Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

otvorený príd.

1. umožňujúci voľný prístup, op. (u)zavretý: o-á taška, o. dom; o-é auto a) nezavreté b) nekryté; cesta je už o-á; pozerať s o-mi ústami i fraz. začudovane; mať oči o-é i fraz. byť vnímavý; mať dvere o-é i fraz. mať voľný prístup; nechať si o-é dvere i fraz. počítať aj s inou možnosťou; s o-m náručím i fraz. srdečne

2. voľný (význ. 3, 5), nechránený, nezahradený, op. zatvorený: o-é more, o. výhľad; publ. o-é nebo vzdušný priestor prístupný lietadlám účastníkov Helsinského dohovoru

3. nevyriešený: o-é problémy, otázky

4. verejný, zjavný, neskrývaný, op. skrytý: o. boj, o-á nenávisť; o. list forma ver. vyhlásenia; o-á hra útočná, bez taktizovania

5. priamy, čestný, úprimný: o. človek, o-á reč

● o-á hlava múdry človek; hrať s o-mi kartami konať priamo;

otvorene prísl. k 4, 5: o. protestovať; o. sa priznať;

otvorenosť -i ž.

otvorený -ná -né príd. 1. ▶ umožňujúci voľný vstup, prístup, prechod do voľného priestoru; op. zatvorený, uzavretý, zavretý: otvorená brána; otvorené dvere ↗ i lexikalizované spojenie; cez otvorené okno prúdil studený vzduch □ deň, týždeň otvorených dverí akcia, pri ktorej je voľný vstup do nejakej inštitúcie (školy, knižnice, parlamentu a pod.)

