otáčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie nedok. 1. (čo/čím) ▶ robiť s niečím kruhovitý pohyb, krútiť niečím okolo osi; syn. točiť: o. živánsku, ražeň nad pahrebou; o. kľukou verklíka; o. gombíkom rádioprijímača; voda otáča lopatky turbín; otáčal kormidlom o 180 stupňov; otáčajte volant doľava; sledoval rýchlosť otáčania kolesa; Siaha po kľúči, otáča ním doľava, odomyká. [P. Jaroš]; Podržal pohár v prstoch, pomaly ho otáčal. [Ľ. Jurík] ▷ mat., fyz. os otáčania pevná priamka, okolo ktorej teleso vykonáva rotačný pohyb
2. (čo/čím (kam)) ▶ dávať niečomu iný, nový smer pohybu, inú polohu, skrúcať nabok; syn. obracať: o. zápästie, zápästím; o. trup, trupom; otáča hlavu dozadu, nabok, aby zistil, čo sa deje; pri kreslení otáčal papier do strán; Jej červená tvár sa prudko otáčala k nemu [...]. [M. Zelinka]
3. (čo (kam)) ▶ meniť na mieste al. v malom oblúku smer pohybu na opačný al. iný smer; syn. obracať: o. auto do protismeru; otáčame bicykle a vraciame sa späť; šofér zapína sirénu a otáča sanitku na druhý koniec mesta; dopravná značka zakazuje otáčanie vozidiel v križovatke
4. (čo okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom, točením umiestňovať niečo poddajné okolo niečoho, niekoho; ovíjať niečo okolo niečoho, niekoho; syn. obtáčať, obkrúcať, obvíjať: o. pásik látky okolo drôtenej konštrukcie; o. si steblá trávy okolo prstov; koňa si otáčajte okolo seba tak, ako ho potrebujete pri čistení či postrojovaní mať
5. (čo) ▶ dávať, klásť na inú, opačnú, protiľahlú stranu; syn. obracať, prevracať: začal o. stránky jedálneho lístka; zavárací pohár otáčame hore dnom preto, aby sa dobre prichytilo viečko
◘ fraz. otáčať koleso dejín ovplyvňovať priebeh udalostí tak, že vývoj akoby sa vracal k predchádzajúcej etape; publ. otáčať peniaze dávať peniaze do obehu tak, aby sa dosiahlo ich zhodnocovanie, aby prinášali zisk; šport. publ. otáčať skóre/výsledok/stav/vývoj zápasu meniť nepriaznivý priebeh zápasu vo svoj prospech
▷ dok. ↗ otočiť
otáčať sa -ča sa -čajú sa -čaj sa! -čal sa -čajúc sa -čajúci sa -čanie sa nedok. 1. (okolo čoho) ▶ vykonávať kruhovitý pohyb okolo svojej osi, pohybovať sa dookola na jednom mieste; syn. točiť sa, krútiť sa: gramofónová platňa sa otáča konštantnou rýchlosťou; planéty sa otáčajú okolo Slnka; kolesá vlaku sa rýchlo otáčali; dívali sa na otáčajúce sa svetlo majáka; Rozpažíte ruky a pokúšate sa pomaly otáčať. [InZ 2000]
2. (kam; ø) ▶ dávať sa do opačnej al. inej polohy, meniť svoju polohu; syn. obracať sa: o. sa z boka na bok; o. sa na chrbát, na brucho; otáčala sa na každý podozrivý zvuk; otáča sa za každou ženou; zákazníčky sa zvedavo otáčajú k pultu
3. (kam; kde) ▶ meniť svoj doterajší smer a dávať sa opačným al. iným smerom; (oblúkom) mieriť naspäť, vracať sa; syn. obracať sa: je zakázané o. sa autom do protismeru cez plnú čiaru; otáčam sa a kráčam späť; stíhačky sa pri cvičení otáčajú priamo nad dedinou; auto otáčajúce sa na priechode ohrozuje chodcov
4. ▶ meniť svoj tvar, podobu do oblúka, ohýnať sa, skrúcať sa: kvety slnečnice sa otáčajú za slnkom; Široké schody do dómu sa [...] veľkým oblúkom otáčali a ich prvá polovica sa končila na námestí. [P. Jaroš]
5. (okolo čoho) ▶ (o rastlinách) zachytávať sa pri raste úponkami okolo nejakej opory al. okolo inej rastliny, popínať sa, vinúť sa; syn. obtáčať sa, okrúcať sa, omotávať sa: stonky ovíjavých drevín sa skrutkovite otáčajú okolo opory
6. (okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým špirálovitým pohybom sa umiestňovať okolo niečoho, niekoho; syn. obtáčať sa, okrúcať sa: okolo pása sa mu otáča had; vlajka sa otáča okolo stožiara
7. (okolo čoho) ▶ rozkladať sa okolo niečoho, obklopovať niečo; vinúť sa okolo niečoho; byť oblúkovito rozložený okolo niečoho, meniac svoje pôvodné smerovanie: pobrežie sa tu otáča smerom na sever; šľacha svalu sa otáča okolo kosteného podkladu
◘ fraz. otáčať sa chrbtom [k] niekomu, [k] niečomu prestávať dbať na niekoho, na niečo, odvracať sa od niekoho, od niečoho; otáčať sa za každou sukňou prejavovať erotický (sexuálny) záujem o osoby ženského pohlavia; situácia sa pomaly otáča súhrn okolností sa mení, obyč. k lepšiemu
▷ dok. k 1 – 3, 6 ↗ otočiť sa
otočiť -čí -čia otoč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo/čím) ▶ urobiť niečím kruhovitý pohyb, zvrtnúť okolo osi; syn. skrútiť, skrútnuť: o. kohútik, kohútikom; o. kľúčikom v štartéri; zatvoril dvere a kľúč otočil v zámke dva razy; Muž, ktorý otočil vypínačom, stojí chrbtom do izby. [P. Jaroš]
2. (čo/čím (kam)) ▶ dať niečomu iný, nový smer pohybu, inú polohu, skrútiť nabok; syn. obrátiť: o. hlavu, hlavou; pri cvičení otočte trup doprava; otočila k nemu tvár; otočil jedálny lístok smerom k žene; otočí načapované pivo proti svetlu, aby sa pokochal v jeho farbe; otočila ruku dlaňou nahor
3. (čo) ▶ zmeniť na mieste al. v malom oblúku smer pohybu niečoho na opačný al. iný smer; syn. obrátiť: otočí auto a ide späť; skrútil volant a otočil čln dolu prúdom; otočili bicykle a uháňali; Znenazdajky otočila vozík a príkro riekla: Nechaj ma samu s Martou. [P. Kováčová]
4. (čo okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom priložiť, umiestniť niečo poddajné okolo niečoho, niekoho; syn. okrútiť, obkrútiť, obtočiť, ovinúť: o. si šatku okolo pliec; o. vrkoče okolo hlavy; ovínadlo sa ešte raz otočí okolo priehlavku; hrabne po prikrývke a otočí si ju okolo seba; Rozsekol ho [povraz] na dve polovice. Jednu si otočil okolo krku. [A. Masár-Tatranský]
5. (čo) ▶ dať, položiť na inú, opačnú, protiľahlú stranu; syn. obrátiť, prevrátiť: o. stranu v knihe; poháre so zaváraným ovocím otočíme dolu viečkom; mincu otočil na rub; Martin vzal fotografiu a otočil ju hore hlavou. [P. Vilikovský]
◘ fraz. expr. otočiť do seba pohárik vypiť na dúšok, obyč. alkohol; otočiť si niekoho okolo prsta podriadiť niekoho svojmu vplyvu, celkom niekoho ovládnuť; šport. publ. otočiť skóre/vývoj/stav/výsledok zápasu/súboja zmeniť nepriaznivý priebeh zápasu vo svoj prospech; otočiť späť koleso dejín ovplyvniť priebeh udalostí tak, že vývoj akoby sa vracal k predchádzajúcej etape; otočme list a) uzavrime tú záležitosť, začnime odznova b) zmeňme tému rozhovoru, hovorme o niečom inom
▷ nedok. k 1 – 5 ↗ otáčať
otočiť sa -čí sa -čia sa otoč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. 1. (okolo čoho) ▶ vykonať kruhovitý pohyb okolo svojej osi al. okolo niečoho: planéta Urán sa otočí okolo svojej osi raz za 23 hodín; Zem sa otočí okolo Slnka za 365 dní; párkrát sa otočil na otáčavej stoličke
2. (kam; ø) ▶ dať sa do opačnej al. inej polohy, zmeniť polohu tela; syn. obrátiť sa: o. sa na chrbát, na brucho; o. sa na posteli; otočí sa k nej tvárou; v spánku sa otočil na druhý bok; obaja sa prudko otočili za neznámym hlasom, zvukom; slnečnice sa otočili za slnkom; k spoluhráčom sa otočil chrbtom ↗ i fraz.; Opäť sa otočila k sporáku, otvorila rúru a vložila do nej hrniec. [D. Dušek]; Keď skončil, zacítil na temene ženin pohľad. Otočil sa. [J. Tužinský]
3. (kam; kde) ▶ zmeniť svoj doterajší smer a dať sa opačným al. iným smerom; (oblúkom) zamieriť naspäť, vrátiť sa; syn. obrátiť sa: o. sa do protismeru; musíme sa o. a ísť späť; naštartuje a otočí sa na ceste; nepríjemný vietor, ktorý fúka od juhozápadu, sa v nedeľu otočí na severozápadný; otočila sa na opätku a odišla ↗ i fraz.; lietadlo sa otočilo a nabralo západný kurz; Nezabudnite, na čom sme sa dohodli, – povedala ešte a otočila sa na odchod. [M. E. Matkin]
4. (okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom sa umiestniť okolo niečoho, niekoho: had sa otočí okolo zajaca; nenarodené dieťa sa môže dostať do zlej polohy, môže sa mu o. pupočná šnúra okolo krku
5. (kde) ▶ vystriedať sa, vymeniť si miesto s niekým: v sezóne sa tam denne otočí okolo tritisíc ľudí; vlani sa so školskými výletmi otočilo na farme okolo štyritisíc detí
◘ fraz. otočiť sa chrbtom [k] niekomu, [k] niečomu prestať dbať na niekoho, na niečo, odvrátiť sa od niekoho, od niečoho; otočiť sa na opätku/na päte a) rýchlo zmeniť smer b) odísť, definitívne s niečím, s niekým skoncovať (obyč. pod vplyvom veľkého citového napätia); situácia sa otočila [o stoosemdesiat stupňov] situácia sa úplne zmenila (obyč. v prospech al. v neprospech niekoho)
▷ nedok. k 1 – 4 ↗ otáčať sa