Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

otvorený príd.

1. umožňujúci voľný prístup, op. (u)zavretý: o-á taška, o. dom; o-é auto a) nezavreté b) nekryté; cesta je už o-á; pozerať s o-mi ústami i fraz. začudovane; mať oči o-é i fraz. byť vnímavý; mať dvere o-é i fraz. mať voľný prístup; nechať si o-é dvere i fraz. počítať aj s inou možnosťou; s o-m náručím i fraz. srdečne

2. voľný (význ. 3, 5), nechránený, nezahradený, op. zatvorený: o-é more, o. výhľad; publ. o-é nebo vzdušný priestor prístupný lietadlám účastníkov Helsinského dohovoru

3. nevyriešený: o-é problémy, otázky

4. verejný, zjavný, neskrývaný, op. skrytý: o. boj, o-á nenávisť; o. list forma ver. vyhlásenia; o-á hra útočná, bez taktizovania

5. priamy, čestný, úprimný: o. človek, o-á reč

● o-á hlava múdry človek; hrať s o-mi kartami konať priamo;

otvorene prísl. k 4, 5: o. protestovať; o. sa priznať;

otvorenosť -i ž.

otvorene 2. st. -nejšie prísl.

otvorene 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ neskrývajúc skutočnú podstatu, bez utajovania a zakrývania, pred všetkými ľuďmi; syn. verejne, neskrývane; op. skryto, tajne: o. kritizovať, pranierovať nedostatky; o. vystupovať proti rasizmu; o. vysloviť, prejaviť svoj názor, svoje stanovisko; o. sa chvastal svojimi stykmi; v poslednom čase s ním čoraz otvorenejšie flirtovala; Otcovi otvorene protirečiť nemohol, predsa len to bol otec a mocný chlap. [P. Andruška]
2. ▶ úprimným spôsobom, bez pretvárky a falošnosti; syn. priamo, úprimne; op. neúprimne: hovorili spolu veľmi o. o všetkom; mame sa o. zverila so svojím trápením; ich rozhovory prebiehali čoraz otvorenejšie a úprimnejšie; Ešte som si nechcela otvorene priznať, že som sa v ňom trpko sklamala... [K. Lászlová]
3. šport. publ. ▶ otvoreným, útočným spôsobom, bez taktizovania: doma budú hrať určite otvorenejšie; druhý polčas začali domáci otvorenejšie; Remíza nevyhovovala nikomu, nuž sa hralo otvorene. [Šp 2008]
4. ▶ s otvoreným prístupom, bez prekážok a predsudkov, s veľkou mierou tolerancie, porozumenia pre niečo nové, iné, odlišné: o. prijímať nové podnety; pristupovať o. k novým výzvam v práci; pokúsiť sa chápať problematiku otvorenejšie; pristupovať k životu trochu otvorenejšie a s nadhľadom; homosexuálov prijíma spoločnosť už oveľa otvorenejšie

otvorený príd.

1. neuzavretý, umožňujúci voľný prístup: o. dom; o. hrob; o. koč; o-é vagóny bez strechy; o. list a) nezapečatený, b) zverejnený tlačou; fon. o-á samohláska artikulovaná s veľkým čeľustným uhlom, široká; fin. o. účet s ktorým možno disponovať, neuzavretý; pren. mať u niekoho o. účet a) dlh, podlžnosť; b) nevybavenú záležitosť; škol. deň o-ých dverí v ktorom majú rodičia prístup na vyučovanie; vodohosp. o. vodojem zhora nezakrytý; o. prístav

● o-á hlava, o. rozum o bystrom, múdrom človeku; dívať sa s o-ými ústami začudovane, udivene, prekvapene; chodiť, dívať sa s o-ými očami; mať o-é oči dobre si všímať niečo, byť pozorný, vnímavý; nechať, nechávať si o-é dvere počítať i s inou možnosťou; mať o-é dvere k niečomu, k niekomu mať voľný prístup; prijať niekoho s otvoreným náručím veľmi srdečne;

2. nechránený, voľný, nezahradený, nezabezpečený: o. terén, o-é priestranstvo, o-é more, o-é hranice; o. výhľad; o. oheň; lek. o-á tuberkulóza aktívna, pozitívna; fon. o-á slabika zakončená samohláskou;

3. nevyriešený, nerozhodnutý; o-á otázka, o. problém;

4. priamy, úprimný, bezprostredný: o. človek, o. charakter, o-á reč; o-á tvár; o-á srdečnosť (Laz.);

5. zjavný, neskrývaný, verejný: o. boj, o-á intervencia; o-á zrada, o-é nepriateľstvo; o-á výmena názorov; o-á výzva do boja (Min.); šport. o-á hra pri ktorej sa hrá obojstranne útočne

● hrať s o-ými kartami konať neskrývane, netajiť sa s niečím;

otvorene prísl.

1. priamo, úprimne, bez pretvárky: o. povedať niečo, priznať niečo, priznať sa k niečomu, o. pozrieť do očí;

2. verejne, zjavne, nezakryte, priamo: o. vyhlásiť niečo, o. protestovať proti niečomu, o. vystúpiť proti niekomu, niečomu;

otvorenosť, -ti ž.

1. priamosť, úprimnosť;

2. nezakrytosť, zjavnosť;

3. fon. o. samohlások stupeň veľkosti čeľustného uhla

otvorený i odovretý príd. (otevrítí)
1. strsl, zsl umožňujúci voľný prístup, neuzavretý, nekrytý: Obe vráta bejvale otvorenej na pajťe (Čelovce MK); Keť končí (pletenie slameného úľa), to je otvorené, ale potom sa bal obráťi a dá na dosku čeľiňe (V. Maňa VRB); Vráta bili otevríté dokoreňa (Brodské SKA); Mali jamu otvorenú a ból tam chlap f téj jame (Ružindol TRN)
L. otevrítá kuchiňa (Hlboké SEN) - bez povaly; otevrítá studna (Stupava BRA) - zrubová studňa bez prístrešku; otvorení komín (Rumanová HLO) - v starom type kuchyne komín s nezamurovaným spodným otvorom
F. maď otvorenú hlavu (Rim. Píla RS) - byť inteligentný a bystrý; máž dicki dvere otvórené (Bošáca TRČ) - môžeš odísť (prísť), kedy chceš
2. roztvorený, nezavretý: Kniha otvorená, aľe ňečítau̯, driemau̯ (Hor. Lehota DK); Štefan rospleščení na oji, oči otvorené (Ružindol TRN)
3. uvedený do činnosti, v prevádzke: Enom jeden skleb biu̯ otevrítí (Jablonové MAL); Ked biu̯a hospoda otevrítá, to sme si uš išli na dvie deci (Mokrý Háj SKA)
L. flinta bola otvorená (Dlhá n. Or. DK) - puška bola odistená, pripravená na výstrel
4. úprimný, priamy, čestný: Otvorení človek povie ždi, čo má na srci (Martin); otvorene i otvoreno prísl. k 4: No a tag vieťe, tag vám poviem otvoreňe, ako som to robievau̯ (Kľak NB); Otvoreno či poviam, eš si to nemau̯ robič (Ploské REV); Ňeh hovorí otvoreňe (Mošovce MAR)