Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

otočiť dok.

1. urobiť niečím kruhovitý pohyb, skrútnuť, zvrtnúť: o. vypínač(om); o. kľúč(om) v zámke

2. obrátiť (význ. 2): o. auto; o. hlav(o)u

3. obtočiť, o(b)krútiť, omotať: vrkoče o-ené okolo hlavy;

nedok. otáčať -a

1. k 1 – 3

2. hovor. o. peniaze dávať peniaze do obehu na dosiahnutie zisku

// otočiť sa

1. vykonať kruhovitý pohyb: Zem sa o-í okolo svojej osi za 24 hodín

2. obrátiť sa, zvrtnúť sa: o. sa vo dverách, o-l sa za ňou; o. sa k niekomu chrbtom i fraz. odvrátiť sa;

nedok. otáčať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
otočiť ‑í ‑ia dok.; otočiť sa

otáčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie nedok. 1. (čo/čím) ▶ robiť s niečím kruhovitý pohyb, krútiť niečím okolo osi; syn. točiť: o. živánsku, ražeň nad pahrebou; o. kľukou verklíka; o. gombíkom rádioprijímača; voda otáča lopatky turbín; otáčal kormidlom o 180 stupňov; otáčajte volant doľava; sledoval rýchlosť otáčania kolesa; Siaha po kľúči, otáča ním doľava, odomyká. [P. Jaroš]; Podržal pohár v prstoch, pomaly ho otáčal. [Ľ. Jurík]mat., fyz. os otáčania pevná priamka, okolo ktorej teleso vykonáva rotačný pohyb
2. (čo/čím (kam)) ▶ dávať niečomu iný, nový smer pohybu, inú polohu, skrúcať nabok; syn. obracať: o. zápästie, zápästím; o. trup, trupom; otáča hlavu dozadu, nabok, aby zistil, čo sa deje; pri kreslení otáčal papier do strán; Jej červená tvár sa prudko otáčala k nemu [...]. [M. Zelinka]
3. (čo (kam)) ▶ meniť na mieste al. v malom oblúku smer pohybu na opačný al. iný smer; syn. obracať: o. auto do protismeru; otáčame bicykle a vraciame sa späť; šofér zapína sirénu a otáča sanitku na druhý koniec mesta; dopravná značka zakazuje otáčanie vozidiel v križovatke
4. (čo okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom, točením umiestňovať niečo poddajné okolo niečoho, niekoho; ovíjať niečo okolo niečoho, niekoho; syn. obtáčať, obkrúcať, obvíjať: o. pásik látky okolo drôtenej konštrukcie; o. si steblá trávy okolo prstov; koňa si otáčajte okolo seba tak, ako ho potrebujete pri čistení či postrojovaní mať
5. (čo) ▶ dávať, klásť na inú, opačnú, protiľahlú stranu; syn. obracať, prevracať: začal o. stránky jedálneho lístka; zavárací pohár otáčame hore dnom preto, aby sa dobre prichytilo viečko
fraz. otáčať koleso dejín ovplyvňovať priebeh udalostí tak, že vývoj akoby sa vracal k predchádzajúcej etape; publ. otáčať peniaze dávať peniaze do obehu tak, aby sa dosiahlo ich zhodnocovanie, aby prinášali zisk; šport. publ. otáčať skóre/výsledok/stav/vývoj zápasu meniť nepriaznivý priebeh zápasu vo svoj prospech
dok.otočiť


otáčať sa -ča sa -čajú sa -čaj sa! -čal sa -čajúc sa -čajúci sa -čanie sa nedok. 1. (okolo čoho) ▶ vykonávať kruhovitý pohyb okolo svojej osi, pohybovať sa dookola na jednom mieste; syn. točiť sa, krútiť sa: gramofónová platňa sa otáča konštantnou rýchlosťou; planéty sa otáčajú okolo Slnka; kolesá vlaku sa rýchlo otáčali; dívali sa na otáčajúce sa svetlo majáka; Rozpažíte ruky a pokúšate sa pomaly otáčať. [InZ 2000]
2. (kam; ø) ▶ dávať sa do opačnej al. inej polohy, meniť svoju polohu; syn. obracať sa: o. sa z boka na bok; o. sa na chrbát, na brucho; otáčala sa na každý podozrivý zvuk; otáča sa za každou ženou; zákazníčky sa zvedavo otáčajú k pultu
3. (kam; kde) ▶ meniť svoj doterajší smer a dávať sa opačným al. iným smerom; (oblúkom) mieriť naspäť, vracať sa; syn. obracať sa: je zakázané o. sa autom do protismeru cez plnú čiaru; otáčam sa a kráčam späť; stíhačky sa pri cvičení otáčajú priamo nad dedinou; auto otáčajúce sa na priechode ohrozuje chodcov
4.meniť svoj tvar, podobu do oblúka, ohýnať sa, skrúcať sa: kvety slnečnice sa otáčajú za slnkom; Široké schody do dómu sa [...] veľkým oblúkom otáčali a ich prvá polovica sa končila na námestí. [P. Jaroš]
5. (okolo čoho) ▶ (o rastlinách) zachytávať sa pri raste úponkami okolo nejakej opory al. okolo inej rastliny, popínať sa, vinúť sa; syn. obtáčať sa, okrúcať sa, omotávať sa: stonky ovíjavých drevín sa skrutkovite otáčajú okolo opory
6. (okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým špirálovitým pohybom sa umiestňovať okolo niečoho, niekoho; syn. obtáčať sa, okrúcať sa: okolo pása sa mu otáča had; vlajka sa otáča okolo stožiara
7. (okolo čoho) ▶ rozkladať sa okolo niečoho, obklopovať niečo; vinúť sa okolo niečoho; byť oblúkovito rozložený okolo niečoho, meniac svoje pôvodné smerovanie: pobrežie sa tu otáča smerom na sever; šľacha svalu sa otáča okolo kosteného podkladu
fraz. otáčať sa chrbtom [k] niekomu, [k] niečomu prestávať dbať na niekoho, na niečo, odvracať sa od niekoho, od niečoho; otáčať sa za každou sukňou prejavovať erotický (sexuálny) záujem o osoby ženského pohlavia; situácia sa pomaly otáča súhrn okolností sa mení, obyč. k lepšiemu
dok. k 1 3, 6otočiť sa


otočiť -čí -čia otoč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo/čím) ▶ urobiť niečím kruhovitý pohyb, zvrtnúť okolo osi; syn. skrútiť, skrútnuť: o. kohútik, kohútikom; o. kľúčikom v štartéri; zatvoril dvere a kľúč otočil v zámke dva razy; Muž, ktorý otočil vypínačom, stojí chrbtom do izby. [P. Jaroš]
2. (čo/čím (kam)) ▶ dať niečomu iný, nový smer pohybu, inú polohu, skrútiť nabok; syn. obrátiť: o. hlavu, hlavou; pri cvičení otočte trup doprava; otočila k nemu tvár; otočil jedálny lístok smerom k žene; otočí načapované pivo proti svetlu, aby sa pokochal v jeho farbe; otočila ruku dlaňou nahor
3. (čo) ▶ zmeniť na mieste al. v malom oblúku smer pohybu niečoho na opačný al. iný smer; syn. obrátiť: otočí auto a ide späť; skrútil volant a otočil čln dolu prúdom; otočili bicykle a uháňali; Znenazdajky otočila vozík a príkro riekla: Nechaj ma samu s Martou. [P. Kováčová]
4. (čo okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom priložiť, umiestniť niečo poddajné okolo niečoho, niekoho; syn. okrútiť, obkrútiť, obtočiť, ovinúť: o. si šatku okolo pliec; o. vrkoče okolo hlavy; ovínadlo sa ešte raz otočí okolo priehlavku; hrabne po prikrývke a otočí si ju okolo seba; Rozsekol ho [povraz] na dve polovice. Jednu si otočil okolo krku. [A. Masár-Tatranský]
5. (čo) ▶ dať, položiť na inú, opačnú, protiľahlú stranu; syn. obrátiť, prevrátiť: o. stranu v knihe; poháre so zaváraným ovocím otočíme dolu viečkom; mincu otočil na rub; Martin vzal fotografiu a otočil ju hore hlavou. [P. Vilikovský]
fraz. expr. otočiť do seba pohárik vypiť na dúšok, obyč. alkohol; otočiť si niekoho okolo prsta podriadiť niekoho svojmu vplyvu, celkom niekoho ovládnuť; šport. publ. otočiť skóre/vývoj/stav/výsledok zápasu/súboja zmeniť nepriaznivý priebeh zápasu vo svoj prospech; otočiť späť koleso dejín ovplyvniť priebeh udalostí tak, že vývoj akoby sa vracal k predchádzajúcej etape; otočme list a) uzavrime tú záležitosť, začnime odznova b) zmeňme tému rozhovoru, hovorme o niečom inom
nedok. k 1 5otáčať


otočiť sa -čí sa -čia sa otoč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. 1. (okolo čoho) ▶ vykonať kruhovitý pohyb okolo svojej osi al. okolo niečoho: planéta Urán sa otočí okolo svojej osi raz za 23 hodín; Zem sa otočí okolo Slnka za 365 dní; párkrát sa otočil na otáčavej stoličke
2. (kam; ø) ▶ dať sa do opačnej al. inej polohy, zmeniť polohu tela; syn. obrátiť sa: o. sa na chrbát, na brucho; o. sa na posteli; otočí sa k nej tvárou; v spánku sa otočil na druhý bok; obaja sa prudko otočili za neznámym hlasom, zvukom; slnečnice sa otočili za slnkom; k spoluhráčom sa otočil chrbtomi fraz.; Opäť sa otočila k sporáku, otvorila rúru a vložila do nej hrniec. [D. Dušek]; Keď skončil, zacítil na temene ženin pohľad. Otočil sa. [J. Tužinský]
3. (kam; kde) ▶ zmeniť svoj doterajší smer a dať sa opačným al. iným smerom; (oblúkom) zamieriť naspäť, vrátiť sa; syn. obrátiť sa: o. sa do protismeru; musíme sa o. a ísť späť; naštartuje a otočí sa na ceste; nepríjemný vietor, ktorý fúka od juhozápadu, sa v nedeľu otočí na severozápadný; otočila sa na opätku a odišlai fraz.; lietadlo sa otočilo a nabralo západný kurz; Nezabudnite, na čom sme sa dohodli, – povedala ešte a otočila sa na odchod. [M. E. Matkin]
4. (okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom sa umiestniť okolo niečoho, niekoho: had sa otočí okolo zajaca; nenarodené dieťa sa môže dostať do zlej polohy, môže sa mu o. pupočná šnúra okolo krku
5. (kde) ▶ vystriedať sa, vymeniť si miesto s niekým: v sezóne sa tam denne otočí okolo tritisíc ľudí; vlani sa so školskými výletmi otočilo na farme okolo štyritisíc detí
fraz. otočiť sa chrbtom [k] niekomu, [k] niečomu prestať dbať na niekoho, na niečo, odvrátiť sa od niekoho, od niečoho; otočiť sa na opätku/na päte a) rýchlo zmeniť smer b) odísť, definitívne s niečím, s niekým skoncovať (obyč. pod vplyvom veľkého citového napätia); situácia sa otočila [o stoosemdesiat stupňov] situácia sa úplne zmenila (obyč. v prospech al. v neprospech niekoho)
nedok. k 1 4otáčať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbátprevrátiť saexpr.: prevaliť saprekotúľať saprekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruškoprehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bokzastar. zaobrátiť sa (Dobšinský)poobracať sapootáčať sa (postupne) • pootočiť sapoobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilozvrtnúť saskrútiť saskrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západvzoprieť sapostaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti námzried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovaťprestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sapremeniť saotočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš?hovor.: preinačiť sapreonačiť sa: život sa nám celkom preinačilfraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabátobmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadaťpoprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc)uchýliť sakniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2


obrátiť 1. dať na opačnú, protiľahlú stranu • prevrátiťotočiť: obrátil, prevrátil, otočil list v knihe; obrátiť, otočiť látku na líceexpr. prevaliť: jazykom prevalil jedlo na druhú stranu; prevaliť v údive očipoobracaťpootáčať (postupne) • pootočiťpoobrátiť (čiastočne)

2. dať niečomu opačný al. iný smer • otočiť: obrátil, otočil hlavu; na konci ulice auto otočil, obrátilzvrtnúťskrútiťskrútnuť (náhle, okolo osi): chlapec naraz bicykel zvrtol; zvrtnúť kľúčom v zámke; pren. zvrtnúť, obrátiť reč na iné

3. priviesť k istej zmene • zmeniťpremeniť: obrátil, zmenil kamarátovo presvedčenie, obrátiť, premeniť zmýšľaniezried. preobrátiť: chcieť preobrátiť svetexpr.: preinačiťpreonačiť: nik ho nepreinačí


omotať umiestniť motaním dookola niečoho; takýmto spôsobom niečo obaliť • obmotaťokrútiťobkrútiťotočiťobtočiť: omotať, obmotať špagát okolo škatule; okrútiť, obkrútiť nohy onucami; otočiť, obtočiť hlavu uterákomovinúťobvinúťoviťobviť (vinutím): ovinúť, oviť šál okolo krku; obvinúť, obviť strom lykomkniž. zviť (Matuška)obviazaťoviazaťpreviazať (viazaním) • ofačovaťpofačovať (ranu) • opriasťobsnovaťosnovať (pradivom, vláknom): pavúk opriadol pavučinou luster; ihla obsnovaná niťouopliesť (pletivom): plot oplietli pichľavým drôtomexpr. opantať: opantal sa reťazamizapriasťzasnovať (omotať vláknom, pradivom): mucha zapradená do pavučinyzabaliť: hlavu si zabalila do teplého šálupookrúcaťpoobkrúcaťpoobtáčaťpoopletaťpooplietať (viackrát, postupne, viac vecí)


otočiť sa p. obrátiť sa 1–3


otočiť 1. urobiť niečím kruhovitý pohyb (náhle al. okolo osi) • skrútiťskrútnuťzvrtnúť: otočiť vypínačom; skrútnuť, zvrtnúť kľúč v zámkepotočiťpootočiť (trocha, čiastočne): potočiť pákou; pootočil hlavunár. obkrútnuťpootáčať (postupne al. viackrát): pootáčal kohútiky

2. p. obrátiť 1, 2 3. p. omotať


skrútiť 1. krútením spojiť do tesného celku • stočiť: skrútiť, stočiť pokrovec, papierzvinúťzviť (do šúľka al. do klbka): zvinúť plachtu; zvinúť vlnu, drôtzakrútiťzatočiť (do šúľka): pokropenú bielizeň zakrútila, zatočilazrolovaťzošúľať (do šúľka): zrolovať deku, novinyzvaľkať (skrútiť do podoby valca): zvaľkať prikrývkuzmotať (do klbka al. do pradena): zmotať priadzupokrútiťpostáčaťposkrúcať (postupne, viac vecí): postáčať, poskrúcať drôtyušúľať (cigaretu) • hovor. zbaliť: zbaliť dekuposúkať (skrútiť priadzu na nite): pren. posúkať si fúzy

2. vychýliť z pôvodnej polohy, urobiť s niečím pohyb okolo osi; zmeniť doterajší smer • stočiťskrútnuť: skrútiť, skrútnuť kľúč vo dverách; stočiť, skrútiť volant doľavapokrútiť: pokrútiť kľukouzvrtnúťotočiť: zvrtnúť, otočiť vypínačom; voz zvrtnúť, otočiť do opačného smeruvykrútiťvytočiť (krútením dať smer von): fúzy si vykrútil dohora; vytočiť driekvyvrátiť (vychýliť z normálnej polohy): vyvrátiť hlavu


zakrútiť 1. nakrátko uviesť do otáčavého pohybu • zatočiť: zakrútiť, zatočiť nad hlavou valaškouskrútnuťstočiťskrútiť (vychýliť z pôvodnej polohy): skrútnuť, stočiť, skrútiť volant doľavazavrtieťzvrtnúťotočiťpotočiťpokrútiť (kohútikom, kľukou) • zried. zakrútnuť: zakrútnuť kolesomzakrúžiť (urobiť kruhový pohyb): zakrúžiť rukou, bičom

2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi al. s iným cieľom) • zavinúťpoviťzaviťukrútiť: zakrútila, zavi(nu)la dieťa do perinky; povila dieťa do bieleho vankúšika; ukrútiť si hlavuzabaliťexpr.: zababušiťzababúliťzabundať (dôkladne zakrútiť): zabalila, zababušila si hlavu do uterákazamotaťexpr.: zachuchliťzachumlať (rýchlo a neporiadne) • pozakrúcaťpozavíjaťpozavíňať (postupne, dôkladne) • kniž. zahaliť: zahaliť si krk šálomzried. zaokrútiť

3. krútením spojiť do tesného celku • zatočiťskrútiťstočiťzvinúťzavinúť: zakrútiť, zatočiť závin; zavinúť zástavu; skrútiť, zvinúť papier do rúrkyzmotať (motaním spojiť): zmotať klbko vlnyzrolovať (do šúľka) • postáčaťposkrúcať (viackrát zakrútiť, skrútiť): postáčať, poskrúcať zvyšky nitíexpr.: zašúľaťzošúľaťušúľať (cigaretu)


zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohorazakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé teloprevrátiťzvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrekobrátiťotočiťstočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behuskrútiť: skrútiť auto, pohľadzvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostíotočiťzmeniťpremeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizáciezvrtnúť: zvrtnúť osudzahataťzamedziťzmariťprekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

otáčať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, čím) robiť s niečím kruhovitý pohyb, točiť, krútiť niečím okolo osi: o. rukoväť, koleso, kľuku (kľukou). o. mäso na ražni; pren. Začal som v mysli otáčať tú pieseň (Taj.) rozmýšľať o nej; fyz. o. teleso okolo osi; geom. o. rovinu; tech. otáčanie vonkajšie pozdĺžne točenie obrábaného predmetu;

2. (čo, čím) meniť smer pohybu, stáčať stranou, zahýbať al. obracať opačným smerom: o. hlavu (hlavou); o. trup (trupom); dievča otáčalo očami (Kal.); Hľadel do filmového prístroja a otáčal ním. (Hor.)

3. kniž. zastar. (čo, koho) obklopovať, obkľučovať: Blesk mena a otáčajúca jeho dom povesť dopomohli mu k žene s venom. (Vaj.) Akási slabosť, akoby mdloba, otáča jej srdce. (Tim.);

nedok. otočiť

|| otáčať sa

1. (okolo čoho) robiť kruhovitý pohyb, točiť sa, posunovať sa okolo osi: kolesa sa otáča, Zem sa otáča okolo svojej osi; obežnice sa otáčajú okolo Slnka; tech. rýchlosť otáčania, otáčajúceho sa telesa;

2. pohybovať sa, obracať sa; zvŕtať sa: Ivan sa okolo nich obratne otáčal. (Al.) Otáčal sa v drobných krôčkoch. (Jes.);

dok. otočiť sa


otočiť, -í, -ia dok.

1. (čo i čím) urobiť s niečím kruhovitý pohyb, skrútnuť niečo okolo osi: o. koleso (kolesom), vypínač (vypínačom), kľúč (kľúčom); o. niečo o niekoľko stupňov; geom. o. rovinu, uhol (okolo osi);

2. (čo, čím) zmeniť doterajší smer pohybu niečoho, obrátiť stranou al. opačným smerom: o. hlavu (hlavou), o. driek (vľavo, vpravo); o. voz;

3. (čo okolo čoho, čím) ovinúť, omotať, obtočiť: okolo hlavy otočené vrkoče (Jégé); tvár otočená prameňmi bujných vlasov (Podj.); (mestečko) otočené dedinkami (Škult.) obklopené, obkolesené;

nedok. otáčať

|| otočiť sa

1. urobiť kruhovitý pohyb, posunúť sa okolo osi: o. sa okolo vlastnej osi, o. sa o niekoľko stupňov; Zem sa otočí okolo Slnka za 365 dní.

2. obrátiť, zvrtnúť sa: o. sa chrbtom; dva razy sa v nich (vo dverách) otočiac, vošla (Taj.); otočil sa na podpätku ako tanečník (Tat.); pren. kým jar sa otočí (Kost.) prejde;

3. zried. obkrútiť sa, ovinúť sa, omotať sa okolo niečoho: Najradšej by sa mu bol otočil okolo nôh ako psíča. (Švant.);

nedok. otáčať sa

Morfologický analyzátor

otočiť dokonavé sloveso
(ja) otočím VKdsa+; (ty) otočíš VKdsb+; (on, ona, ono) otočí VKdsc+; (my) otočíme VKdpa+; (vy) otočíte VKdpb+; (oni, ony) otočia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) otočil VLdsam+; (ona) otočila VLdsaf+; (ono) otočilo VLdsan+; (oni, ony) otočili VLdpah+;
(ty) otoč! VMdsb+; (my) otočme! VMdpa+; (vy) otočte! VMdpb+;
(nejako) otočiac VHd+;
otočiť_1 otočiť otočiť_2 otočiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor