otvárač -a m. náčinie na otváranie: o. na konzervy
otvárač -ča pl. N -če m. (zariadenie, nástroj)
otvárač -ča pl. N -či m. (človek)
otvárač1 -ča pl. N -či m. 1. ▶ kto niečo otvára, uvoľňuje a umožňuje vstup, prístup niekomu, niečomu: o. závor; pred hotelom stáli livrejovaní nosiči a otvárači dverí; trochu expr. chronickí otvárači v autobusoch pootvárajú všetky okná; pren. prebrať na seba úlohu otvárača brán na medzinárodné trhy [Sme 1999] sprostredkovateľa nových kontaktov 2. publ. ▶ kto otvára, vystupuje ako prvý v poradí na nejakom spoločenskom, kultúrnom al. športovom podujatí: o. koncertu; kapele pripadla neľahká úloha otváračov; otvárači letných akcií to majú vždy najťažšie; Štvorica sa zhostila nevďačnej úlohy otvárača festivalu veľmi dobre. [VNK 2002] ▷ otváračka1 -ky -čiek ž. trochu expr.: o. vína; uchovajú [si] na ňu v srdciach spomienku ako na ďaleko najlepšiu otváračku tatranského piva Kamzík [A. Baláž]
otvárač2 -ča pl. N -če m. 1. ▶ náčinie na otváranie, sprístupňovanie obsahu, vnútra niečoho, obyč. odstránením uzáveru al. narušením obalu: univerzálny o. na konzervy, o. konzerv; o. na fľaše, o. fliaš; o. na pivo, na víno; o. listov, o. na listy s drevenou rukoväťou; otvoriť plechovku otváračom 2. ▶ mechanizmus, ktorým sa otvára, uvoľňuje zatváracie zariadenie: diaľkový o. vchodových dverí; elektronické otvárače brán, garáží; skleník s automatickými otváračmi okien
otvárač1, -a, mn. č. -i m. ban. kto pracuje na otváraní baní
otvárač2, -a, mn. č. -e m. nástroj al. mechanizmus na otváranie: o. konzerv, o. dverí
otvárač [-ví-] m kto niečo otvára: vecticularius: záworu otwjrač (KS 1763)