otlak -u m. zrohovatená (bolestivá) pokožka vzniknutá otlačením (na prstoch nohy), kurie oko: boľavý o.; stúpať niekomu na o. i fraz. dotýkať sa citlivého miesta
otlak -ku pl. N -ky m.
otlak -ku pl. N -ky m. ▶ bolestivé stvrdnutie, zrohovatenie pokožky, obyč. na prstoch rúk, nôh a na chodidlách, ktoré vzniká otlačením: otlaky na päte; lepiť leukoplast, náplasť na otlaky; mať boľavé otlaky; tesné topánky mu narobili krvavé otlaky; na chodidlách mu navreli otlaky ◘ fraz. stúpiť niekomu na otlak dotknúť sa citlivého miesta, pripomenúť niekomu nepríjemnú vec ◘ parem. stará čižma otlak nespraví to, na čo sme zvyknutí, netreba meniť
otlak zrohovatená pokožka vzniknutá otlačením: mal nohy i ruky plné otlakov • kurie oko (otlak na nohe): mať kurie oká od tesných topánok • mozoľ (otlak na ruke): urobili sa mu mozole od rýľovania
otlak, -u m. stvrdnutá otlačená pokožka (pri dotyku bolestivá), obyč. na nohe, na prstoch nôh, spôsobená nevyhovujúcou obuvou: dostať o.; stúpiť niekomu na o., i pren. pripomenúť niekomu chúlostivú, nepríjemnú vec; boľavý o. (Al.)
otlak m. 1. strsl, pov otlačené, ošúchané miesto na pokožke, pľuzgier: Ťie otlake ma tak páľia (Čierny Balog BRE); Z otlaku mi tékla voďička (Lubina NMV); otlag na ruke (Bobrov NÁM) 2. zsl stvrdnutá, zrohovatená pokožka: Na pace má otu̯ak (Hlboké SEN); Buďe asi zmena počasá, lebo ma hrube bolá otlaki (Lapáš NIT); Stupil mu na otlak (Bošáca TRČ)
otlak m otlačená, obyč. stvrdnutá pokožka: kdy pro otlak (kôň) kulhá, natri naň roztopený baraný log (PL 1787); clavus pedum: otlak (PD 18. st)