otriasť, otrasie, otrasú, otriasol, rozk. otras dok.
1. (čo, čím) silno pohýbať niečím, zatrepať, zatriasť niečím; spôsobiť otras: Víchor otrasie (strom) do koreňa. (Kuk.) Ťuhík otriasol krídelkami. (Pláv.); výstrel otriasol vzduchom, oknami; neos. dvermi otriaslo (Fel.); pren. Pozíciu u plukovníka má už beztak otrasenú (Letz) oslabenú.
● expr. o. krpce (krpcami) prísť o život: Človek by ľahko otriasol krpce. (Ráz.)
2. (čo, čo z čoho) trasením odstrániť z povrchu, striasť: o. cigaretu, o. popol z cigarety; o. sneh, blato, rosu z niečoho; o. hrušky, slivky zo stromu; otrasie zo šiat otrusinky (Vaj.); pren. Ľudoví ledva otriasol prach školský (Tim.) skončil školu;
3. (koho, čo, kým, čím) silne zapôsobil na niekoho, vzrušiť, dojať, rozochvieť niekoho: Petra otriasol hus. (Letz) Prípad otriasol skleslými ľuďmi. (Ondr.); čosi jedinečné, čo by otriaslo celým svetom (Urb.); (Deň priniesol) jedným duševné uspokojenie, iným otriasol svedomie až do základu. (Kuk.)
4. (čo, čím) podlomiť, zlomiť, oslabiť: o. dôveru, vôľu, vieru, istotu, dôverou, vôľou, vierou, istotou niekoho; o. základmi niečoho;
nedok. otriasať, -a, -ajú
|| otriasť sa
1. silno sa pohýbať, zatriasť sa, zachvieť sa: zem sa otriasla, okná, steny sa otriasli, dom sa otriasol napr. pri výbuchu; pren. Otriasol sa dvor salvou smiechu (Tat.) mohutne zaznel smiech.
2. (z čoho i bezpredm.) trepaním, striasaním sa zbaviť niečoho, striasť zo seba prach, sneh, vodu ap.: otrasie sa zo snehu (Ráz.); Otriasol sa ako pes, keď vylezie z vody. (Chrob.)
3. striasť sa na tele pri zimomriavkach al. od nejakého nepríjemného pocitu, zachvieť sa: Buček si upil, otriasol sa. (Urb.) „Brŕ!“ otriasol sa odporom. (Letz);
nedok. otriasať sa
triasť sa, trasie, trasú, triasol, trasený, rozk. tras sa nedok.
1. pohybovať sa drobnými rýchlymi, trhavými pohybmi, chvieť sa: ruky, nohy, pery, ústa sa mu trasú (triasli), pren. i je (bol) vzrušený; t. sa zimou (od zimy); kolená sa mu triasli, pren. i mal strach; t. sa na celom tele (celý sa t.) ako osika [ako osikový list, ako stará baba ap.] veľmi; krátka sukňa sa jej triasla na širočizných bedrách (Jégé) natriasala sa; t. sa smiechom, t. sa od radosti; t. sa strachom, hrôzou, obavou (od strachu) ap.; t. sa rozčúlením, vzrušením [od zlosti, hnevu, jedu] ap.; pren. triaslo sa mi srdce (Taj.) cítil som obavu, úzkosť;
2. silno sa hýbať, zachvievať, otriasať sa; dunieť: zem sa trasie, okná sa trasú, múry sa trasú; revať, až sa ulica, chalupa trasie veľmi, silno; dunieť, až sa hory trasú veľmi, silno;
3. trasľavo, chvejivo sa prejavovať, vibrovať, kmitať; mihotať sa, trblietať sa: hlas sa mu (jej atď.) trasie; vzduch sa trasie v horúčavách (Ráz.-Mart.); Slnečné lúče trasú sa na hladine. (Ráz.) Svetielko sa už trasie (Kuk.) bliká.
4. expr. (pred čím, pred kým i bezpredm.) báť sa niečoho al. niekoho, mať strach z niekoho al. z niečoho: t. sa pred smrťou; Trasie sa pred ním celý dom. (Kuk.) A ak ľud raz stratí trpezlivosť, potom, páni, traste sa! (Zúb.); pren. Kaštiele sa trasú, pandúri behajú (Ráz.) páni majú strach.
5. expr. (o koho, o čo, zried. i nad kým, nad čím) báť sa, obávať sa, mať obavy, byť úzkostlivý: t. sa o dieťa, o syna ap., t. sa o svoj osud, o svoj život; Trasieš sa nad najdrahším, čo máš — nad životom. (Kuk.)
6. expr. (za čím) nedočkavo túžiť, bažiť za niečím, dychtivo si priať niečo: Či nevidíš, ako sa trasie za tancom? (Skal.); keď sa každý trasie za robotou (Mňač.)
● t. sa za (nár. i nad) peniazmi, za peniazom, grošom, grajciarom, za každou korunou byť lakomý, skúpy;
opak. trasievať sa, -a, -ajú;
dok. k 1, 2, 3, 4 zatriasť sa, k 1 i striasť sa, k 2 i otriasť sa
|| triasť
1. (koho, čo, kým, čím) mocne, prudko, rýchlo a trhano niekým al. niečím sem i tam pohybovať, lomcovať: Chytil Matiáša za plece a triasol ho, akoby mu chcel dušu vytriasť. (Kal.); triasol gunára za krk (Fr. Kráľ); Trasiem ňou ako hruškou, ale ona nič. (Švant.) Zdvihol ľavú ruku k nebu a triasol ňou. (Vaj.)
2. často neos. (koho) spôsobovať, že sa niekto chveje, mrviť, drviť: zima ho trasie; len ho tak triaslo od zimy, od strachu, od rozčúlenia (strachom, zlosťou); Aťku dnes celú noc triaslo, akoby mala zrádnik. (Švant.); pren. Vošla váhavo a triasla ju neistota (Bod.) mala pocit neistoty. Skôr zlosť ním vnútri triasla (Jil.) zlostil sa.
3. zried. (čím) spôsobovať kmitanie, vibrovanie niečoho: Rečnil Markovský, trasúc hlasom. (Jégé)
4. (čo) striasať, otriasať: zber orechov trasením; Na strom štíhly šibko lezie, chrústov trasie. (Vaj.)
● Dobrú hrušku najviac trasú (prísl.) svedomitých najviac využívajú;
opak. trasievať;
dok. k 1 zatriasť, k 2, 4 striasť, k 4 i otriasť