Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

otvorený príd.

1. umožňujúci voľný prístup, op. (u)zavretý: o-á taška, o. dom; o-é auto a) nezavreté b) nekryté; cesta je už o-á; pozerať s o-mi ústami i fraz. začudovane; mať oči o-é i fraz. byť vnímavý; mať dvere o-é i fraz. mať voľný prístup; nechať si o-é dvere i fraz. počítať aj s inou možnosťou; s o-m náručím i fraz. srdečne

2. voľný (význ. 3, 5), nechránený, nezahradený, op. zatvorený: o-é more, o. výhľad; publ. o-é nebo vzdušný priestor prístupný lietadlám účastníkov Helsinského dohovoru

3. nevyriešený: o-é problémy, otázky

4. verejný, zjavný, neskrývaný, op. skrytý: o. boj, o-á nenávisť; o. list forma ver. vyhlásenia; o-á hra útočná, bez taktizovania

5. priamy, čestný, úprimný: o. človek, o-á reč

o-á hlava múdry človek; hrať s o-mi kartami konať priamo;

otvorene prísl. k 4, 5: o. protestovať; o. sa priznať;

otvorenosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
otvorený; otvorene prísl.; otvorenosť ‑i ž.

otvorene 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ neskrývajúc skutočnú podstatu, bez utajovania a zakrývania, pred všetkými ľuďmi; syn. verejne, neskrývane; op. skryto, tajne: o. kritizovať, pranierovať nedostatky; o. vystupovať proti rasizmu; o. vysloviť, prejaviť svoj názor, svoje stanovisko; o. sa chvastal svojimi stykmi; v poslednom čase s ním čoraz otvorenejšie flirtovala; Otcovi otvorene protirečiť nemohol, predsa len to bol otec a mocný chlap. [P. Andruška]
2. ▶ úprimným spôsobom, bez pretvárky a falošnosti; syn. priamo, úprimne; op. neúprimne: hovorili spolu veľmi o. o všetkom; mame sa o. zverila so svojím trápením; ich rozhovory prebiehali čoraz otvorenejšie a úprimnejšie; Ešte som si nechcela otvorene priznať, že som sa v ňom trpko sklamala... [K. Lászlová]
3. šport. publ. ▶ otvoreným, útočným spôsobom, bez taktizovania: doma budú hrať určite otvorenejšie; druhý polčas začali domáci otvorenejšie; Remíza nevyhovovala nikomu, nuž sa hralo otvorene. [Šp 2008]
4. ▶ s otvoreným prístupom, bez prekážok a predsudkov, s veľkou mierou tolerancie, porozumenia pre niečo nové, iné, odlišné: o. prijímať nové podnety; pristupovať o. k novým výzvam v práci; pokúsiť sa chápať problematiku otvorenejšie; pristupovať k životu trochu otvorenejšie a s nadhľadom; homosexuálov prijíma spoločnosť už oveľa otvorenejšie

otvorene 1. porov. otvorený 1 2. p. priamo 4, rovno 6


priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domovpriamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrcholspriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očíprosto: trafil ho prosto medzi očilineárne

2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako sviecanarovnanevyrovnanevzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamenespriama: sedieť spriama

3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobnebezprostredneosobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovednýzoči-vočihovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniupriamočiarospriama: treba na to ísť priamočiaro, spriamaotvorenenezaobalenedorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslíúprimnenezakrytezastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalokniž. explicitnekniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrenéprostofraz.: z mosta do prostabez obalupekne-krásnena plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5


rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamoprosto: cesta viedla prosto ku kaštieľuneohnutonezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôtydorovnanarovno: dorovna, narovno vykopaná ryhaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystretovypätovypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystretovztýčenenarovnanevyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnanekolmo: palice trčia kolmo k nebuzvislozvisle: obraz je zavesený rovno, zvisloexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuškofraz. hore koncom

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovnehorizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doskadorovnanarovno: dorovna, narovno uložené potrubieexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamopriamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľuprosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamopresne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestejprávehovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamootvoreneúprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalonezaobalenenezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehaťprostodoprostadorovnafraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslíkniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneďihneďpriamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkémubezodkladnenaskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrncabezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfanesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamopriam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráčiprávehneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

10. p. rovnako 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

otvorený príd.

1. neuzavretý, umožňujúci voľný prístup: o. dom; o. hrob; o. koč; o-é vagóny bez strechy; o. list a) nezapečatený, b) zverejnený tlačou; fon. o-á samohláska artikulovaná s veľkým čeľustným uhlom, široká; fin. o. účet s ktorým možno disponovať, neuzavretý; pren. mať u niekoho o. účet a) dlh, podlžnosť; b) nevybavenú záležitosť; škol. deň o-ých dverí v ktorom majú rodičia prístup na vyučovanie; vodohosp. o. vodojem zhora nezakrytý; o. prístav

o-á hlava, o. rozum o bystrom, múdrom človeku; dívať sa s o-ými ústami začudovane, udivene, prekvapene; chodiť, dívať sa s o-ými očami; mať o-é oči dobre si všímať niečo, byť pozorný, vnímavý; nechať, nechávať si o-é dvere počítať i s inou možnosťou; mať o-é dvere k niečomu, k niekomu mať voľný prístup; prijať niekoho s otvoreným náručím veľmi srdečne;

2. nechránený, voľný, nezahradený, nezabezpečený: o. terén, o-é priestranstvo, o-é more, o-é hranice; o. výhľad; o. oheň; lek. o-á tuberkulóza aktívna, pozitívna; fon. o-á slabika zakončená samohláskou;

3. nevyriešený, nerozhodnutý; o-á otázka, o. problém;

4. priamy, úprimný, bezprostredný: o. človek, o. charakter, o-á reč; o-á tvár; o-á srdečnosť (Laz.);

5. zjavný, neskrývaný, verejný: o. boj, o-á intervencia; o-á zrada, o-é nepriateľstvo; o-á výmena názorov; o-á výzva do boja (Min.); šport. o-á hra pri ktorej sa hrá obojstranne útočne

hrať s o-ými kartami konať neskrývane, netajiť sa s niečím;

otvorene prísl.

1. priamo, úprimne, bez pretvárky: o. povedať niečo, priznať niečo, priznať sa k niečomu, o. pozrieť do očí;

2. verejne, zjavne, nezakryte, priamo: o. vyhlásiť niečo, o. protestovať proti niečomu, o. vystúpiť proti niekomu, niečomu;

otvorenosť, -ti ž.

1. priamosť, úprimnosť;

2. nezakrytosť, zjavnosť;

3. fon. o. samohlások stupeň veľkosti čeľustného uhla

Morfologický analyzátor

otvorený príčastie pasívne, mužský rod, životné

(jeden) otvorený; (bez) otvoreného; (k) otvorenému; (vidím) otvoreného; (o) otvorenom; (s) otvoreným;

(štyria) otvorení; (bez) otvorených; (k) otvoreným; (vidím) otvorených; (o) otvorených; (s) otvorenými;


(jeden) otvorenejší; (bez) otvorenejšieho; (k) otvorenejšiemu; (vidím) otvorenejšieho; (o) otvorenejšom; (s) otvorenejším;

(dvaja) otvorenejší; (bez) otvorenejších; (k) otvorenejším; (vidím) otvorenejších; (o) otvorenejších; (s) otvorenejšími;


(jeden) najotvorenejší; (bez) najotvorenejšieho; (k) najotvorenejšiemu; (vidím) najotvorenejšieho; (o) najotvorenejšom; (s) najotvorenejším;

(dvaja) najotvorenejší; (bez) najotvorenejších; (k) najotvorenejším; (vidím) najotvorenejších; (o) najotvorenejších; (s) najotvorenejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) otvorený; (bez) otvoreného; (k) otvorenému; (vidím) otvorený; (o) otvorenom; (s) otvoreným;

(dva) otvorené; (bez) otvorených; (k) otvoreným; (vidím) otvorené; (o) otvorených; (s) otvorenými;


(jeden) otvorenejší; (bez) otvorenejšieho; (k) otvorenejšiemu; (vidím) otvorenejší; (o) otvorenejšom; (s) otvorenejším;

(dva) otvorenejšie; (bez) otvorenejších; (k) otvorenejším; (vidím) otvorenejšie; (o) otvorenejších; (s) otvorenejšími;


(jeden) najotvorenejší; (bez) najotvorenejšieho; (k) najotvorenejšiemu; (vidím) najotvorenejší; (o) najotvorenejšom; (s) najotvorenejším;

(tri) najotvorenejšie; (bez) najotvorenejších; (k) najotvorenejším; (vidím) najotvorenejšie; (o) najotvorenejších; (s) najotvorenejšími;


ženský rod

(jedna) otvorená; (bez) otvorenej; (k) otvorenej; (vidím) otvorenú; (o) otvorenej; (s) otvorenou;

(tri) otvorené; (bez) otvorených; (k) otvoreným; (vidím) otvorené; (o) otvorených; (s) otvorenými;


(jedna) otvorenejšia; (bez) otvorenejšej; (k) otvorenejšej; (vidím) otvorenejšiu; (o) otvorenejšej; (s) otvorenejšou;

(tri) otvorenejšie; (bez) otvorenejších; (k) otvorenejším; (vidím) otvorenejšie; (o) otvorenejších; (s) otvorenejšími;


(jedna) najotvorenejšia; (bez) najotvorenejšej; (k) najotvorenejšej; (vidím) najotvorenejšiu; (o) najotvorenejšej; (s) najotvorenejšou;

(tri) najotvorenejšie; (bez) najotvorenejších; (k) najotvorenejším; (vidím) najotvorenejšie; (o) najotvorenejších; (s) najotvorenejšími;


stredný rod

(jedno) otvorené; (bez) otvoreného; (k) otvorenému; (vidím) otvorené; (o) otvorenom; (s) otvoreným;

(tri) otvorené; (bez) otvorených; (k) otvoreným; (vidím) otvorené; (o) otvorených; (s) otvorenými;


(jedno) otvorenejšie; (bez) otvorenejšieho; (k) otvorenejšiemu; (vidím) otvorenejšie; (o) otvorenejšom; (s) otvorenejším;

(dve) otvorenejšie; (bez) otvorenejších; (k) otvorenejším; (vidím) otvorenejšie; (o) otvorenejších; (s) otvorenejšími;


(jedno) najotvorenejšie; (bez) najotvorenejšieho; (k) najotvorenejšiemu; (vidím) najotvorenejšie; (o) najotvorenejšom; (s) najotvorenejším;

(dve) najotvorenejšie; (bez) najotvorenejších; (k) najotvorenejším; (vidím) najotvorenejšie; (o) najotvorenejších; (s) najotvorenejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor