Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

otupený príd. (duševne) ľahostajný, apatický: o-á myseľ;

otupene prísl.;

otupenosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
otupený; otupene prísl.; otupenosť ‑i ž.

apatický prejavujúci ľahostajnosť, necitlivosť voči okoliu a podnetom z neho; pociťujúci nechuť reagovať na dojmy z okolia (o človeku a jeho prejavoch) • ľahostajnýnevšímavý: apatický, ľahostajný pohľad; dievča je apatické, ľahostajné, nevšímavétupýotupený: tupý výraz; otupená, apatická myseľsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): dlhší čas chodila apatická, sklesnutá, skleslárezignovaný (svedčiaci o rezignácii): apatická, rezignovaná tvár


ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


necitlivý 1. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť pri pocitových al. mechanických reakciách (op. citlivý): necitlivý filmodumretýmŕtvyznecitlivenýumŕtvený (o živom organizme al. o jeho časti): odumretý, mŕtvy zub; znecitlivené, umŕtvené miesto (na tele)nepresný (o stroji, prístroji): necitlivé, nepresné váhy

2. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť voči iným, ktorý má málo pochopenia, citovosti; svedčiaci o tom (op. citlivý, citový) • menej časté neciteľnýexpr. nečujnýkniž. necitný: necitlivý, neciteľný človek; mať nečujné srdce; necitný prístup k pacientomchladný (ktorý nepociťuje al. neprejavuje kladné city; op. vrúcny): necitlivá, chladná odpoveď ju urazila; zostával voči deťom chladnýbezcitný (ktorý nie je schopný kladných citov): necitlivé, bezcitné správanietvrdýdrsnýkrutý (obyč. o prejavoch, o správaní): tvrdé, drsné slová; drsné, kruté zaobchádzanie s väzňamiľahostajnýtupýotupenýzastar. nečulý (ktorý stratil citlivosť, cit): bol necitlivý, ľahostajný, nečulý voči cudzej biede; nešťastie ho spravilo tupým, otupeným


otupený p. ľahostajný, necitlivý 2; tupý 1, 4, prázdny 2


prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrýnenaostrenýnenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožomvytupenýotupenýstupenýzatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky pílypritupý (priveľmi tupý)

2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblenýplochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stolaneostrý

3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutýtemný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné duneniepren. drevený

4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupenýzatupenýkniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatickýletargickýľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváreprázdnybezduchýbezvýraznýnevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné očioslabenýochabnutýnecitlivýkniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1


vyžitý nesúci stopu nestriedmeho života • pejor. zhýralý (morálne pokazený): vyžitý, zhýralý svetákpresýtenýunudenýznudenýotupený: presýtený, unudený, znudený, otupený výraz tvárekniž. blazeovaný: blazeovaný donchuan

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

otupený (zastar. i otupelý) príd. duševne ľahostajný, duševne ubitý, apatický, letargický, necitný: otupená myseľ (Karv.); otupelí ľudia (Ondr.); otupelé srdce (Vaj.);

otupene (zastar. i otupele/-lo) prísl.;

otupenosť (zastar i otupelosť), -ti ž.

Morfologický analyzátor

otupený príčastie pasívne, mužský rod, životné

(jeden) otupený; (bez) otupeného; (k) otupenému; (vidím) otupeného; (o) otupenom; (s) otupeným;

(štyria) otupení; (bez) otupených; (k) otupeným; (vidím) otupených; (o) otupených; (s) otupenými;


(jeden) otupenejší; (bez) otupenejšieho; (k) otupenejšiemu; (vidím) otupenejšieho; (o) otupenejšom; (s) otupenejším;

(dvaja) otupenejší; (bez) otupenejších; (k) otupenejším; (vidím) otupenejších; (o) otupenejších; (s) otupenejšími;


(jeden) najotupenejší; (bez) najotupenejšieho; (k) najotupenejšiemu; (vidím) najotupenejšieho; (o) najotupenejšom; (s) najotupenejším;

(dvaja) najotupenejší; (bez) najotupenejších; (k) najotupenejším; (vidím) najotupenejších; (o) najotupenejších; (s) najotupenejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) otupený; (bez) otupeného; (k) otupenému; (vidím) otupený; (o) otupenom; (s) otupeným;

(dva) otupené; (bez) otupených; (k) otupeným; (vidím) otupené; (o) otupených; (s) otupenými;


(jeden) otupenejší; (bez) otupenejšieho; (k) otupenejšiemu; (vidím) otupenejší; (o) otupenejšom; (s) otupenejším;

(dva) otupenejšie; (bez) otupenejších; (k) otupenejším; (vidím) otupenejšie; (o) otupenejších; (s) otupenejšími;


(jeden) najotupenejší; (bez) najotupenejšieho; (k) najotupenejšiemu; (vidím) najotupenejší; (o) najotupenejšom; (s) najotupenejším;

(štyri) najotupenejšie; (bez) najotupenejších; (k) najotupenejším; (vidím) najotupenejšie; (o) najotupenejších; (s) najotupenejšími;


ženský rod

(jedna) otupená; (bez) otupenej; (k) otupenej; (vidím) otupenú; (o) otupenej; (s) otupenou;

(štyri) otupené; (bez) otupených; (k) otupeným; (vidím) otupené; (o) otupených; (s) otupenými;


(jedna) otupenejšia; (bez) otupenejšej; (k) otupenejšej; (vidím) otupenejšiu; (o) otupenejšej; (s) otupenejšou;

(tri) otupenejšie; (bez) otupenejších; (k) otupenejším; (vidím) otupenejšie; (o) otupenejších; (s) otupenejšími;


(jedna) najotupenejšia; (bez) najotupenejšej; (k) najotupenejšej; (vidím) najotupenejšiu; (o) najotupenejšej; (s) najotupenejšou;

(dve) najotupenejšie; (bez) najotupenejších; (k) najotupenejším; (vidím) najotupenejšie; (o) najotupenejších; (s) najotupenejšími;


stredný rod

(jedno) otupené; (bez) otupeného; (k) otupenému; (vidím) otupené; (o) otupenom; (s) otupeným;

(štyri) otupené; (bez) otupených; (k) otupeným; (vidím) otupené; (o) otupených; (s) otupenými;


(jedno) otupenejšie; (bez) otupenejšieho; (k) otupenejšiemu; (vidím) otupenejšie; (o) otupenejšom; (s) otupenejším;

(tri) otupenejšie; (bez) otupenejších; (k) otupenejším; (vidím) otupenejšie; (o) otupenejších; (s) otupenejšími;


(jedno) najotupenejšie; (bez) najotupenejšieho; (k) najotupenejšiemu; (vidím) najotupenejšie; (o) najotupenejšom; (s) najotupenejším;

(tri) najotupenejšie; (bez) najotupenejších; (k) najotupenejším; (vidím) najotupenejšie; (o) najotupenejších; (s) najotupenejšími;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor