otvor -u m. nevyplnené miesto v niečom celistvom: vetrací, dýchací o., o. v stene
otvor -ru L -re pl. N -ry m.
otvor -ru L -re pl. N -ry m. 1. ▶ prázdny, voľný, ničím nevyplnený priestor, ktorý vznikne prirodzene porušením celistvosti materiálu al. úmyselnou činnosťou (prerazením, prevŕtaním, tvarovaním, vystrihnutím a pod.), obyč. s istým zámerom, diera: malý, veľký, úzky, široký, štvorcový, kruhový o.; vetrací, ventilačný o.; lodný, palubný, nákladový, stropný o.; vrtný o. zhotovený vŕtaním do horniny, s malým priemerom a veľkou hĺbkou; o. oceľovej rúry; o. v streche, v komíne; o. v strope jaskyne; o. na nasypanie kávy do kávovaru; zamurovaný o. dverí; vydlabaný, vyvŕtaný o. do dreva; črepníky s odtokovými otvormi; umývadlo s dvoma otvormi na batériu; preraziť, vysekať čakanom o. do steny; zväčšiť okenný o.; po vyliahnutí dospelý chrobák vyhlodá výletový o. cez ktorý vyletí, opustí miesto svojho vývinu; mala na sebe bielu plachtu s vystrihnutými otvormi na hlavu a ruky; Vrhol som sa k otvoru v doštenom plote, odtiahol som dosku, ale keď som sa chcel cez otvor prešmyknúť, narazil som do niečoho hlavou. [R. Dobiáš]; V tej chvíli loď pomaly prekĺzla otvorom v útese do lagúny. [V. Krupa]; Vybúral a zväčšil vstupné otvory tak, že narušil statiku budovy. [HN 2011] ▷ fyz., opt. relatívny otvor objektívu veličina daná pomerom vzdialenosti ohniska od stredu šošovky a priemeru vstupnej šošovky objektívu, svetelnosť objektívu; dopr. naberací otvor otvor palety al. kontajnera určený na vsunutie vidlice prekladača; včel. letáčový otvor úzky otvor na úli na vylietavanie včiel 2. anat. ▶ miesto, časť na tele (človeka al. živočícha), ktorá je vyústením nejakého orgánu, ústrojenstva al. vstupom doň z mimotelového priestoru: ústny, ušný, análny o.; dve žľazy po oboch stranách pošvového otvoru; vzduch vstupuje do nosovej dutiny vonkajšími nosovými otvormi 3. anat. ▶ dutina al. miesto prepájania vnútorného telesného prostredia (orgánov, cievneho systému a pod.) v tele (človeka al. živočícha): pažerák prechádza cez o. bránice; hrtanový o. chráni príklopka ▷ otvorček -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: malé otvorčeky v spodnej pokožke listov; otvorčeky v lebečných kostiach; Stmievalo sa, cez otvorček kachľových dvierok blikotal oheň. [Sko 1985]
diera 1. prázdne miesto v niečom vzniknuté porušením celistvosti • otvor: diera, otvor v plote; vyvŕtať diery, otvory • dutina: dutina v strome
2. p. úkryt, brloh 1 3. p. medzera 2, škára
otvor 1. prázdne miesto na konci niečoho pozdĺžneho • ústie: otvor, ústie vysokej pece; ústie plynovodu
2. p. diera 1
otvor, -u m. prirodzeným al. umelým spôsobom vytvorená diera nepravidelného al. pravidelného tvaru, diera do niečoho celistvého: veľký, malý, široký, úzky o.; okrúhly, štvorcový o.; tajné otvory do tajných komôr (Hor.); okenný o.; vzdušný o. (na obale); čapový o. (na sude); o. pece; tech. výtokový o., vetrací o., dvojboký o.; odpichový o. (pri vysokej peci) výtokový; stroj. mazací o. vstupné miesto mazadla; anat. kožný, ústny, dýchací, pošvový o.; zool. žiabrový o.; včel. letáčový o. na úle medzera na vylietavanie včiel;
otvorový príd.
otvor m. csl nevyplnené miesto v niečom celistvom, diera: Na suďe je vrchní otvor na ťahaňia, kerim sa víno ťiaha (Sklabiná MK); Ked bola pec, s tej pece išli také otvori (Modranka TRN); Ten, kerí biu̯ f téj kozi oblečení, ten mieu̯ takí otvor, co sa dzívau̯ aj trochu (Niž. Hrabovec VRN)
otvor m nevyplnené miesto v niečom celistvom: aperi: ottwor (KS 1763); -ný príd: apertilis: otworny; atriarius: otwórny (KS 1763)