2. ▶ nachádzajúci sa v takej polohe, ktorá umožňuje prívod, prietok niečoho zastaveného, zadržiavaného, pustený, zapnutý; op. zatvorený, zavretý, vypnutý: o. ventil radiátora; zavrieť otvorené kohútiky na plynovom sporáku
3. ▶ roztiahnutý do šírky al. do strán, roztvorený; op. zatvorený, zavretý, zovretý: o. kvet ľalie; o. padák; otvorená kniha; pozerať sa s otvorenými ústami ↗ i fraz.; mať otvorené oči ↗ i fraz.; dezinfikovať otvorené rany nezacelené; na stole ležali otvorené noviny; veci ukladala do otvoreného kufra; Potom zdvihol ruky s otvorenými dlaňami na znak, že sa vzdáva. [Z. Šulajová]; Ruky som mal zastrčené vo vreckách a absolútne ma netrápil otvorený rázporok na rifliach. [ŽVč 2006] ▷ lek. otvorená zlomenina, fraktúra porušenie mäkkých tkanív v okolí zlomenej kosti; pošt. otvorená (listová) zásielka nezalepená zásielka al. zásielka bez obalu s vytlačenou známkou, napr. poštová peňažná poukážka SIPO, korešpondenčný lístok; odev. otvorený výstrih výstrih v niektorej časti obvodu prerušený, ktorý možno rozopnutím zväčšovať; bot. poniklec otvorený Pulsatilla patens vysokohorská rastlina s hviezdicovito rozloženými kvetmi
4. 2. st. -nejší ▶ rozprestierajúci sa na veľkom priestore, rozľahlý, priestranný; ktorý je (z hľadiska prístupu, vstupu) bez prekážok, voľný, ničím nechránený, ničím neohraničený; op. uzavretý, zavretý: o. výhľad; otvorená planina; o. morský záliv; otvorená strana doliny; o. prístav ktorého vodná plocha je umiestnená bezprostredne pri mori s voľným prístupom plavidiel; otvorená kancelária veľkopriestorová, príp. priečkami členená na kóje (napr. v banke, grafickom štúdiu); plaviť sa po otvorenom mori šírom, ďaleko od brehov; stáť na otvorenom priestranstve; Tu v tejto širokej, otvorenej rovine mal pocit, že sa nemá kde skryť. [L. Ballek]; Odtiaľto chodník pokračuje otvorenejším terénom s krásnymi výhľadmi na okolitú zimnú krajinu. [Cs 2003] ▷ šport. otvorené bránky (v slalome) bránky udávajúce smer jazdy dolu svahom, v ktorých sú žŕdky umiestnené vedľa seba, kolmo na smer jazdy; arch., div. otvorené javisko a) stále al. na konkrétne verejné (umelecké, zábavné, politické a pod.) podujatie postavené nekryté al. len čiastočne kryté pódium vo verejnom priestore al. v prírode b) divadelné javisko ako prázdny priestor bez rekvizít, scénografie; astron. otvorená hviezdokopa zoskupenie hviezd s nesymetrickým rozložením, ktoré boli vytvorené z jedného molekulárneho mračna a sú stále gravitačne viazané; voj., práv. otvorené mesto mesto, ktoré je v čase vojny oficiálne vyhlásené za demilitarizované, a preto by nemalo byť objektom nepriateľského útoku al. bombardovania; ekon. otvorená ekonomika voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu cez hranice jednotlivých krajín, charakteristický pre vyspelé ekonomiky s vysokým podielom vývozu a dovozu; sociol. otvorená populácia populácia, ktorá má migračné kontakty s inými populáciami, v ktorej existuje migrácia; šach. otvorené postavenie postavenie, pri ktorom väčšina figúr má veľkú možnosť pohybu; otvorený stĺpec stĺpec, v ktorom nie sú pešiaci; zool. otvorená obehová sústava sústava (mäkkýšov a článkonožcov) vyznačujúca sa vylievaním telesnej tekutiny do telovej dutiny □ Dohoda o otvorenom nebi medzi EÚ a USA dohoda platná od 30. marca 2008, liberalizujúca leteckú dopravu medzi dvoma najrozvinutejšími svetovými leteckými trhmi; potlesk na otvorenej scéne potlesk divákov počas predstavenia ako spontánne ocenenie momentálneho výkonu umelca na javisku
5. ▶ nemajúci ochranu (strechu, prístrešok, kryt a pod.) pred poveternostnými vplyvmi al. poškodením, nekrytý, nezastrešený, nechránený: o. nákladný vagón; otvorené vozidlo s plošinou al. s plošinou ohraničenou bočnicami a zadným čelom; otvorená karoséria; o. koč; o. ložný priestor člna, prívesu; otvorené klzisko op. kryté; otvorená paluba, rampa; otvorené nástupište; dvojplošník s otvorenou kabínou; sedieť na otvorenej tribúne; hokej sa hral na otvorenom štadióne; v miestnosti sa kúrilo na otvorenom ohnisku; V mrazivých dňoch sú doma viacerí robotníci pracujúci na otvorených stavbách. [Sme 2010] ▷ stav. otvorený komín komín, ktorý odvádza dym priamo (bez rúr) a je postavený nad ohniskom; fyz., lek. otvorené rádioaktívne žiariče žiariče používané na diagnostické a terapeutické účely, obsahujúce rádionuklidy □ zákaz manipulácie s otvoreným ohňom výstražná tabuľka týkajúca sa bezpečnosti pri práci
6. ▶ ktorý nie je objasnený, vyriešený, pri ktorom sa (zatiaľ) nedosiahol výsledok; syn. nevyriešený; op. vyriešený, uzavretý: dodnes o. problém; zatiaľ otvorená téma; nedávno otvorené kauzy; navrhnúť opatrenia na uzavretie otvorených prípadov; otvorená ostáva aj otázka financovania projektu; tvorcovia nechali záver filmu o.; Najotvorenejšia je nominácia v kategórii kajakárov, v ktorej sú voľné všetky tri miestenky. [Šp 2009]
7. 2. st. -nejší ▶ uskutočňujúci sa, konaný bez utajovania a zakrývania; prejavovaný, prejavujúci sa verejne, pred ľuďmi; syn. zjavný, verejný; op. skrytý, tajný: otvorená diskriminácia; o. výsmech; o. boj proti režimu; uchýliť sa k menej otvoreným formám protestu; naučiť sa reagovať na otvorenú a skrytú agresivitu; dostať sa do otvoreného sporu; nespokojnosť verejnosti prerastala do otvorenej kritiky; otvorenejšia diskusia pomáha odkrývať tabuizované alebo podceňované problémy □ otvorený list vyjadrenie jednotlivca al. skupiny osôb k určitej problematike, publikované v tlači al. sprostredkované inými médiami
8. 2. st. -nejší ▶ konajúci bez pretvárky, nezakrývajúci svoje myšlienky, pocity a pod., zmýšľajúci čestne, priamo, úprimne; svedčiaci o tom; syn. priamy, úprimný, bezprostredný; op. uzavretý, neprístupný: o. človek; otvorená tvár; otvorená spoveď, debata; všetci ho mali radi pre jeho otvorenú povahu; deti bývajú priame a otvorené; naše rozhovory boli čoraz otvorenejšie; Táto otvorená reč uviedla kapitána do rozpakov. [V. Krupa]
9. 2. st. -nejší šport. publ. ▶ zameraný najmä na útok; hraný bez taktizovania: o. zápas; hral sa obojstranne o. futbal; súper prekvapil svojou otvorenou hrou; druhý polčas bol otvorenejší; Hral sa otvorenejší hokej od bránky k bránke a hlavne sa rodili šance i góly. [ŽPš 2008]
10. 2. st. -nejší (i čomu; s neurčitkom) ▶ prístupný zmenám, novým myšlienkam, vplyvom a pod.; prijímajúci niečo nové, neznáme, odlišné; op. uzavretý: otvorená spoločnosť založená na uznávaní ľudí všetkých vyznaní, s rôznorodými názormi a záujmami; kolektív s otvoreným myslením; otvorení ľudia sú vždy ochotní priučiť sa niečomu novému; je o. urobiť niečo so svojím životom; mladšie vekové kategórie sú otvorenejšie novým informáciám
11. ▶ zbavený prekážok, nie obmedzený; neviazaný na nijaké podmienky, hranice, nemajúci vopred stanovený rozsah, platnosť niečoho, voľný, neohraničený: otvorená volebná kandidátka; otvorená letenka bez konkrétneho dátumu spiatočného letu; otvorené manželstvo v ktorom si partneri ponechávajú úplnú slobodu vrátane voľnosti v sexuálnom živote, voľné manželstvo; žiť v otvorenom vzťahu; nevyužíva možnosti, ktoré mu poskytuje dnešný o. svet a sloboda cestovania; v klube sa konajú uzavreté aj otvorené akcie; hodiny jogy sú otvorené, nemusíte sa dopredu objednať ▷ ekon. otvorený podielový fond fond ponúkajúci podielnikom možnosť kedykoľvek z fondu vystúpiť a požiadať o vyplatenie aktuálnej hodnoty podielu, op. uzavretý fond; šport. otvorené preteky, otvorené majstrovstvá športové podujatie, na ktorom sa môže zúčastniť každý, kto sa prihlási; knih. otvorený prístup bezplatný online prístup k vedeckým príspevkom s limitovanými vlastníckymi a licenčnými obmedzeniami; otvorená veda koncepcia vedeckého výskumu zdôrazňujúca princíp otvoreného prístupu k využívaniu digitálnych zdrojov, k dátam aj vzdelávaniu
12. 2. st. -nejší publ. ▶ (obyč. o orgánoch štátnej moci a verejnej správy) ktorého činnosť je z hľadiska rozsahu uskutočňovaných opatrení a kvality zverejňovaných informácií transparentná a prebieha pod kontrolou verejnosti: otvorená justícia; otvorená samospráva; Šaľa, Martin, Rožňava patrili v roku 2012 medzi najotvorenejšie mestá na Slovensku
13. lingv. otvorená slabika ▶ slabika zakončená samohláskou, dvojhláskou al. inou slabikotvornou hláskou; otvorená samohláska samohláska, pri ktorej artikulovaní tvoria čeľuste väčší uhol a jazyk sa posúva nadol (napr. a)
◘ fraz. čítať v niekom ako v otvorenej knihe poznať myšlienky niekoho iného bez ich vyslovenia; dívať sa okolo seba [s] otvorenými očami al. hľadieť/chodiť s otvorenými očami al. mať oči otvorené byť vnímavý, pozorne si všímať svoje okolie; dobýjať sa do otvorených dverí riešiť niečo už vyriešené; hrať s otvorenými kartami konať otvorene, čestne; mať otvorené srdce (o človeku) byť priamy, srdečný, bezprostredný; nechávať/nechať si otvorené dvere al. nechávať/nechať si zadné dvierka/vrátka otvorené rátať aj s inou možnosťou, s ústupom, taktizovať; otvorená hlava a) múdry, bystrý človek b) bystrý um; otvorená rana niečo, čo aj po čase spôsobuje duševnú bolesť a zármutok; počúvať s otvorenými ústami byť prekvapený, príp. ohromený novou informáciou; pozerať sa/hľadieť s otvorenými ústami al. hrub. pozerať sa/hľadieť s otvorenou hubou byť prekvapený, udivený; prijať/vítať niekoho, niečo s otvoreným náručím al. kniž. prijať/vítať niekoho, niečo s otvorenou náručou mať radosť z toho, že niekto sa v istej situácii objavil al. že istá situácia nastala; snívať s otvorenými očami oddávať sa príjemným predstavám, rojčiť

otvorený príd.

1. neuzavretý, umožňujúci voľný prístup: o. dom; o. hrob; o. koč; o-é vagóny bez strechy; o. list a) nezapečatený, b) zverejnený tlačou; fon. o-á samohláska artikulovaná s veľkým čeľustným uhlom, široká; fin. o. účet s ktorým možno disponovať, neuzavretý; pren. mať u niekoho o. účet a) dlh, podlžnosť; b) nevybavenú záležitosť; škol. deň o-ých dverí v ktorom majú rodičia prístup na vyučovanie; vodohosp. o. vodojem zhora nezakrytý; o. prístav

● o-á hlava, o. rozum o bystrom, múdrom človeku; dívať sa s o-ými ústami začudovane, udivene, prekvapene; chodiť, dívať sa s o-ými očami; mať o-é oči dobre si všímať niečo, byť pozorný, vnímavý; nechať, nechávať si o-é dvere počítať i s inou možnosťou; mať o-é dvere k niečomu, k niekomu mať voľný prístup; prijať niekoho s otvoreným náručím veľmi srdečne;

2. nechránený, voľný, nezahradený, nezabezpečený: o. terén, o-é priestranstvo, o-é more, o-é hranice; o. výhľad; o. oheň; lek. o-á tuberkulóza aktívna, pozitívna; fon. o-á slabika zakončená samohláskou;

3. nevyriešený, nerozhodnutý; o-á otázka, o. problém;

4. priamy, úprimný, bezprostredný: o. človek, o. charakter, o-á reč; o-á tvár; o-á srdečnosť (Laz.);

5. zjavný, neskrývaný, verejný: o. boj, o-á intervencia; o-á zrada, o-é nepriateľstvo; o-á výmena názorov; o-á výzva do boja (Min.); šport. o-á hra pri ktorej sa hrá obojstranne útočne

● hrať s o-ými kartami konať neskrývane, netajiť sa s niečím;

otvorene prísl.

1. priamo, úprimne, bez pretvárky: o. povedať niečo, priznať niečo, priznať sa k niečomu, o. pozrieť do očí;

2. verejne, zjavne, nezakryte, priamo: o. vyhlásiť niečo, o. protestovať proti niečomu, o. vystúpiť proti niekomu, niečomu;

otvorenosť, -ti ž.

1. priamosť, úprimnosť;

2. nezakrytosť, zjavnosť;

3. fon. o. samohlások stupeň veľkosti čeľustného uhla

(jeden) otvorený; (bez) otvoreného; (k) otvorenému; (vidím) otvoreného; (hej) otvorený!; (o) otvorenom; (s) otvoreným;

(dvaja) otvorení; (bez) otvorených; (k) otvoreným; (vidím) otvorených; (hej) otvorení!; (o) otvorených; (s) otvorenými;

(jeden) otvorenejší; (bez) otvorenejšieho; (k) otvorenejšiemu; (vidím) otvorenejšieho; (hej) otvorenejší!; (o) otvorenejšom; (s) otvorenejším;

(traja) otvorenejší; (bez) otvorenejších; (k) otvorenejším; (vidím) otvorenejších; (hej) otvorenejší!; (o) otvorenejších; (s) otvorenejšími;

