Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

otráviť -i dok.

1. usmrtiť jedom: o. myši; o. sa pilulkami

2. napustiť jedom: o. jedlo

3. otravou spôsobiť ochorenie, narušenie normálneho stavu: o. si žalúdok, o. vzduch

4. hovor. expr. znechutiť, unudiť, znepríjemniť: o. niekomu výlet

● expr. o. červíka nalačno si vypiť;

nedok. otravovať

1. k 1 – 4

2. hovor. expr. obťažovať, vyrušovať: deti o-jú

// otráviť sa

1. zomrieť al. ochorieť na otravu: o. sa hubami; jedzte, neo-te sa

2. hovor. expr. znechutiť sa, unudiť sa: na koncerte som sa o-l;

nedok. otravovať sa

otráviť sa -vi sa -via sa (ne)otráv sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok. 1. (čím) ▶ ochorieť al. zomrieť v dôsledku neúmyselného požitia jedovatej látky, otravy: o. sa hubami; o. sa plynom; o. sa bojovými chemickými látkami; asi sa otrávila pokazeným mäsom, jedlom; školáci sa otrávili mliečnym nápojom; Olovom sa otrávilo už dvadsaťpäť kráv. [Sme 2001]; pren. expr. Ani lamentovať a kritizovať nie je riešenie. Len sa tým ešte viac otrávime. [KN 2004] znechutíme
2. (ø; čím) ▶ dobrovoľne požiť jedovatú látku s úmyslom privodiť si smrť; zomrieť v dôsledku úmyselného požitia jedovatej látky: otrávil sa v garáži výfukovými plynmi; otrávila sa tabletkami na spanie; vyhrážala sa, že sa otrávi, ak ju opustí; Nezvládol rozchod s dievčaťom a pokúsil sa otráviť liekmi. [VNK 1999]
▷ nedok. k 1 ↗ otravovať sa

otráviť -vi -via otráv! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ spôsobiť smrť, usmrtiť jedovatou látkou: o. myši; o. niekoho cyankálim; svojho protivníka dal o.; niekto úmyselne otrávil susedovho psa; Len čo si bol načistom, podplatil Lukášovho kuchára, navrhnúc mu, aby pohlavára otrávil. [R. Sloboda]
2. (čo) ▶ napustiť, znehodnotiť jedom: o. nápoj; nepriateľ otrávil mestské studne; kriminalisti pripúšťajú, že jedlo mohlo byť otrávené; pren. [...] otráviť vzduch nejakou ťažkou, pravdivou historkou, ktorá sa ani nedá uniesť. [L. Piussi]
3. (čo) ▶ otravou spôsobiť ochorenie, narušenie normálneho stavu organizmu: o. si žalúdok pokazeným mäsom; nebezpečný výživový doplnok vám môže o. obličky
4. (čo) ▶ (o jedovatej látke) vniknúť do prostredia (ovzdušia, pôdy a pod.) a tým ho znečistiť; syn. kontaminovať: ortuť otrávila vodu; chemikálie otrávili rieku; Plyn, ktorý sa okamžite vytvoril, rýchlo otrávil vzduch v malej miestnosti. [Slo 2002]; Hron mohli otráviť jedy vypustené z hocijakej autocisterny. [Sme 2003]
5. hovor. expr. (koho, čo (čím)) ▶ vziať niekomu chuť do nejakej činnosti, záujem o niečo, zbaviť radosti z niečoho, naplniť nudou, unudiť, znechutiť: nenechá sa len tak ľahko o.; množstvo písomností ju vždy poriadne otrávi; tými rečami ho načisto otráviš; prázdninové povaľovanie ich už otrávilo; Ozaj nemáte vo mne dobrého spoločníka. Cítim, že som vás dnes poriadne otrávil. [M. Hvorecký]
6. hovor. expr. (koho, čo (čím)) ▶ urobiť nepríjemným, znepríjemniť, strpčiť, sprotiviť: o. niekomu dovolenku; Dúfala som, že budem v miestnosti sama, a otrávilo ma, keď som zistila, že z toho nič nebude. [J. Gavalcová]; Otráviť vzťah je oproti tomu omnoho ľahšie. Spomeňte si, ako ľahko sa dá otráviť sľubne sa vyvíjajúci večer jednou poznámkou. [InZ 2002]
◘ fraz. otráviť červíka a) nalačno si vypiť malé množstvo alkoholu b) zapiť žiaľ, problém
▷ nedok. k 1, 2, 4 – 6 ↗ otravovať

otravovať sa -vuje sa -vujú sa (ne)otravuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok. 1. (čím) ▶ otravou, jedovatou látkou si spôsobovať ochorenie, narušenie normálneho stavu organizmu: o. sa alkoholom; otravovali sa cigaretami; Prejedáme sa nekvalitnou potravou, otravujeme sa jedmi a následky likvidujeme liekmi. [VNK 2002]
2. hovor. expr. (s kým; ø) ▶ pociťovať nespokojnosť, nevôľu, nudu obyč. pri niečom nezaujímavom, jednotvárnom al. pri nedostatku zmysluplnej činnosti, rozptýlenia a pod., nudiť sa: bála sa, že sa bude v kupé sama o.; na prednáške sa všetci otravovali; Nechcelo sa mi s ním otravovať, ale premohol som sa, len aby som sa niečo naučil. [D. Dušek]; Jožo sa otravuje, lebo večerať musíme s rodičmi. [K. Jarunková]
3. hovor. expr. (s kým, s čím/kým, čím) ▶ pociťovať k niekomu, k niečomu záporný citový postoj, nevôľu, nechuť, znechucovať sa, trápiť sa, zlostiť sa: o. sa s množstvom ľudí; nebude sa už viac o. s hraním na klavíri; neotravujte sa neoverenými informáciami; už niekoľko rokov sa otravuje s jednou kolegyňou; Načo by si sa otravoval zbytočným štúdiom? [J. Lenčo]
▷ dok. k 1 ↗ otráviť sa

otravovať -vuje -vujú (ne)otravuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ spôsobovať smrť, usmrcovať jedovatou látkou: odchytené psy otravovali jedom priamo na ulici; obeť postupne otravoval arzénom
2. (čo) ▶ napúšťať, znehodnocovať jedom: o. jedlo; V dávnej minulosti otravovali studne nepriateľom tak, že do nich vhadzovali zdochliny. [VNK 2000]
3. (čo) ▶ otravou spôsobovať ochorenie, narušenie normálneho stavu organizmu: sóda dráždi žalúdok a otravuje celé telo
4. (čo) ▶ (o jedovatej látke) vnikať do prostredia (ovzdušia, pôdy a pod.) al. organizmu a tým ho znečisťovať; syn. kontaminovať: chemické hnojivá otravujú vodu; jed postupne otravuje telo; toxíny otravujú pečeň, obličky; automobilové výfuky otravujú vzduch, pôdu, vodu a vegetáciu; pren. ustavičné škriepky a spory iba otravovali ovzdušie kazili
5. hovor. expr. (koho, čo (čím)) ▶ prestať vzbudzovať v niekom záujem, pozornosť, obyč. pre nezáživnosť, jednotvárnosť, ustavičné opakovanie a pod., znechucovať, nudiť: poďme preč, začína ma to tu o.; otravuje ju, keď musí počúvať stále to isté; všetkých otravoval svojimi rečami; Obával sa, či náhodou Štefku neotravuje. [V. Šikula]
6. hovor. expr. (koho (čím/s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ slovne al. iným spôsobom (nepríjemne, rušivo) nedať pokoj, neodbytne naliehať, dobiedzať, obťažovať, vyrušovať: čo toľko otravuješ!; otravuje život svojej žene i dcére; stále človeka s niečím otravujú; príď zajtra, dnes ma už neotravuj!; toľko otravoval, až sme privolili; už ich omrzelo jej neustále otravovanie telefonátmi; [...] otravuje, aby sme sa presťahovali do mesta. [R. Sloboda]
7. hovor. expr. (koho, čo (čím)) ▶ robiť nepríjemným, znepríjemňovať, strpčovať: reklamy na letné dovolenky nás otravujú už viac ako polroka pred letnou sezónou; jediné, čo mi otravuje dovolenku, sú večne nespokojní klienti; otravuje život všetkým naokolo; matka im otravovala dospievanie večnými zákazmi
▷ dok. ↗ otráviť

otráviť, -i, -ia (nár. i otroviť, í, -ia) dok.

1. (koho) usmrtiť jedom: Podozrenie je, že bol (domovník) otrávený. (Stod.)

● chodiť ako otrávený znechutený, omrzený; zobudil sa ako otrávený (Jes-á) veľmi unavený;

2. (čo) napustiť jedom, spôsobiť otravu: umrel na otrávenie krvi (Taj.); o. studňu (vodu v nej); pren. nahudie mu otrávených rečí (Tat.) zlých, preniknutých zlomyseľnosťou

● žart. o. červíka vypiť pálenku nalačno;

3. (čo) pokaziť, porušiť normálny stav niečoho: otrávený žalúdok (Taj.) od jedla al. pitia; otrávený vzduch znečistený bacilmi, dymom, plynom ap.; pren. otrávené ovzdušie o prostredí, v ktorom panuje nepriateľstvo, nedôvera, nepokoj ap.; faloš, ktorá otrávila úprimný pomer k otcovi (Kuk.) narušila;

4. expr. (koho, čo) znechutiť, rozladiť, unudiť; znepríjemniť, sprotiviť: Otrávil ma už dišputami! (Kuk.); o. niekomu život; Tá otrovila celý môj život. (Urbk.);

nedok. otravovať (nár. i otrovovať), -uje, -ujú: hovor. neotravuj! daj pokoj, nevyrušuj, neznepokojuj!

|| otráviť sa (nár. i otroviť sa)

1. usmrtiť sa jedom, zapríčiniť si smrť otravou: Pred rokom sa otrávila roztokom lúhového kameňa. (Urb.) Keď ja sa neotrovím (pálenkou), neotroví sa ani on. (Kuk.)

2. expr. znechutiť sa. rozladiť sa, unudiť sa;

nedok. otravovať sa