhnať, vyhodiť ho;

2. (čo) urobiť niečo zjavným, viditeľným, prístupným z vnútornej časti, roztvoriť: o. dlaň, ruku; o. knihu, o. list; o. kufor, balík; profesor otvorí notes (Al.); o. ranu; o. sliepku (Tat.) vypitvať;

3. (čo) začať nejakú činnosť, uviesť do činnosti: o. schôdzku, zasadnutie; slávnostné otvorenie výstavy; o. diskusiu; o. obchod predávať, začať obchodovať; o. kanceláriu začať úradovať; o. ordináciu začať ordinovať; fin. o. účet;

nedok. otvárať

|| otvoriť sa

1. stať sa voľným, neuzavretým, otvoreným (uvoľnením, zatváracieho zariadenia, závory ap.): dvere sa otvoria, oblok sa otvoril

oči sa mu otvorili pochopil niečo; o. sa pred niekým zdôveriť sa;

2. stať sa zjavným, viditeľným, prístupným z vnútornej časti, roztvoriť sa: dlaň, ruka sa otvorí; otvorila sa stará rana z vojny (Žáry) začala hnisať;

3. kniž. (komu, pred kým) ukázať sa, objaviť sa, odhaliť sa, zjaviť sa: Otvorila sa pred nami širočizná ulica. (Pláv.) Otvorili sa pred ním nové, doteraz neznáme krásy. (Zúb.) Otvoril sa jej akýsi nový svet šťastia. (Jes-á)

4. začať sa: Ako prišiel september — otvorila sa škola. (Ráz.-Mart.); len do jari, kým sa robota neotvorí (Taj.);

nedok. otvárať sa


zahájiť2, -i, -a dok. (čes.) (čo), lepšie otvoriť, začať: z. schôdzku, slávnosť, zhromaždenie otvoriť; z. činnosť začať; zahájenie práce (Jil.) začatie; armáda zahájila ofenzívu (Jaš.) začala; z. štrajk (Jil.) začať; Šavelský prehodil niekoľko slov, čím zahájil sa rozhovor (Šolt.) začal sa;

nedok. zahajovať, -uje, -ujú, lepšie otvárať, začínať

Morfologický analyzátor

otvoriť dokonavé sloveso
(ja) otvorím VKdsa+; (ty) otvoríš VKdsb+; (on, ona, ono) otvorí VKdsc+; (my) otvoríme VKdpa+; (vy) otvoríte VKdpb+; (oni, ony) otvoria VKdpc+;

(ja som, ty si, on) otvoril VLdsam+; (ona) otvorila VLdsaf+; (ono) otvorilo VLdsan+; (oni, ony) otvorili VLdpah+;
(ty) otvor! VMdsb+; (my) otvorme! VMdpa+; (vy) otvorte! VMdpb+;
(nejako) otvoriac VHd+;
otworiť_1 otworiť otworiť_2 otworiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor