Slovenské slovníky

otrávený -ná -né príd. 2. st. -nejší hovor. expr. ▶ pociťujúci nespokojnosť, nechuť, nudu z nedostatku zmysluplnej činnosti, unudený, znudený, rozladený, znechutený; svedčiaci o tom: otrávené publikum; o. tón hlasu; o. výraz v tvári; pôsobiť otráveným dojmom; z jeho rečí bola na smrť otrávená veľmi; Otrávení odídete domov. Na druhý deň ste ešte otrávenejší. [V. Šikula] ▷ ↗ i otráviť

otráviť sa -vi sa -via sa (ne)otráv sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok. 1. (čím) ▶ ochorieť al. zomrieť v dôsledku neúmyselného požitia jedovatej látky, otravy: o. sa hubami; o. sa plynom; o. sa bojovými chemickými látkami; asi sa otrávila pokazeným mäsom, jedlom; školáci sa otrávili mliečnym nápojom; Olovom sa otrávilo už dvadsaťpäť kráv. [Sme 2001]; pren. expr. Ani lamentovať a kritizovať nie je riešenie. Len sa tým ešte viac otrávime. [KN 2004] znechutíme
2. (ø; čím) ▶ dobrovoľne požiť jedovatú látku s úmyslom privodiť si smrť; zomrieť v dôsledku úmyselného požitia jedovatej látky: otrávil sa v garáži výfukovými plynmi; otrávila sa tabletkami na spanie; vyhrážala sa, že sa otrávi, ak ju opustí; Nezvládol rozchod s dievčaťom a pokúsil sa otráviť liekmi. [VNK 1999]
▷ nedok. k 1 ↗ otravovať sa

otráviť -vi -via otráv! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ spôsobiť smrť, usmrtiť jedovatou látkou: o. myši; o. niekoho cyankálim; svojho protivníka dal o.; niekto úmyselne otrávil susedovho psa; Len čo si bol načistom, podplatil Lukášovho kuchára, navrhnúc mu, aby pohlavára otrávil. [R. Sloboda]
2. (čo) ▶ napustiť, znehodnotiť jedom: o. nápoj; nepriateľ otrávil mestské studne; kriminalisti pripúšťajú, že jedlo mohlo byť otrávené; pren. [...] otráviť vzduch nejakou ťažkou, pravdivou historkou, ktorá sa ani nedá uniesť. [L. Piussi]
3. (čo) ▶ otravou spôsobiť ochorenie, narušenie normálneho stavu organizmu: o. si žalúdok pokazeným mäsom; nebezpečný výživový doplnok vám môže o. obličky
4. (čo) ▶ (o jedovatej látke) vniknúť do prostredia (ovzdušia, pôdy a pod.) a tým ho znečistiť; syn. kontaminovať: ortuť otrávila vodu; chemikálie otrávili rieku; Plyn, ktorý sa okamžite vytvoril, rýchlo otrávil vzduch v malej miestnosti. [Slo 2002]; Hron mohli otráviť jedy vypustené z hocijakej autocisterny. [Sme 2003]
5. hovor. expr. (koho, čo (čím)) ▶ vziať niekomu chuť do nejakej činnosti, záujem o niečo, zbaviť radosti z niečoho, naplniť nudou, unudiť, znechutiť: nenechá sa len tak ľahko o.; množstvo písomností ju vždy poriadne otrávi; tými rečami ho načisto otráviš; prázdninové povaľovanie ich už otrávilo; Ozaj nemáte vo mne dobrého spoločníka. Cítim, že som vás dnes poriadne otrávil. [M. Hvorecký]
6. hovor. expr. (koho, čo (čím)) ▶ urobiť nepríjemným, znepríjemniť, strpčiť, sprotiviť: o. niekomu dovolenku; Dúfala som, že budem v miestnosti sama, a otrávilo ma, keď som zistila, že z toho nič nebude. [J. Gavalcová]; Otráviť vzťah je oproti tomu omnoho ľahšie. Spomeňte si, ako ľahko sa dá otráviť sľubne sa vyvíjajúci večer jednou poznámkou. [InZ 2002]
◘ fraz. otráviť červíka a) nalačno si vypiť malé množstvo alkoholu b) zapiť žiaľ, problém
▷ nedok. k 1, 2, 4 – 6 ↗ otravovať

otravovať sa -vuje sa -vujú sa (ne)otravuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok. 1. (čím) ▶ otravou, jedovatou látkou si spôsobovať ochorenie, narušenie normálneho stavu organizmu: o. sa alkoholom; otravovali sa cigaretami; Prejedáme sa nekvalitnou potravou, otravujeme sa jedmi a následky likvidujeme liekmi. [VNK 2002]
2. hovor. expr. (s kým; ø) ▶ pociťovať nespokojnosť, nevôľu, nudu obyč. pri niečom nezaujímavom, jednotvárnom al. pri nedostatku zmysluplnej činnosti, rozptýlenia a pod., nudiť sa: bála sa, že sa bude v kupé sama o.; na prednáške sa všetci otravovali; Nechcelo sa mi s ním otravovať, ale premohol som sa, len aby som sa niečo naučil. [D. Dušek]; Jožo sa otravuje, lebo večerať musíme s rodičmi. [K. Jarunková]
3. hovor. expr. (s kým, s čím/kým, čím) ▶ pociťovať k niekomu, k niečomu záporný citový postoj, nevôľu, nechuť, znechucovať sa, trápiť sa, zlostiť sa: o. sa s množstvom ľudí; nebude sa už viac o. s hraním na klavíri; neotravujte sa neoverenými informáciami; už niekoľko rokov sa otravuje s jednou kolegyňou; Načo by si sa otravoval zbytočným štúdiom? [J. Lenčo]
▷ dok. k 1 ↗ otráviť sa

otravovať -vuje -vujú (ne)otravuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ spôsobovať smrť, usmrcovať jedovatou látkou: odchytené psy otravovali jedom priamo na ulici; obeť postupne otravoval arzénom
2. (čo) ▶ napúšťať, znehodnocovať jedom: o. jedlo; V dávnej minulosti otravovali studne nepriateľom tak, že do nich vhadzovali zdochliny. [VNK 2000]
3. (čo) ▶ otravou spôsobovať ochorenie, narušenie normálneho stavu organizmu: sóda dráždi žalúdok a otravuje celé telo
4. (čo) ▶ (o jedovatej látke) vnikať do prostredia (ovzdušia, pôdy a pod.) al. organizmu a tým ho znečisťovať; syn. kontaminovať: chemické hnojivá otravujú vodu; jed postupne otravuje telo; toxíny otravujú pečeň, obličky; automobilové výfuky otravujú vzduch, pôdu, vodu a vegetáciu; pren. ustavičné škriepky a spory iba otravovali ovzdušie kazili
5. hovor. expr. (koho, čo (čím)) ▶ prestať vzbudzovať v niekom záujem, pozornosť, obyč. pre nezáživnosť, jednotvárnosť, ustavičné opakovanie a pod., znechucovať, nudiť: poďme preč, začína ma to tu o.; otravuje ju, keď musí počúvať stále to isté; všetkých otravoval svojimi rečami; Obával sa, či náhodou Štefku neotravuje. [V. Šikula]
6. hovor. expr. (koho (čím/s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ slovne al. iným spôsobom (nepríjemne, rušivo) nedať pokoj, neodbytne naliehať, dobiedzať, obťažovať, vyrušovať: čo toľko otravuješ!; otravuje život svojej žene i dcére; stále človeka s niečím otravujú; príď zajtra, dnes ma už neotravuj!; toľko otravoval, až sme privolili; už ich omrzelo jej neustále otravovanie telefonátmi; [...] otravuje, aby sme sa presťahovali do mesta. [R. Sloboda]
7. hovor. expr. (koho, čo (čím)) ▶ robiť nepríjemným, znepríjemňovať, strpčovať: reklamy na letné dovolenky nás otravujú už viac ako polroka pred letnou sezónou; jediné, čo mi otravuje dovolenku, sú večne nespokojní klienti; otravuje život všetkým naokolo; matka im otravovala dospievanie večnými zákazmi
▷ dok. ↗ otráviť

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

omrzieť prestať zaujímať al. prestať sa zaujímať o niečo (pre ustavičné opakovanie, nepríjemnosti a pod.) • zried. omrzieť sa • zunovať (koho, čo) • zunovať sa (komu, čomu): hra ho omrzela, zunovala; život ho omrzel, zunoval ho, zunoval sa mu; žena sa mu omrzela, zunovala • zastar. zmrzieť (J. Kráľ) • znepáčiť sa • zneľúbiť sa • znevidieť sa (prestať sa páčiť, pozdávať): znepáčilo, zneľúbilo sa mu jednostajné napomínanie; znevideli sa mu jeho spôsoby • znudiť • unudiť (spôsobiť nudu): život bez práce človeka znudí, unudí • znechutiť sa • sprotiviť sa (prestať byť príjemným, zaujímavým): znechutil sa jej doterajší spôsob života • hovor. expr. otráviť (prestať zaujímať prázdnotou, bezobsažnosťou, jednotvárnosťou): ustavičné pozeranie televízie ma otrávilo

otráviť p. strpčiť

strpčiť urobiť trpkým, nepríjemným • znepríjemniť: pobyt na dovolenke nám strpčil, znepríjemnil dážď • znechutiť • hovor. expr. otráviť (zbaviť vôle, radosti z niečoho): zlý výsledok nás znechutil, otrávil • priotráviť (čiastočne): alkoholik jej priotrávil život • sprotiviť • zhnusiť (urobiť protivným, odpudzujúcim): sprotivil mi každú chvíľu u vás • zbridiť • zoškliviť: veď ja im to zbridím, zošklivím

unudiť naplniť nudou • znudiť: pomalá hra divákov unudila; pohodlný život ich napokon znudil • hovor. expr. otráviť (nečinnosťou, prázdnotou, pasivitou): večierok hostí otrávil • zunovať • zunovať sa • omrzieť (opakovaním, nepríjemnosťami a pod. prestať zaujímať): zunoval blahobyt, blahobyt sa mu zunoval; život ma omrzel

zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2

znechutiť zbaviť chuti, vôle, odvahy niečo robiť; vzbudiť odpor v niekom: výsmech ho neznechutil • odradiť • odstrašiť • odplašiť (odvrátiť od úmyslu niečím negatívnym, obyč. strachom): zlé počasie nás neodradilo, neodstrašilo; neúspech ho celkom od zámeru odstrašil, odplašil • sprotiviť • spríkriť • zhnusiť • zoškliviť (vzbudiť odpor k niečomu): jedlo mu sprotivili, spríkrili, zošklivili nechutnými rečami; zábavu jej zhnusil, sprotivil dotieravý spoločník • zastar. disgustovať (Kukučín) • hovor. expr. otráviť • znepríjemniť (urobiť nepríjemným): príhoda otrávila, znechutila všetkých prítomných; počasie mi znepríjemnilo dovolenku • priotráviť (duševne): byť priotrávený prázdnymi rečami

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

otráviť, -i, -ia (nár. i otroviť, í, -ia) dok.

1. (koho) usmrtiť jedom: Podozrenie je, že bol (domovník) otrávený. (Stod.)

● chodiť ako otrávený znechutený, omrzený; zobudil sa ako otrávený (Jes-á) veľmi unavený;

2. (čo) napustiť jedom, spôsobiť otravu: umrel na otrávenie krvi (Taj.); o. studňu (vodu v nej); pren. nahudie mu otrávených rečí (Tat.) zlých, preniknutých zlomyseľnosťou

● žart. o. červíka vypiť pálenku nalačno;

3. (čo) pokaziť, porušiť normálny stav niečoho: otrávený žalúdok (Taj.) od jedla al. pitia; otrávený vzduch znečistený bacilmi, dymom, plynom ap.; pren. otrávené ovzdušie o prostredí, v ktorom panuje nepriateľstvo, nedôvera, nepokoj ap.; faloš, ktorá otrávila úprimný pomer k otcovi (Kuk.) narušila;

4. expr. (koho, čo) znechutiť, rozladiť, unudiť; znepríjemniť, sprotiviť: Otrávil ma už dišputami! (Kuk.); o. niekomu život; Tá otrovila celý môj život. (Urbk.);

nedok. otravovať (nár. i otrovovať), -uje, -ujú: hovor. neotravuj! daj pokoj, nevyrušuj, neznepokojuj!

|| otráviť sa (nár. i otroviť sa)

1. usmrtiť sa jedom, zapríčiniť si smrť otravou: Pred rokom sa otrávila roztokom lúhového kameňa. (Urb.) Keď ja sa neotrovím (pálenkou), neotroví sa ani on. (Kuk.)

2. expr. znechutiť sa. rozladiť sa, unudiť sa;

nedok. otravovať sa

tráviť³, -i, -ia nedok. (koho, čo) otravou, jedom usmrcovať, otravovať, napúšťať jedom: t. hlodavce; t. ryby, zverinu; pren. Nehubte tichý, krásny život, netrávte ženu, matku! (Vaj.) neničte, netrápte, nekrušte;

opak. trávievať³, -a, -ajú;

dok. otráviť

|| tráviť sa jesť otravné požívatiny, požívať otravu, jed, usmrcovať sa: aby sa ľudia netrávili v lete (Kuk.); [Kravy] iba kaluž pijú, trávia sa. (Tim.);

dok. otráviť sa

Morfologický analyzátor

otráviť dokonavé sloveso
(ja) otrávim VKdsa+; (ty) otráviš VKdsb+; (on, ona, ono) otrávi VKdsc+; (my) otrávime VKdpa+; (vy) otrávite VKdpb+; (oni, ony) otrávia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) otrávil VLdsam+; (ona) otrávila VLdsaf+; (ono) otrávilo VLdsan+; (oni, ony) otrávili VLdpah+;
(ty) otráv! VMdsb+; (my) otrávme! VMdpa+; (vy) otrávte! VMdpb+;
(nejako) otráviac VHd+;

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.

otráwiť

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a musel otráviť ju ≈ a musel votrávit ji
bytu a musel otráviť ≈ bytu a musel votrávit
Damián Roháň otrávil sám ≈ Damián Roháň otrávil sám
nás otrávilo a už ≈ nás otrávilo a už
otrávila život Štefana Bethlena ≈ otrávila život Štefana Bethlena
otrávilo a už sme ≈ otrávilo a už jsme
sa Damián Roháň otrávil ≈ se Damián Roháň otrávil
som ju otrávil arzénom ≈ jsem ji otrávil arzénem
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

Ale … otráviť, to je ≈ But … poison is so
A tak ho otrávili ≈ And had him poisoned
muža, ktorý mu otrávil ≈ man who'd poisoned him
osoba, ktorá nám otrávila ≈ person who poisoned our
sa ho pokúsila otráviť ≈ tried to poison him
ťa mama otrávila, alebo ≈ Ma poisoned you or
Tým, že otrávila vodu ≈ By poisoning the water
žene, ktorá otrávila jeho ≈ woman who'd poisoned his
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor