Slovenské slovníky

otáčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie nedok. 1. (čo/čím) ▶ robiť s niečím kruhovitý pohyb, krútiť niečím okolo osi; syn. točiť: o. živánsku, ražeň nad pahrebou; o. kľukou verklíka; o. gombíkom rádioprijímača; voda otáča lopatky turbín; otáčal kormidlom o 180 stupňov; otáčajte volant doľava; sledoval rýchlosť otáčania kolesa; Siaha po kľúči, otáča ním doľava, odomyká. [P. Jaroš]; Podržal pohár v prstoch, pomaly ho otáčal. [Ľ. Jurík] ▷ mat., fyz. os otáčania pevná priamka, okolo ktorej teleso vykonáva rotačný pohyb
2. (čo/čím (kam)) ▶ dávať niečomu iný, nový smer pohybu, inú polohu, skrúcať nabok; syn. obracať: o. zápästie, zápästím; o. trup, trupom; otáča hlavu dozadu, nabok, aby zistil, čo sa deje; pri kreslení otáčal papier do strán; Jej červená tvár sa prudko otáčala k nemu [...]. [M. Zelinka]
3. (čo (kam)) ▶ meniť na mieste al. v malom oblúku smer pohybu na opačný al. iný smer; syn. obracať: o. auto do protismeru; otáčame bicykle a vraciame sa späť; šofér zapína sirénu a otáča sanitku na druhý koniec mesta; dopravná značka zakazuje otáčanie vozidiel v križovatke
4. (čo okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom, točením umiestňovať niečo poddajné okolo niečoho, niekoho; ovíjať niečo okolo niečoho, niekoho; syn. obtáčať, obkrúcať, obvíjať: o. pásik látky okolo drôtenej konštrukcie; o. si steblá trávy okolo prstov; koňa si otáčajte okolo seba tak, ako ho potrebujete pri čistení či postrojovaní mať
5. (čo) ▶ dávať, klásť na inú, opačnú, protiľahlú stranu; syn. obracať, prevracať: začal o. stránky jedálneho lístka; zavárací pohár otáčame hore dnom preto, aby sa dobre prichytilo viečko
◘ fraz. otáčať koleso dejín ovplyvňovať priebeh udalostí tak, že vývoj akoby sa vracal k predchádzajúcej etape; publ. otáčať peniaze dávať peniaze do obehu tak, aby sa dosiahlo ich zhodnocovanie, aby prinášali zisk; šport. publ. otáčať skóre/výsledok/stav/vývoj zápasu meniť nepriaznivý priebeh zápasu vo svoj prospech
▷ dok. ↗ otočiť

otáčať sa -ča sa -čajú sa -čaj sa! -čal sa -čajúc sa -čajúci sa -čanie sa nedok. 1. (okolo čoho) ▶ vykonávať kruhovitý pohyb okolo svojej osi, pohybovať sa dookola na jednom mieste; syn. točiť sa, krútiť sa: gramofónová platňa sa otáča konštantnou rýchlosťou; planéty sa otáčajú okolo Slnka; kolesá vlaku sa rýchlo otáčali; dívali sa na otáčajúce sa svetlo majáka; Rozpažíte ruky a pokúšate sa pomaly otáčať. [InZ 2000]
2. (kam; ø) ▶ dávať sa do opačnej al. inej polohy, meniť svoju polohu; syn. obracať sa: o. sa z boka na bok; o. sa na chrbát, na brucho; otáčala sa na každý podozrivý zvuk; otáča sa za každou ženou; zákazníčky sa zvedavo otáčajú k pultu
3. (kam; kde) ▶ meniť svoj doterajší smer a dávať sa opačným al. iným smerom; (oblúkom) mieriť naspäť, vracať sa; syn. obracať sa: je zakázané o. sa autom do protismeru cez plnú čiaru; otáčam sa a kráčam späť; stíhačky sa pri cvičení otáčajú priamo nad dedinou; auto otáčajúce sa na priechode ohrozuje chodcov
4. ▶ meniť svoj tvar, podobu do oblúka, ohýnať sa, skrúcať sa: kvety slnečnice sa otáčajú za slnkom; Široké schody do dómu sa [...] veľkým oblúkom otáčali a ich prvá polovica sa končila na námestí. [P. Jaroš]
5. (okolo čoho) ▶ (o rastlinách) zachytávať sa pri raste úponkami okolo nejakej opory al. okolo inej rastliny, popínať sa, vinúť sa; syn. obtáčať sa, okrúcať sa, omotávať sa: stonky ovíjavých drevín sa skrutkovite otáčajú okolo opory
6. (okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým špirálovitým pohybom sa umiestňovať okolo niečoho, niekoho; syn. obtáčať sa, okrúcať sa: okolo pása sa mu otáča had; vlajka sa otáča okolo stožiara
7. (okolo čoho) ▶ rozkladať sa okolo niečoho, obklopovať niečo; vinúť sa okolo niečoho; byť oblúkovito rozložený okolo niečoho, meniac svoje pôvodné smerovanie: pobrežie sa tu otáča smerom na sever; šľacha svalu sa otáča okolo kosteného podkladu
◘ fraz. otáčať sa chrbtom [k] niekomu, [k] niečomu prestávať dbať na niekoho, na niečo, odvracať sa od niekoho, od niečoho; otáčať sa za každou sukňou prejavovať erotický (sexuálny) záujem o osoby ženského pohlavia; situácia sa pomaly otáča súhrn okolností sa mení, obyč. k lepšiemu
▷ dok. k 1 – 3, 6 ↗ otočiť sa

otočiť -čí -čia otoč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo/čím) ▶ urobiť niečím kruhovitý pohyb, zvrtnúť okolo osi; syn. skrútiť, skrútnuť: o. kohútik, kohútikom; o. kľúčikom v štartéri; zatvoril dvere a kľúč otočil v zámke dva razy; Muž, ktorý otočil vypínačom, stojí chrbtom do izby. [P. Jaroš]
2. (čo/čím (kam)) ▶ dať niečomu iný, nový smer pohybu, inú polohu, skrútiť nabok; syn. obrátiť: o. hlavu, hlavou; pri cvičení otočte trup doprava; otočila k nemu tvár; otočil jedálny lístok smerom k žene; otočí načapované pivo proti svetlu, aby sa pokochal v jeho farbe; otočila ruku dlaňou nahor
3. (čo) ▶ zmeniť na mieste al. v malom oblúku smer pohybu niečoho na opačný al. iný smer; syn. obrátiť: otočí auto a ide späť; skrútil volant a otočil čln dolu prúdom; otočili bicykle a uháňali; Znenazdajky otočila vozík a príkro riekla: Nechaj ma samu s Martou. [P. Kováčová]
4. (čo okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom priložiť, umiestniť niečo poddajné okolo niečoho, niekoho; syn. okrútiť, obkrútiť, obtočiť, ovinúť: o. si šatku okolo pliec; o. vrkoče okolo hlavy; ovínadlo sa ešte raz otočí okolo priehlavku; hrabne po prikrývke a otočí si ju okolo seba; Rozsekol ho [povraz] na dve polovice. Jednu si otočil okolo krku. [A. Masár-Tatranský]
5. (čo) ▶ dať, položiť na inú, opačnú, protiľahlú stranu; syn. obrátiť, prevrátiť: o. stranu v knihe; poháre so zaváraným ovocím otočíme dolu viečkom; mincu otočil na rub; Martin vzal fotografiu a otočil ju hore hlavou. [P. Vilikovský]
◘ fraz. expr. otočiť do seba pohárik vypiť na dúšok, obyč. alkohol; otočiť si niekoho okolo prsta podriadiť niekoho svojmu vplyvu, celkom niekoho ovládnuť; šport. publ. otočiť skóre/vývoj/stav/výsledok zápasu/súboja zmeniť nepriaznivý priebeh zápasu vo svoj prospech; otočiť späť koleso dejín ovplyvniť priebeh udalostí tak, že vývoj akoby sa vracal k predchádzajúcej etape; otočme list a) uzavrime tú záležitosť, začnime odznova b) zmeňme tému rozhovoru, hovorme o niečom inom
▷ nedok. k 1 – 5 ↗ otáčať

otočiť sa -čí sa -čia sa otoč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. 1. (okolo čoho) ▶ vykonať kruhovitý pohyb okolo svojej osi al. okolo niečoho: planéta Urán sa otočí okolo svojej osi raz za 23 hodín; Zem sa otočí okolo Slnka za 365 dní; párkrát sa otočil na otáčavej stoličke
2. (kam; ø) ▶ dať sa do opačnej al. inej polohy, zmeniť polohu tela; syn. obrátiť sa: o. sa na chrbát, na brucho; o. sa na posteli; otočí sa k nej tvárou; v spánku sa otočil na druhý bok; obaja sa prudko otočili za neznámym hlasom, zvukom; slnečnice sa otočili za slnkom; k spoluhráčom sa otočil chrbtom ↗ i fraz.; Opäť sa otočila k sporáku, otvorila rúru a vložila do nej hrniec. [D. Dušek]; Keď skončil, zacítil na temene ženin pohľad. Otočil sa. [J. Tužinský]
3. (kam; kde) ▶ zmeniť svoj doterajší smer a dať sa opačným al. iným smerom; (oblúkom) zamieriť naspäť, vrátiť sa; syn. obrátiť sa: o. sa do protismeru; musíme sa o. a ísť späť; naštartuje a otočí sa na ceste; nepríjemný vietor, ktorý fúka od juhozápadu, sa v nedeľu otočí na severozápadný; otočila sa na opätku a odišla ↗ i fraz.; lietadlo sa otočilo a nabralo západný kurz; Nezabudnite, na čom sme sa dohodli, – povedala ešte a otočila sa na odchod. [M. E. Matkin]
4. (okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom sa umiestniť okolo niečoho, niekoho: had sa otočí okolo zajaca; nenarodené dieťa sa môže dostať do zlej polohy, môže sa mu o. pupočná šnúra okolo krku
5. (kde) ▶ vystriedať sa, vymeniť si miesto s niekým: v sezóne sa tam denne otočí okolo tritisíc ľudí; vlani sa so školskými výletmi otočilo na farme okolo štyritisíc detí
◘ fraz. otočiť sa chrbtom [k] niekomu, [k] niečomu prestať dbať na niekoho, na niečo, odvrátiť sa od niekoho, od niečoho; otočiť sa na opätku/na päte a) rýchlo zmeniť smer b) odísť, definitívne s niečím, s niekým skoncovať (obyč. pod vplyvom veľkého citového napätia); situácia sa otočila [o stoosemdesiat stupňov] situácia sa úplne zmenila (obyč. v prospech al. v neprospech niekoho)
▷ nedok. k 1 – 4 ↗ otáčať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbát • prevrátiť sa • expr.: prevaliť sa • prekotúľať sa • prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruško • prehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bok • zastar. zaobrátiť sa (Dobšinský) • poobracať sa • pootáčať sa (postupne) • pootočiť sa • poobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilo • zvrtnúť sa • skrútiť sa • skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západ • vzoprieť sa • postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti nám • zried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovať • prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sa • premeniť sa • otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš? • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • fraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabát • obmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadať • poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc) • uchýliť sa • kniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2

obrátiť 1. dať na opačnú, protiľahlú stranu • prevrátiť • otočiť: obrátil, prevrátil, otočil list v knihe; obrátiť, otočiť látku na líce • expr. prevaliť: jazykom prevalil jedlo na druhú stranu; prevaliť v údive oči • poobracať • pootáčať (postupne) • pootočiť • poobrátiť (čiastočne)

2. dať niečomu opačný al. iný smer • otočiť: obrátil, otočil hlavu; na konci ulice auto otočil, obrátil • zvrtnúť • skrútiť • skrútnuť (náhle, okolo osi): chlapec naraz bicykel zvrtol; zvrtnúť kľúčom v zámke; pren. zvrtnúť, obrátiť reč na iné

3. priviesť k istej zmene • zmeniť • premeniť: obrátil, zmenil kamarátovo presvedčenie, obrátiť, premeniť zmýšľanie • zried. preobrátiť: chcieť preobrátiť svet • expr.: preinačiť • preonačiť: nik ho nepreinačí

omotať umiestniť motaním dookola niečoho; takýmto spôsobom niečo obaliť • obmotať • okrútiť • obkrútiť • otočiť • obtočiť: omotať, obmotať špagát okolo škatule; okrútiť, obkrútiť nohy onucami; otočiť, obtočiť hlavu uterákom • ovinúť • obvinúť • oviť • obviť (vinutím): ovinúť, oviť šál okolo krku; obvinúť, obviť strom lykom • kniž. zviť (Matuška) • obviazať • oviazať • previazať (viazaním) • ofačovať • pofačovať (ranu) • opriasť • obsnovať • osnovať (pradivom, vláknom): pavúk opriadol pavučinou luster; ihla obsnovaná niťou • opliesť (pletivom): plot oplietli pichľavým drôtom • expr. opantať: opantal sa reťazami • zapriasť • zasnovať (omotať vláknom, pradivom): mucha zapradená do pavučiny • zabaliť: hlavu si zabalila do teplého šálu • pookrúcať • poobkrúcať • poobtáčať • poopletať • pooplietať (viackrát, postupne, viac vecí)

otočiť sa p. obrátiť sa 1–3

otočiť 1. urobiť niečím kruhovitý pohyb (náhle al. okolo osi) • skrútiť • skrútnuť • zvrtnúť: otočiť vypínačom; skrútnuť, zvrtnúť kľúč v zámke • potočiť • pootočiť (trocha, čiastočne): potočiť pákou; pootočil hlavu • nár. obkrútnuť • pootáčať (postupne al. viackrát): pootáčal kohútiky

2. p. obrátiť 1, 2 3. p. omotať

skrútiť 1. krútením spojiť do tesného celku • stočiť: skrútiť, stočiť pokrovec, papier • zvinúť • zviť (do šúľka al. do klbka): zvinúť plachtu; zvinúť vlnu, drôt • zakrútiť • zatočiť (do šúľka): pokropenú bielizeň zakrútila, zatočila • zrolovať • zošúľať (do šúľka): zrolovať deku, noviny • zvaľkať (skrútiť do podoby valca): zvaľkať prikrývku • zmotať (do klbka al. do pradena): zmotať priadzu • pokrútiť • postáčať • poskrúcať (postupne, viac vecí): postáčať, poskrúcať drôty • ušúľať (cigaretu) • hovor. zbaliť: zbaliť deku • posúkať (skrútiť priadzu na nite): pren. posúkať si fúzy

2. vychýliť z pôvodnej polohy, urobiť s niečím pohyb okolo osi; zmeniť doterajší smer • stočiť • skrútnuť: skrútiť, skrútnuť kľúč vo dverách; stočiť, skrútiť volant doľava • pokrútiť: pokrútiť kľukou • zvrtnúť • otočiť: zvrtnúť, otočiť vypínačom; voz zvrtnúť, otočiť do opačného smeru • vykrútiť • vytočiť (krútením dať smer von): fúzy si vykrútil dohora; vytočiť driek • vyvrátiť (vychýliť z normálnej polohy): vyvrátiť hlavu

zakrútiť 1. nakrátko uviesť do otáčavého pohybu • zatočiť: zakrútiť, zatočiť nad hlavou valaškou • skrútnuť • stočiť • skrútiť (vychýliť z pôvodnej polohy): skrútnuť, stočiť, skrútiť volant doľava • zavrtieť • zvrtnúť • otočiť • potočiť • pokrútiť (kohútikom, kľukou) • zried. zakrútnuť: zakrútnuť kolesom • zakrúžiť (urobiť kruhový pohyb): zakrúžiť rukou, bičom

2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi al. s iným cieľom) • zavinúť • poviť • zaviť • ukrútiť: zakrútila, zavi(nu)la dieťa do perinky; povila dieťa do bieleho vankúšika; ukrútiť si hlavu • zabaliť • expr.: zababušiť • zababúliť • zabundať (dôkladne zakrútiť): zabalila, zababušila si hlavu do uteráka • zamotať • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne) • pozakrúcať • pozavíjať • pozavíňať (postupne, dôkladne) • kniž. zahaliť: zahaliť si krk šálom • zried. zaokrútiť

3. krútením spojiť do tesného celku • zatočiť • skrútiť • stočiť • zvinúť • zavinúť: zakrútiť, zatočiť závin; zavinúť zástavu; skrútiť, zvinúť papier do rúrky • zmotať (motaním spojiť): zmotať klbko vlny • zrolovať (do šúľka) • postáčať • poskrúcať (viackrát zakrútiť, skrútiť): postáčať, poskrúcať zvyšky nití • expr.: zašúľať • zošúľať • ušúľať (cigaretu)

zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohora • zakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé telo • prevrátiť • zvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrek • obrátiť • otočiť • stočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behu • skrútiť: skrútiť auto, pohľad • zvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostí • otočiť • zmeniť • premeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizácie • zvrtnúť: zvrtnúť osud • zahatať • zamedziť • zmariť • prekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

otáčať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, čím) robiť s niečím kruhovitý pohyb, točiť, krútiť niečím okolo osi: o. rukoväť, koleso, kľuku (kľukou). o. mäso na ražni; pren. Začal som v mysli otáčať tú pieseň (Taj.) rozmýšľať o nej; fyz. o. teleso okolo osi; geom. o. rovinu; tech. otáčanie vonkajšie pozdĺžne točenie obrábaného predmetu;

2. (čo, čím) meniť smer pohybu, stáčať stranou, zahýbať al. obracať opačným smerom: o. hlavu (hlavou); o. trup (trupom); dievča otáčalo očami (Kal.); Hľadel do filmového prístroja a otáčal ním. (Hor.)

3. kniž. zastar. (čo, koho) obklopovať, obkľučovať: Blesk mena a otáčajúca jeho dom povesť dopomohli mu k žene s venom. (Vaj.) Akási slabosť, akoby mdloba, otáča jej srdce. (Tim.);

nedok. otočiť

|| otáčať sa

1. (okolo čoho) robiť kruhovitý pohyb, točiť sa, posunovať sa okolo osi: kolesa sa otáča, Zem sa otáča okolo svojej osi; obežnice sa otáčajú okolo Slnka; tech. rýchlosť otáčania, otáčajúceho sa telesa;

2. pohybovať sa, obracať sa; zvŕtať sa: Ivan sa okolo nich obratne otáčal. (Al.) Otáčal sa v drobných krôčkoch. (Jes.);

dok. otočiť sa

otočiť, -í, -ia dok.

1. (čo i čím) urobiť s niečím kruhovitý pohyb, skrútnuť niečo okolo osi: o. koleso (kolesom), vypínač (vypínačom), kľúč (kľúčom); o. niečo o niekoľko stupňov; geom. o. rovinu, uhol (okolo osi);

2. (čo, čím) zmeniť doterajší smer pohybu niečoho, obrátiť stranou al. opačným smerom: o. hlavu (hlavou), o. driek (vľavo, vpravo); o. voz;

3. (čo okolo čoho, čím) ovinúť, omotať, obtočiť: okolo hlavy otočené vrkoče (Jégé); tvár otočená prameňmi bujných vlasov (Podj.); (mestečko) otočené dedinkami (Škult.) obklopené, obkolesené;

nedok. otáčať

|| otočiť sa

1. urobiť kruhovitý pohyb, posunúť sa okolo osi: o. sa okolo vlastnej osi, o. sa o niekoľko stupňov; Zem sa otočí okolo Slnka za 365 dní.

2. obrátiť, zvrtnúť sa: o. sa chrbtom; dva razy sa v nich (vo dverách) otočiac, vošla (Taj.); otočil sa na podpätku ako tanečník (Tat.); pren. kým jar sa otočí (Kost.) prejde;

3. zried. obkrútiť sa, ovinúť sa, omotať sa okolo niečoho: Najradšej by sa mu bol otočil okolo nôh ako psíča. (Švant.);

nedok. otáčať sa

Morfologický analyzátor

otočiť dokonavé sloveso
(ja) otočím VKdsa+; (ty) otočíš VKdsb+; (on, ona, ono) otočí VKdsc+; (my) otočíme VKdpa+; (vy) otočíte VKdpb+; (oni, ony) otočia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) otočil VLdsam+; (ona) otočila VLdsaf+; (ono) otočilo VLdsan+; (oni, ony) otočili VLdpah+;
(ty) otoč! VMdsb+; (my) otočme! VMdpa+; (vy) otočte! VMdpb+;
(nejako) otočiac VHd+;