Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

otec otca D -ovi/arch. -u v oslovení i arch. otče mn. -ovia m.

1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu: starostlivý o.; je celý po o-ovi podobá sa mu; starý o. vo vzťahu k vnúčaťu;

pren. kniž. duchovný o. revolúcie; náb. nebeský O.

2. muž, kt. zastupuje otca al. má k niekomu, niečomu vzťah ako otec: krstný o.; o. národa, o-via mesta; náb. duchovný o. vodca, radca v duch. veciach

3. tesť al. svokor

4. (v oslovení) starší muž; manžel

5. iba mn. kniž. predkovia: dedičstvo o-ov

6. cirk. titul duchovných osôb: Svätý O. pápež; o. kardinál, o. biskup

aký o., taký syn; expr.: ani za o-a silný zápor; o-a mu (naháňam)! zahrešenie;

otcovský príd.: o-á hrdosť; o. vzťah i pren. láskavý; o. dom zdedený;

otcovsky prísl.;

otecko -a mn. -ovia m. hypok. k 1, 3, 4

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
otec otca D ‑ovi, arch. ‑u V arch. otče mn. ‑ovia m.; otcovský; otcovsky prísl.; otecko ‑a mn. ‑ovia m.

otec otca D otcovi/ arch. otcu V arch. otče pl. N otcovia m. 1.muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu, k potomkovi al. plniaci rolu mužského rodiča a takto vnímaný: vzorný, starostlivý o.; mladý, neskúsený o.; prísny, despotický o.; nevlastný o. ktorý nie je s dieťaťom v pokrvnom príbuzenstve, op. vlastný, pokrvný; adoptívny o. ktorý prijal cudzie dieťa za vlastné na základe rozhodnutia súdu; o. troch detí; dvojnásobný o. ktorýdve deti; stať sa otcom; vyrastať v neúplnej rodine, bez otca; gratulovať otcovi k narodeninám; podobať sa na otca; Tak ťa zderiem, že ťa ani vlastný otec nespozná! [K. Jarunková]; Spievať Inka nevedela. Mala to po otcovi. [J. Blažková]Deň otcov sviatok otcov pripadajúci na tretiu júnovú nedeľu v roku
2.manželkin al. manželov otec, tesť al. svokor (obyč. v oslovení): ako sa dnes cítite, o.?
3.muž, ktorý nejako zastupuje otca, má voči niekomu otcovské práva a povinnosti: birmovný o.; svadobný o.krstný otec muž, ktorý pri krste preberá povinnosti starať sa spolu s rodičmi o kresťanskú výchovu dieťaťa, ↗ i fraz.
4. starý otecotcov al. matkin otec vo vzťahu k vnúčaťu
5.muž starajúci sa o niekoho, ochraňujúci niekoho al. múdro, zodpovedne riadiaci niečo, ochranca: tréner, starostlivý o. dorastencov; pre mnohých bol otcom, morálnou autoritou
6. hovor. ▶ starší muž vôbec (obyč. v oslovení): Neboja sa o nás, otec, – povedal druhý montér. [P. Hrúz]
7. Otec náb. ▶ v kresťanskej vierouke jedna z troch božských osôb, ktorá je jednej podstaty so Synom a Duchom Svätým, ktorá stvorila svet a riadi ho, Boh: Boh O.; O. nebeský, nebeský O.; (podľa Biblie) Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia zvolanie ukrižovaného Ježiša Krista visiaceho na kríži; Verím v Boha, Otca všemohúceho prvý článok Apoštolského vyznania viery □ Otče náš základná modlitba kresťanov začínajúca sa týmito slovami, Otčenáš
8. i Otec cirk. ▶ titul duchovných osôb, najmä členov cirkevných rádov a reholí; niekto, kto je (v cirkevnej oblasti) uznávanou autoritou: duchovný o. kňaz; otcovia dominikáni, baziliáni; konciloví otcovia; otcovia biskupi; otcovia misionári; svätí Otcovia prvotní pustovníci; cirkevní otcovia významní náboženskí spisovatelia prvých ôsmich storočí cirkvi majúci osobitnú autoritu v učení viery a mravov; Kňaz, velebný otec z kláštora, oblečie si bielu kamžu, vezme štólu. [D. Tatarka]Životy svätých Otcov zbierka stredovekých legiend; Bieli otcovia katolícky rád založený s cieľom rozvíjať misijnú činnosť a bojovať proti obchodu s otrokmi, Spoločnosť misionárov Afriky; Svätý Otec pápež; ctihodný otče! al. dôstojný otče! oslovenia duchovných s kňazským svätením
9. iba pl. otcovia kniž. ▶ príslušníci toho istého rodu al. národa v minulosti, predkovia: dedičstvo otcov; odkaz našich otcov; spôsob života zdedený po otcoch
10.kto niečo založil, stvoril, podnietil al. zakladá, tvorí, usmerňuje, zakladateľ, pôvodca, tvorca, autor (myšlienky, projektu a pod.): duchovný o. nového smeru, hnutia; o. pozitivizmu, naturalizmu; Rimbaud, o. modernej poézie; otcom komédie bol Aristofanes, otcom tragédie Aischylos; bol otcom myšlienky založiť firmu; pren. Slnko je oheň, to áno, je to veľký, ba strašný oheň, otec všetkých ohňov... [L. Ballek]
fraz. expr. ani za otca! za nijakých okolností; byť synom/dcérou svojho otca al. byť celý na otca al. byť celý otec veľmi sa ponášať na otca al. mať jeho vlastnosti; krstný otec a) hlava mafiánskeho klanu (najmä v Taliansku, v USA) b) kto slávnostne uvádza na verejnosti nové umelecké al. vedecké dielo (knihu, platňu a pod.), ↗ i fraz.; mohol by som ti byť otcom a) som od teba oveľa starší b) prečo sa ku mne takto správaš? (ako výčitka, nesúhlas); nádejný otec muž očakávajúci narodenie svojho dieťaťa; hovor. otca ti/mu/im naháňam! al. otca ti/mu! al. otca jeho/vášho! al. ja tvojho otca! zahrešenia vyjadrujúce podráždenie, hnev, zlosť; otcovia mesta a) (v minulosti) členovia mestskej rady, radní, prísažní a pod. b) publ., často iron. (v súčasnosti) mestskí poslanci; otec národa a) vedúca osobnosť, ktorá podnietila v istom spoločenstve vznik al. rast národného povedomia, príp. viedla toto spoločenstvo k národnému zjednoteniu b) publ. iron. označenie politika, ktorý sám seba nekriticky vníma ako národného vodcu; otec vlasti a) zakladateľ štátu al. niekto (obyč. vo vládnucom postavení), kto sa zásadne zaslúžil o rozvoj štátu b) publ. iron. označenie politika, ktorý sám seba vníma ako nenahraditeľnú štátnickú osobnosť; šťastný otec otec práve narodeného dieťaťa
parem. aký otec, taký syn [, aké drevo, taký klin] deti obyč. dedia vlastnosti rodičov; želanie býva otcom myšlienky keď človek chce, na niečo (osožné) príde, nájde riešenie

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Boh v kresťanskom náboženstve najvyššia bytosť ako pôvodca všetkého • StvoriteľPánPán BohNajvyššíVšemohúciOtec nebeskýHospodinhovor. Pánbožko (synonymá pre jeho prvú osobu)


dedo 1. otcov al. matkin otec • starý otec: môj dedo, starý otec pochádza z Liptovakniž. dedhypok.: dedkodeduškohovor. starký: starký sa hrá s vnukomsubšt. ópapa

2. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža: dedo Janohovor.: ujosvákostrýcstrýkohypok.: dedkodeduškoujkosváčkostrýčkozastaráv.: báčikbáčibáčinobáčinko

3. p. starec 4. p. tlačenka


kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovnýhovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farárcirk.: duchovný pastierduchovný otecotec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastierhovor. zastar. pánko: velebný pánkokniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurátpastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)


manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • mužhovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapafam. môj: spýtam sa môjhohovor. expr. starýfam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otecockoocinotatotatkotatíčkotataocitati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportujehovor. svoj: neopustí toho svojho


otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu • rodič: láskavý otec, rodičhypok.: ocoockooteckoocinoocinkoocíktatotatatatkotatíčkotatíktatuškohovor.: ňaňoňaňaňankoňaníčkohovor. zastar.: apoapaapkoapíkpapasubšt.: foter • fotrisko • fotrík • hypok.: ocitati (v oslovení)

2. p. svák 2 3. p. zakladateľ 4. p. predok1 5. p. kňaz


praded 1. otec starého otca al. matky • prastarý otecpradedo

2. p. predok1


predok1 príslušník toho istého rodu al. národa v minulosti • ded: tu žili naši predkovia, dedoviakniž. otec (obyč. v mn. č.): dedičstvo našich otcovpraded (dávny predok) • praotec (dávny mužský predok) • pramatkapramaťpramater (dávny ženský predok)


starký 1. hovor. otcov al. matkin otec • starý otec: starký, starý otec nám rozprával príbehy zo životadedoded: môj dedo, ded bol mlynáromhypok.: dedkodeduškostarý tatastarý tatozastaráv. starý apofam. zastar. starý papasubšt. ópapa

2. p. starec 3. p. manžel

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

otec, otca, 5. p. otče, mn. č. otcovia m.

1. muž, ktorý splodil potomka (potomkov), rodič: vlastný, rodný o.; nevlastný o. otčim; láskavý, starostlivý o.; žart. šťastný o. ktorému sa práve narodilo dieťa; o. rodiny; prísna otcova ruka; svadobný o. ktorý vydáva dcéru; domnelý o. človek, o ktorom sa predpokladá, že je otcom; byť niekomu ako o. starať sa o niekoho (o staršom človeku vo vzťahu k mladšiemu)

aký otec, taký syn (prísl.) syn máva otcove vlastnosti; bez otca-matere o sirote; mohol by som ti byť o-om som oveľa starší; Otca ti (mu)! Otca tvojho! Otca ti (mu) naháňam! Ja jeho (ich) otca! zahrešenie; jeho otca, otca jeho a) má povahu vsuvky s významom modálnej častice, veru, namojveru, namojdušu: Ej, jeho otca, my sa s ním vyrovnáme! (Zgur.); b) má význam záporu, ale kdeže, vôbec nie: Jeho otca zľavil, — požaloval si Jonáš (Laz.) nezľavil.

2. muž, ktorý v spoločnosti nejako zastupuje otca, má voči niekomu isté otcovské práva a povinnosti: cirk. krstný, birmovný o. muž, ktorý je pri krste, pri birmovke dieťaťa; zastar. sirotský o. poručník; zastar. čeľadný o. hlava rodiny na gazdovstve vo vzťahu k čeľadi, služobníctvu;

3. starý o. otcov al. matkin otec vo vzťahu k vnúčaťu;

4. muž, ktorý sa správa ako dobrý otec (ochraňuje, je starostlivý), muž majúci k niečomu, k niekomu otcovský vzťah, ochranca, dobrodinca ap.: o. vlasti, o. národa; opravdivý o. mládeže (Vaj.); Ako učiteľ bol Tichý na deti najlepším otcom. (Taj.)

5. hovor. najmä v oslovení starší muž vôbec: Dobrý deň, starý otec! (Dobš.) Ako ste dali tých sto dukátov, pán otec? (Jégé)

6. pôvodca, tvorca, zakladateľ: o. naturalizmu, pozitivizmu; otec modernej poézie (Hlb.);

7. kniž. len v mn. č. otcovia predkovia: dedičstvo otcov; Hovorí ďalej svojím jazykom, zdedeným po otcoch. (Vaj.)

8. cirk. v cirkevnej terminológii o kňazoch, duchovných, členoch rehole; páter: duchovný o.; saleziánski otcovia duchovní (Tat.); otcovia-misionári (Al.); svätý o. o pápežovi;

9. cirk. cirkevní otcovia autori cirkevných spisov v staroveku;

10. cirk. Otec (o kresťanskom bohu) tzv. prvá božská osoba v kresťanskej vierouke; Otec nebeský náboženské pomenovanie kresťanského boha;

otecko, -á, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.

1. fam. otec v rodinnom styku, najmä v oslovení pred deťmi;

2. fam. tesť al. svokor (obyč. v oslovení)

Morfologický analyzátor

otec podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) otec; (bez) otca; (k) otcu, otcovi; (vidím) otca; (hej) otče, otec!; (o) otcovi; (s) otcom;

(štyria) otcovia; (bez) otcov; (k) otcom; (vidím) otcov; (o) otcoch; (s) otcami;

Otec_1 Otec Otec_2 Otec
Otec
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) Otec
G (bez) Otca
D (k) Otcu
D (k) Otcovi
A (vidím) Otca
V (hej) Otec!
V (hej) Otče!
L (o) Otcovi
I (s) Otcom

otec
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) otec ovsom okolo hrdla, „vyhral tvoj otec trojitú stávku?“ Synovec prikývol.
G (bez) otca ktorá prýštila zo smútiaceho otca , sa k nemu mlčky pripojili.
D (k) otcu Gerlachovského štítu. No pánu otcu prisahám, neraz sa vám tam budú
D (k) otcovi je koniec? Marek to vedel, ale otcovi nedokázal povedať pravdu. Bál
A (vidím) otca ho, že ju vidí pri posteli, aj otca , a zdalo sa mu to čudné, veď
V (hej) otče! to trest Boží!“ zaúpel. „Začo, otče ?“ „Za to, že sme klamali, pani
V (hej) otec! doteraz rád. Prečo odchádzaš, otec môj? Prečo ma práve ty nemáš rád?
L (o) otcovi do zelených vĺn a rozmýšľala o otcovi . A vtom som si uvedomila, že
I (s) otcom ružomberský advokát. So starým otcom sa zblížili znova po mojom narodení
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) otcovia táto kultúra robí. Tak ako ich otcovia , aj oni sa stali obľúbeným terčom
G (bez) otcov bábätká a zlomených, plačúcich otcov nad hrobmi, svet naplnený bolesťou
D (k) otcom ale hlavne čas: čo sa nepodarilo otcom , podarilo sa synom a vnukom,
A (vidím) otcov pripomínal raných kresťanských otcov , ktorí verili, že pripútanosť
L (o) otcoch riadny človek. Podobne sa o svojich otcoch vyjadrovali aj iní. Taký bol vtedy
I (s) otcami (1668 – 1744), ale jeho pravými otcami sa stali Johann Gottfried von

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor