otrok -a mn. -ci m.
1. v otrokárskom zriadení bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára; človek v takomto postavení aj v iných obdobiach: starovekí o-i; obchod s o-mi
2. expr. človek celkom ovládnutý niečím, závislý od niekoho: o. zvyku, vášne; stal sa ženiným o-om
● robiť ako o. ťažko;
otrokyňa -e -kýň ž.;
otrocký príd.: o-é zajatie; expr.: o-á práca ťažká; o-á závislosť, poslušnosť bezvýhradná; o. preklad doslovný;
otrocky prísl.;
otrockosť -i ž.
otrok -ka pl. N -oci G -kov m.
otrok -ka pl. N -oci G -kov m. 1. hist. ▶ (v staroveku, v otrokárskej spoločnosti) bezprávny človek, ktorý je v úplnom, neobmedzenom vlastníctve otrokára; človek v takomto postavení aj v iných obdobiach: egyptskí otroci; obchod, trh s otrokmi; vzbura, povstanie otrokov; predávať otrokov; obyvatelia ostrova čiernej pleti sú potomkovia bývalých otrokov privezených z Afriky 2. práv. al. publ. ▶ kto je niekým (násilne) zbavený osobnej slobody, závislý, neslobodný človek: novodobí otroci ľudia zbavení osobnej slobody nútenou prácou bez možnosti odísť, obete obchodovania s ľuďmi; luxusný tovar vyrobený novodobými otrokmi; Humanitárne organizácie upozorňujú, že rebeli za posledných päť rokov uniesli 20-tisíc detí, ktoré nútia bojovať alebo slúžia vojakom ako sexuálni otroci. [Sme 2004] ktorí sú prinútení poskytovať sexuálne služby 3. expr. ▶ človek celkom ovládnutý niečím, závislý od niečoho: o. žiadostivosti, nenávisti; byť otrokom formy príliš sa pridržiavať zaužívaných pravidiel, noriem; je otrokom svojho zvyku ktorého sa nevie zbaviť; nikto nie je otrokom času, to je ilúzia; možno je otrokom fľaše závislým od alkoholu; Nie som otrokom peňazí a k životu nepotrebujem veľa. [Sme 2009] ◘ fraz. hrdlačiť ako otrok pracovať veľa, ťažko a za málo peňazí; robiť ako otrok ťažko, namáhavo pracovať; robiť niekomu otroka nechať sa opakovane a nedôstojne zneužívať; urobiť z niekoho otroka úplne si niekoho podmaniť, podriadiť, veľmi zle, nedôstojne s niekým zaobchádzať ▷ otrokyňa -ne -kýň ž.: prepustiť otrokov a otrokyne na slobodu; Dievčatá chcú byť samy sebou a nie otrokyňami vlastného úspechu. [InZ 1998] □ sexuálne otrokyne ženy násilne zbavené osobnej slobody a prinútené poskytovať sexuálne služby, obete obchodovania s ľuďmi
otrokyňa ↗ otrok
otrok 1. v otrokárskej spoločnosti bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára; človek v takomto postavení aj v iných spoločnostiach • kniž. rab
2. expr. človek celkom ovládnutý niečím, niekým • expr. nevoľník • kniž. rab: stal sa už úplne otrokom, nevoľníkom, rabom drogy
otrok, -a, mn. č. -ci m.
1. v otrokárskom a feudálnom zriadení človek pozbavený všetkých práv, majetku a výrobných prostriedkov (bol vlastníctvom otrokára, ktorý ho mohol predať i zabiť): obchod s o-mi, predávať o-ov
● expr. robiť, drieť, žiť ako o. vo veľmi ťažkých podmienkach;
2. expr. kto úplne podriadi svoju vôľu niekomu al. niečomu, človek úplne závislý od niekoho, od niečoho: je o-om svojho zvyku; o. svojich vášní; Pašovatelia boli otrokmi svojho remesla. (Urb.);
otrocký príd.
1. týkajúci sa otroka, typický pre otroka: o-á práca, i pren. veľmi ťažká, úmorná, nadľudská; o-é poníženie (Jégé)
● o-é jarmo, o-é putá stav, položenie otroka, pren. poroba;
2. expr. bezvýhradný, úplný, absolútny: o-á vernosť, poslušnosť, poddanosť, o-á závislosť; o. zvyk ktorého sa nemožno zbaviť;
3. expr. presne napodobňujúci, kopírujúci, doslovný: o. preklad, o-é kopírovanie, napodobovanie;
otrockosť, -ti ž. bezvýhradná oddanosť, závislosť, podriadenosť;
otrokyňa, -ne, -kýň ž.
otrocký p. otrok
otrok m. 1. bezprávny človek ako majetok otrokára: Došeu̯ do zajacá a dostau̯ sa jak ostatňí za otrokú (Záh. Bystrica BRA); Otroci jih mušeľi krucic (V. Šariš PRE) 2. človek závislý od niekoho, niečoho, podriadený niekoho: A čo som ja váž otrok, abi som bez grajciara ľen robiu̯ (Králiky BB); Sedliak, to je takí ako otrok: vždi drhňe a ňiž ňema (Detva ZVO); To je otrok, aňi človeg už ňé, zoďere sa a čo s toho!? (Lapáš NIT) F. biď aňi otrog od mlaďi (Bystrička MAR), narobiť sa jag otrok (Lapáš NIT), robiťi ako otrok (Málinec LUČ), robidz jag otrok (Sobrance) - veľa a ťažko pracovať; otrocký príd. k 2: To bolo otrocké jedno zamesnaňie (Lukáčovce HLO); otrocká robota (Koniarovce TOP)
otrok m 1. v otrokárskom zriadení bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára: zahradu dwa otrokowe geho (Telemacha), s kterjmj y sam pracowal, delaly (PT 1796); kolikrat z čelatku swu nakladate jako z otroki (SJ 18. st) 2. človek celkom ovládnutý niečím, závislý od niekoho, niečoho: Iudass z aposstola ucinen gest otrok diabelski (MS 1758); newerni o bogi tomto nic nevi, gsa otrok žadosti; pokritec svu bliskavu poslusznost neridi slovem božim, ale vuly lidsku, gichž otrok gest, nemate dedictvi v neby vi ste otroci dabla (SS 18. st); -yňa ž k 1: nektery manželowe swe manželky za opowržene dywky držagi, ale s nima gako z otrokinemy zachazegi (Le 1730); otrocký príd k 1: (kráľ) nas obauch do sausednjho lesa wyprawiťi rozkazal, abichom tam powinnosti otrocke wikonawali (PT 1778); servilis: otrocký (PD 18. st) P. atpn Atrachyk ( 1274); Otrochyk ( 1277 v Gemeri); x. tpn villa Otroc (Otrokovce 1156 CDSl); poss. Otrochok (Otročok 1291 VSO)