otupný príd. jednotvárny, clivý, nudný: o-é popoludnie, o. život;
otupne, otupno prísl. i vetná prísl.: o. hľadieť; je mi o.;
otupnosť -i ž.
cnieť sa neos. pociťovať clivotu, smútok, túžbu za niečím • neos. clivieť sa: cnie sa, clivie sa mu za deťmi • byť clivo • byť otupno • byť smutno: večer mi je clivo, otupno, smutno • túžiť: v cudzine túži za domovom, cnie sa mu po domove
otupný príd. nudný, jednotvárny, clivý: o-á nálada, o. pocit; o. život, o-á práca; o-á dedina (Tim.); Otupný svet, keď sa začne smokliť. (Kuk.);
otupne, v prísudku i otupno prísl.: otupne hľadieť, o. žiť; je (mi) otupne (otupno);
otupnosť, -ti ž.