Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

otec otca D -ovi/arch. -u v oslovení i arch. otče mn. -ovia m.

1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu: starostlivý o.; je celý po o-ovi podobá sa mu; starý o. vo vzťahu k vnúčaťu;

pren. kniž. duchovný o. revolúcie; náb. nebeský O.

2. muž, kt. zastupuje otca al. má k niekomu, niečomu vzťah ako otec: krstný o.; o. národa, o-via mesta; náb. duchovný o. vodca, radca v duch. veciach

3. tesť al. svokor

4. (v oslovení) starší muž; manžel

5. iba mn. kniž. predkovia: dedičstvo o-ov

6. cirk. titul duchovných osôb: Svätý O. pápež; o. kardinál, o. biskup

● aký o., taký syn; expr.: ani za o-a silný zápor; o-a mu (naháňam)! zahrešenie;

otcovský príd.: o-á hrdosť; o. vzťah i pren. láskavý; o. dom zdedený;

otcovsky prísl.;

otecko -a mn. -ovia m. hypok. k 1, 3, 4

otecko -ka pl. N -kovia m. hypok.

otecko -ka pl. N -kovia m. hypok. 1. ▶ muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu, otec: starostlivý, milujúci, drahý o.; hrdý viacnásobný o.; ísť s oteckom na výlet; často myslieva na nebohého otecka; budúci o. pri pôrode nebol; Oteckovia s deťmi na pleciach sa spokojne vracali z veľkej vojenskej prehliadky. [Sme 1994]
2. ▶ manželkin al. manželov otec, tesť al. svokor (obyč. v oslovení): svojmu svokrovi nikdy nepovedala o.; o., cítite sa dnes lepšie?; s manželom máme veľké obavy o zdravotný stav nášho otecka

otec, otca, 5. p. otče, mn. č. otcovia m.

1. muž, ktorý splodil potomka (potomkov), rodič: vlastný, rodný o.; nevlastný o. otčim; láskavý, starostlivý o.; žart. šťastný o. ktorému sa práve narodilo dieťa; o. rodiny; prísna otcova ruka; svadobný o. ktorý vydáva dcéru; domnelý o. človek, o ktorom sa predpokladá, že je otcom; byť niekomu ako o. starať sa o niekoho (o staršom človeku vo vzťahu k mladšiemu)

● aký otec, taký syn (prísl.) syn máva otcove vlastnosti; bez otca-matere o sirote; mohol by som ti byť o-om som oveľa starší; Otca ti (mu)! Otca tvojho! Otca ti (mu) naháňam! Ja jeho (ich) otca! zahrešenie; jeho otca, otca jeho a) má povahu vsuvky s významom modálnej častice, veru, namojveru, namojdušu: Ej, jeho otca, my sa s ním vyrovnáme! (Zgur.); b) má význam záporu, ale kdeže, vôbec nie: Jeho otca zľavil, — požaloval si Jonáš (Laz.) nezľavil.

2. muž, ktorý v spoločnosti nejako zastupuje otca, má voči niekomu isté otcovské práva a povinnosti: cirk. krstný, birmovný o. muž, ktorý je pri krste, pri birmovke dieťaťa; zastar. sirotský o. poručník; zastar. čeľadný o. hlava rodiny na gazdovstve vo vzťahu k čeľadi, služobníctvu;

3. starý o. otcov al. matkin otec vo vzťahu k vnúčaťu;

4. muž, ktorý sa správa ako dobrý otec (ochraňuje, je starostlivý), muž majúci k niečomu, k niekomu otcovský vzťah, ochranca, dobrodinca ap.: o. vlasti, o. národa; opravdivý o. mládeže (Vaj.); Ako učiteľ bol Tichý na deti najlepším otcom. (Taj.)

5. hovor. najmä v oslovení starší muž vôbec: Dobrý deň, starý otec! (Dobš.) Ako ste dali tých sto dukátov, pán otec? (Jégé)

6. pôvodca, tvorca, zakladateľ: o. naturalizmu, pozitivizmu; otec modernej poézie (Hlb.);

7. kniž. len v mn. č. otcovia predkovia: dedičstvo otcov; Hovorí ďalej svojím jazykom, zdedeným po otcoch. (Vaj.)

8. cirk. v cirkevnej terminológii o kňazoch, duchovných, členoch rehole; páter: duchovný o.; saleziánski otcovia duchovní (Tat.); otcovia-misionári (Al.); svätý o. o pápežovi;

9. cirk. cirkevní otcovia autori cirkevných spisov v staroveku;

10. cirk. Otec (o kresťanskom bohu) tzv. prvá božská osoba v kresťanskej vierouke; Otec nebeský náboženské pomenovanie kresťanského boha;

otecko, -á, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.

1. fam. otec v rodinnom styku, najmä v oslovení pred deťmi;

2. fam. tesť al. svokor (obyč. v oslovení)

otec m. (otiéc, otíc)
1. csl muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu, rodič: Tag íh uprosila: veď muoj oťedz_e tie_žeľezňičiar, vezňiťe ma (Ležiachov MAR); Mamu sa volávalo mamojka a oca apojka (Devičie KRU); Pobratinedz je tot, komu ocove buli bratrnci (Turčok REV); Štiri a pov roka moj otiédz bov tan, šez_rokov sa narobev, abi mohov čosi zgazduvat (Beckov NMV); Pred večerú vinšovala hlava roďini, to viečinu bívá buď otec, lebo matka (Mokrý Háj SKA); Ocec sebe same zrobeľi veľki pčolňik (Rozhanovce KOŠ); Našo ocove chodziľi za zaropkem do Ameriki (Ratvaj SAB)
L. svadobní oťiec (Pukanec LVI), svadobní otéc (Šurany NZ) - muž, ktorý vydáva dcéru, príp. muž, ktorý riadi svadbu; krsní oťec (Lišov KRU), krsní ocec (V. Rovné BYT) - kto zastupuje otca pri krste; kto nesie dieťa na krst; radosnej oťec (Čelovce MK) - muž, ktorému manželka práve al. nedávno porodila dieťa; starí oťec (Kľak NB) - otec jedného z rodičov, dedo; sirotskí otec (Návojovce TOP) - osoba na okresnom úrade, ktorá dohliadala na správne hospodárenie s majetkom sirôt a ich primeranú výchovu; kostolní otéc (Šurany NZ), kostelní otíc (Bernolákovo BRA) - občan, ktorý dozerá na hospodárenie s kostolnými peniazmi; ňebeskí oťec (Hor. Lehota DK) - Boh; svetí oťiec (Návojovce TOP) - pápež
F. ocou jäg víropcou, aľe maď iba jedna (Krivá DK) - nevedno, kto je otcom dieťaťa; je celí oťéc (Rim. Píla RS) - podobá sa na otca; ocedz z macerof (Východná LM) - furmanská pálenka; ko_ci zabiu̯ oca, muožež už aj maťeru (Rim. Píla RS) - keď si urobil jednu nedobrú vec, urobíš aj druhú; kí starí otec (Žarnovica NB), kího otca (Brezno), ani occovi (Lukáčovce HLO), ňeposlúchňe za teho oca (Dunajov KNM), ja tvojho oca (Spiš. Štvrtok LVO) - expr. spojenia vyjadrujúce hnev, údiv, odmietnutie, súhlas; hrešenie; oťec sa mu z hlúba zabil (Bošáca TRČ) - o nemanželskom dieťati; jakí otéc, takí sin, jaké drevo, takí klin (Lukáčovce HLO), aká matka, taká Katka, akí otec, takí sin (Turčok REV) - syn je podobný otcovi, dcéra matke
2. manželov al. manželkin otec, svokor: Žena volá oca svojho muža oťec (Mur. Lehota REV)
3. vin. hlavný viničný peň, z ktorého bol stiahnutý prút na vedľajší rad: Ke_ca dolovalo, zvalil sa otec a spravili sa ešče aj tri - štiri jaminki (Vinosady MOD); Otec, to bol ten pen, na kerém ti šviháki, ti révi boli (Jur p. Brat. BRA); otcovský príd. k 1: Ocouská rada laganovi ňepomohla (Králiky BB); Dala mi topánki, ľebo inakšie bi som bola misela choďiď na svojih ocouskíh noháh bosá (Pribiš DK); Ti, čo si zapredál ocofské méno (Zvončín TRN); otecko m. hypok. k 1: Mój otécko mal dvanázd rokóu (Dobrá Voda PIE); A potom nám tag vichoďilo zas, ľen čo išľi oťecko pásť (Ležiachov MAR); oťecko (Čečejovce MOL)