otesať, oteše, otešú, rozk. oteš dok. (čo) tesaním opracovať, okresať: o. drevo; hrubo otesaný rebrík (Záb.); pren. otesaný, malý, skalnatý breh (Jes.) s hladkými skalami;
nedok. otesávať, -a, -ajú
tesať, teše, tešú, rozk. tes nedok. (čo, čím) nástrojom, obyč. sekerou, dlátom al. nožom opracovávať, dávať niečomu určitú formu, kresať: t. drevo, kameň; t. sochu; t. dlátom, sekerou
● Bol tesaný z inakšieho dreva (Hor.) mal inú povahu;
opak. tesávať, -a, -ajú;
dok. otesať, vytesať