otrava, -y, -ráv ž.
1. jedovatá látka, jedovatý prostriedok, jed, ktorého použitie vážne poškodí organizmus al. spôsobí smrť: Víno je liekom a podľa toho ani hrozno nemôže byť otravou. (Al.); horký ako o.; pren. Práve že tej otravy dá trochu (Podj.) pálenky.
2. chorobný stav, pri ktorom je jed v organizme, otrávenie; o. krvi; o. plynom, mäsom, olovom, ópiom; chronická o.; prudká o.;
3. hovor. expr. čo spôsobuje znechutenie, rozčarovanie, nudu: Osem hodín je dosť v tejto otrave, a on už druhý deň. (Hor.) To je otrava! výraz na vyjadrenie znechutenia, rozčarovania, nudy.
4. niž. hovor. expr. človek, ktorý obťažuje, otravuje