(jeden) najotvorenejší; (bez) najotvorenejšieho; (k) najotvorenejšiemu; (vidím) najotvorenejšieho; (hej) najotvorenejší!; (o) najotvorenejšom; (s) najotvorenejším;

(traja) najotvorenejší; (bez) najotvorenejších; (k) najotvorenejším; (vidím) najotvorenejších; (hej) najotvorenejší!; (o) najotvorenejších; (s) najotvorenejšími;

(jeden) otvorený; (bez) otvoreného; (k) otvorenému; (vidím) otvorený; (hej) otvorený!; (o) otvorenom; (s) otvoreným;

(tri) otvorené; (bez) otvorených; (k) otvoreným; (vidím) otvorené; (hej) otvorené!; (o) otvorených; (s) otvorenými;

(jeden) otvorenejší; (bez) otvorenejšieho; (k) otvorenejšiemu; (vidím) otvorenejší; (hej) otvorenejší!; (o) otvorenejšom; (s) otvorenejším;

(tri) otvorenejšie; (bez) otvorenejších; (k) otvorenejším; (vidím) otvorenejšie; (hej) otvorenejšie!; (o) otvorenejších; (s) otvorenejšími;

(jeden) najotvorenejší; (bez) najotvorenejšieho; (k) najotvorenejšiemu; (vidím) najotvorenejší; (hej) najotvorenejší!; (o) najotvorenejšom; (s) najotvorenejším;

(dva) najotvorenejšie; (bez) najotvorenejších; (k) najotvorenejším; (vidím) najotvorenejšie; (hej) najotvorenejšie!; (o) najotvorenejších; (s) najotvorenejšími;

(jedna) otvorená; (bez) otvorenej; (k) otvorenej; (vidím) otvorenú; (hej) otvorená!; (o) otvorenej; (s) otvorenou;

(dve) otvorené; (bez) otvorených; (k) otvoreným; (vidím) otvorené; (hej) otvorené!; (o) otvorených; (s) otvorenými;

(jedna) otvorenejšia; (bez) otvorenejšej; (k) otvorenejšej; (vidím) otvorenejšiu; (hej) otvorenejšia!; (o) otvorenejšej; (s) otvorenejšou;

(štyri) otvorenejšie; (bez) otvorenejších; (k) otvorenejším; (vidím) otvorenejšie; (hej) otvorenejšie!; (o) otvorenejších; (s) otvorenejšími;

(jedna) najotvorenejšia; (bez) najotvorenejšej; (k) najotvorenejšej; (vidím) najotvorenejšiu; (hej) najotvorenejšia!; (o) najotvorenejšej; (s) najotvorenejšou;

(štyri) najotvorenejšie; (bez) najotvorenejších; (k) najotvorenejším; (vidím) najotvorenejšie; (hej) najotvorenejšie!; (o) najotvorenejších; (s) najotvorenejšími;

(jedno) otvorené; (bez) otvoreného; (k) otvorenému; (vidím) otvorené; (hej) otvorené!; (o) otvorenom; (s) otvoreným;

(dve) otvorené; (bez) otvorených; (k) otvoreným; (vidím) otvorené; (hej) otvorené!; (o) otvorených; (s) otvorenými;

(jedno) otvorenejšie; (bez) otvorenejšieho; (k) otvorenejšiemu; (vidím) otvorenejšie; (hej) otvorenejšie!; (o) otvorenejšom; (s) otvorenejším;

(dve) otvorenejšie; (bez) otvorenejších; (k) otvorenejším; (vidím) otvorenejšie; (hej) otvorenejšie!; (o) otvorenejších; (s) otvorenejšími;

(jedno) najotvorenejšie; (bez) najotvorenejšieho; (k) najotvorenejšiemu; (vidím) najotvorenejšie; (hej) najotvorenejšie!; (o) najotvorenejšom; (s) najotvorenejším;

(tri) najotvorenejšie; (bez) najotvorenejších; (k) najotvorenejším; (vidím) najotvorenejšie; (hej) najotvorenejšie!; (o) najotvorenejších; (s) najotvorenejšími;