otec otca D otcovi/ arch. otcu V arch. otče pl. N otcovia m. 1. ▶ muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu, k potomkovi al. plniaci rolu mužského rodiča a takto vnímaný: vzorný, starostlivý o.; mladý, neskúsený o.; prísny, despotický o.; nevlastný o. ktorý nie je s dieťaťom v pokrvnom príbuzenstve, op. vlastný, pokrvný; adoptívny o. ktorý prijal cudzie dieťa za vlastné na základe rozhodnutia súdu; o. troch detí; dvojnásobný o. ktorý má dve deti; stať sa otcom; vyrastať v neúplnej rodine, bez otca; gratulovať otcovi k narodeninám; podobať sa na otca; Tak ťa zderiem, že ťa ani vlastný otec nespozná! [K. Jarunková]; Spievať Inka nevedela. Mala to po otcovi. [J. Blažková] □ Deň otcov sviatok otcov pripadajúci na tretiu júnovú nedeľu v roku
2. ▶ manželkin al. manželov otec, tesť al. svokor (obyč. v oslovení): ako sa dnes cítite, o.?
3. ▶ muž, ktorý nejako zastupuje otca, má voči niekomu otcovské práva a povinnosti: birmovný o.; svadobný o. □ krstný otec muž, ktorý pri krste preberá povinnosti starať sa spolu s rodičmi o kresťanskú výchovu dieťaťa, ↗ i fraz.
4. starý otec ▶ otcov al. matkin otec vo vzťahu k vnúčaťu
5. ▶ muž starajúci sa o niekoho, ochraňujúci niekoho al. múdro, zodpovedne riadiaci niečo, ochranca: tréner, starostlivý o. dorastencov; pre mnohých bol otcom, morálnou autoritou
6. hovor. ▶ starší muž vôbec (obyč. v oslovení): Neboja sa o nás, otec, – povedal druhý montér. [P. Hrúz]
7. Otec náb. ▶ v kresťanskej vierouke jedna z troch božských osôb, ktorá je jednej podstaty so Synom a Duchom Svätým, ktorá stvorila svet a riadi ho, Boh: Boh O.; O. nebeský, nebeský O.; (podľa Biblie) Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia zvolanie ukrižovaného Ježiša Krista visiaceho na kríži; Verím v Boha, Otca všemohúceho prvý článok Apoštolského vyznania viery □ Otče náš základná modlitba kresťanov začínajúca sa týmito slovami, Otčenáš
8. i Otec cirk. ▶ titul duchovných osôb, najmä členov cirkevných rádov a reholí; niekto, kto je (v cirkevnej oblasti) uznávanou autoritou: duchovný o. kňaz; otcovia dominikáni, baziliáni; konciloví otcovia; otcovia biskupi; otcovia misionári; svätí Otcovia prvotní pustovníci; cirkevní otcovia významní náboženskí spisovatelia prvých ôsmich storočí cirkvi majúci osobitnú autoritu v učení viery a mravov; Kňaz, velebný otec z kláštora, oblečie si bielu kamžu, vezme štólu. [D. Tatarka] □ Životy svätých Otcov zbierka stredovekých legiend; Bieli otcovia katolícky rád založený s cieľom rozvíjať misijnú činnosť a bojovať proti obchodu s otrokmi, Spoločnosť misionárov Afriky; Svätý Otec pápež; ctihodný otče! al. dôstojný otče! oslovenia duchovných s kňazským svätením
9. iba pl. otcovia kniž. ▶ príslušníci toho istého rodu al. národa v minulosti, predkovia: dedičstvo otcov; odkaz našich otcov; spôsob života zdedený po otcoch
10. ▶ kto niečo založil, stvoril, podnietil al. zakladá, tvorí, usmerňuje, zakladateľ, pôvodca, tvorca, autor (myšlienky, projektu a pod.): duchovný o. nového smeru, hnutia; o. pozitivizmu, naturalizmu; Rimbaud, o. modernej poézie; otcom komédie bol Aristofanes, otcom tragédie Aischylos; bol otcom myšlienky založiť firmu; pren. Slnko je oheň, to áno, je to veľký, ba strašný oheň, otec všetkých ohňov... [L. Ballek]
◘ fraz. expr. ani za otca! za nijakých okolností; byť synom/dcérou svojho otca al. byť celý na otca al. byť celý otec veľmi sa ponášať na otca al. mať jeho vlastnosti; krstný otec a) hlava mafiánskeho klanu (najmä v Taliansku, v USA) b) kto slávnostne uvádza na verejnosti nové umelecké al. vedecké dielo (knihu, platňu a pod.), ↗ i fraz.; mohol by som ti byť otcom a) som od teba oveľa starší b) prečo sa ku mne takto správaš? (ako výčitka, nesúhlas); nádejný otec muž očakávajúci narodenie svojho dieťaťa; hovor. otca ti/mu/im naháňam! al. otca ti/mu! al. otca jeho/vášho! al. ja tvojho otca! zahrešenia vyjadrujúce podráždenie, hnev, zlosť; otcovia mesta a) (v minulosti) členovia mestskej rady, radní, prísažní a pod. b) publ., často iron. (v súčasnosti) mestskí poslanci; otec národa a) vedúca osobnosť, ktorá podnietila v istom spoločenstve vznik al. rast národného povedomia, príp. viedla toto spoločenstvo k národnému zjednoteniu b) publ. iron. označenie politika, ktorý sám seba nekriticky vníma ako národného vodcu; otec vlasti a) zakladateľ štátu al. niekto (obyč. vo vládnucom postavení), kto sa zásadne zaslúžil o rozvoj štátu b) publ. iron. označenie politika, ktorý sám seba vníma ako nenahraditeľnú štátnickú osobnosť; šťastný otec otec práve narodeného dieťaťa
◘ parem. aký otec, taký syn [, aké drevo, taký klin] deti obyč. dedia vlastnosti rodičov; želanie býva otcom myšlienky keď človek chce, na niečo (osožné) príde, nájde riešenie