otec otca D -ovi/arch. -u v oslovení i arch. otče mn. -ovia m.
1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu: starostlivý o.; je celý po o-ovi podobá sa mu; starý o. vo vzťahu k vnúčaťu;
pren. kniž. duchovný o. revolúcie; náb. nebeský O.
2. muž, kt. zastupuje otca al. má k niekomu, niečomu vzťah ako otec: krstný o.; o. národa, o-via mesta; náb. duchovný o. vodca, radca v duch. veciach
3. tesť al. svokor
4. (v oslovení) starší muž; manžel
5. iba mn. kniž. predkovia: dedičstvo o-ov
6. cirk. titul duchovných osôb: Svätý O. pápež; o. kardinál, o. biskup
● aký o., taký syn; expr.: ani za o-a silný zápor; o-a mu (naháňam)! zahrešenie;
otcovský príd.: o-á hrdosť; o. vzťah i pren. láskavý; o. dom zdedený;
otcovsky prísl.;
otecko -a mn. -ovia m. hypok. k 1, 3, 4