Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

otruby -rúb ž. pomn. zvyšky vzniknuté pri mletí obilia: kŕmiť o-mi

● pejor. al. žart. mať v hlave o. byť sprostý

otruby otrúb ž. pomn.

otruby otrúb ž. pomn. ▶ zvyšky vzniknuté pri mletí obilia obsahujúce nestráviteľnú vlákninu, používané prv ako krmivo, dnes v potravinárstve a na liečebné a kozmetické účely: pšeničné, ovsené, jačmenné o.; domáci chlieb s otrubami; pridať do kúpeľa odvar z otrúb; nasypať koňom sečku s otrubami; otruby pomáhajú odstraňovať z organizmu škodlivé látky
◘ fraz. expr. mať v hlave otruby byť hlúpy
◘ parem. kto sa mieša/zamieša medzi otruby, zožerú ho prasce/svine ak sa niekto pletie, zapletie do niečoho zlého, musí očakávať aj nedobré následky; viac otrúb namelie jazyk ako sto mlynárov rečami možno narobiť veľa zla

otruby, otrúb ž. pomn. zvyšky, odpadky zo zomletého zbožia, používané ako krmivo: ražné, pšeničné o.; kŕmiť dobytok o-ami; pren. Predsa nebudem sa miešať medzi otruby, aby ma svine nezožrali (Urb.) nebudem sa pliesť do toho, pri čom by som mohol zle obísť.

● hovor. pejor. al. žart. mať v hlave o. byť hlúpy, sprostý;

otrubový príd.: o. mech na otruby

otruby ž. pomn. csl zvyšky zo zomletého obilia, používané najmä ako krmivo prec dobytok: Po ťeleňí kráuka dostala aj driouhoda letnuo piťia z otrubámi (Čelovce MK); No prvéj svetovéj vojne aj otrubi boli dobré (Biely Kostol TRN); Me uho boľelo, daľi mi otruboh, zohraľi, položila sem, ľehla, už ňeboľelo (Nemešany LVO)
F. máž v hlave otrubi (Pukanec LVI), máš hu̯avie otrubi (Kuchyňa MAL), maž u tej hlave otrubi (Brezina TRB) - si hlúpy; chto sa miéšá medzi otrubi, sviňe ho zežerú (Bošáca TRČ), pomíšaj sa medzi otrubi, zedá ta svine (Lukáčovce HLO) - neoplatí sa miešať do sporov ničomníkov; otrubový príd.: Mi neštopeme husi otrubovima šúlkí (Ratková REV); Decku son noci otruboví opklat prikládala na bolavé hrllo (Dol. Súča TRČ); otrubová truhla (Prochot NB); otruboví miech (Dúbravka BRA)

otruby [(v)o-] ž pomn zvyšky, odpadky zo zemletého obilia, používané ako krmivo: furfur: otruby (DQ 1629); otrubj ohreg na panwy (RN 17.-18. st); (voly) aby k robote udatne byli, ma se gim dobry pokrm dawati, otruby ze sečku zmissane (NN 18. st)
L. o-y na hlave šupiny, lupiny: podobne y peha, lupinky yako otruby na hlawe (:sspatya:) (KoB 1666); porrigo: strup na hlawe, prassywost, prassywina, otrubi na hlawe (KS 1763)
F. že pak ty, predykante, gsa člowek nepritel z podobnych otrubuw zakwaseny (DuH 1723) rovnako zlý; ale ach, otrúbámi naplnené hlawi (BR 1785) hlúpi ľudia; -ný príd: panis furfuraceus: otrubik, otrubny chleb (DQ 1629); prissla drahota, že mnozi chleb otrubnj gestj muselj (KT 1753); furfuraceus: otrubný (PD 18. st);
x. pren ruderarius: otrubny, hrudowny (KS 1763) týkajúci sa úlomkov skál a hornín, sutinový