Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

otec otca D -ovi/arch. -u v oslovení i arch. otče mn. -ovia m.

1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu: starostlivý o.; je celý po o-ovi podobá sa mu; starý o. vo vzťahu k vnúčaťu;

pren. kniž. duchovný o. revolúcie; náb. nebeský O.

2. muž, kt. zastupuje otca al. má k niekomu, niečomu vzťah ako otec: krstný o.; o. národa, o-via mesta; náb. duchovný o. vodca, radca v duch. veciach

3. tesť al. svokor

4. (v oslovení) starší muž; manžel

5. iba mn. kniž. predkovia: dedičstvo o-ov

6. cirk. titul duchovných osôb: Svätý O. pápež; o. kardinál, o. biskup

● aký o., taký syn; expr.: ani za o-a silný zápor; o-a mu (naháňam)! zahrešenie;

otcovský príd.: o-á hrdosť; o. vzťah i pren. láskavý; o. dom zdedený;

otcovsky prísl.;

otecko -a mn. -ovia m. hypok. k 1, 3, 4

otcovský -ká -ké 2. st. -kejší príd.

otcovský -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s otcom, mužom vo vzťahu k svojmu dieťaťu; patriaci otcovi: otcovské povinnosti; materské a otcovské práva; zveriť dieťa do otcovskej opatery; vžiť sa do otcovskej roly; získať vzorky pre o. test DNA; po narodení dieťaťa môže otec požiadať o o. otcovskú dovolenku
2. 2. st. -kejší ▶ správaním, vlastnosťami pripomínajúci otca, vyznačujúci sa prísnosťou a spravodlivosťou, starostlivosťou, vľúdnosťou, priateľskosťou: otcovská láskavosť, starostlivosť, neha; o. dobroprajný úsmev; otcovská karhavá výčitka; zaujal k nej vyslovene o. postoj; On, starší brat, sa im stal otcom, otcovskejším než vlastný otec. [J. Lenčo]
3. ▶ pochádzajúci od predkov, rodný, zdedený: o. majetok, pozemok; otcovské pole; premrhal všetok o. podiel; Žil sám v jednoizbovom domci na otcovskom grunte. [M. Zelinka]
4. biol., genet. ▶ pochádzajúci od živočícha, organizmu mužského pohlavia, samčí: o. organizmus, jedinec; otcovské chromozómy; otcovská genetická informácia; otcovské včelstvá; vznik materskej alebo otcovskej línie; šľachtenie vhodných materských a otcovských plemien

otcovský príd.

1. týkajúci sa otca, patriaci otcovi: o-á povinnosť, o-é právo, o-á láska; o-á hrdosť (Urb.);

2. majúci niektoré vlastnosti otca, láskavý, milý, priateľský: o-á obetavosť, starostlivosť; o. pohľad (Karv.), o-é srdce (Kuk.);

3. pochádzajúci od predkov, rodný, zdedený: o. dom, o-á pôda, o. diel, majetok, o-é meno; kniž. o-á reč (Záb.) materinský jazyk; pren. vidieť svoje deti, ako zachodia s otcovskými mozoľmi (Taj.) s dedičstvom;

otcovsky prísl. ako otec, láskavo, milo, priateľsky: o. napomenúť niekoho, o. dohovárať niekomu, o. pozrieť na niekoho

otcovský p. otec

otec m. (otiéc, otíc)
1. csl muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu, rodič: Tag íh uprosila: veď muoj oťedz_e tie_žeľezňičiar, vezňiťe ma (Ležiachov MAR); Mamu sa volávalo mamojka a oca apojka (Devičie KRU); Pobratinedz je tot, komu ocove buli bratrnci (Turčok REV); Štiri a pov roka moj otiédz bov tan, šez_rokov sa narobev, abi mohov čosi zgazduvat (Beckov NMV); Pred večerú vinšovala hlava roďini, to viečinu bívá buď otec, lebo matka (Mokrý Háj SKA); Ocec sebe same zrobeľi veľki pčolňik (Rozhanovce KOŠ); Našo ocove chodziľi za zaropkem do Ameriki (Ratvaj SAB)
L. svadobní oťiec (Pukanec LVI), svadobní otéc (Šurany NZ) - muž, ktorý vydáva dcéru, príp. muž, ktorý riadi svadbu; krsní oťec (Lišov KRU), krsní ocec (V. Rovné BYT) - kto zastupuje otca pri krste; kto nesie dieťa na krst; radosnej oťec (Čelovce MK) - muž, ktorému manželka práve al. nedávno porodila dieťa; starí oťec (Kľak NB) - otec jedného z rodičov, dedo; sirotskí otec (Návojovce TOP) - osoba na okresnom úrade, ktorá dohliadala na správne hospodárenie s majetkom sirôt a ich primeranú výchovu; kostolní otéc (Šurany NZ), kostelní otíc (Bernolákovo BRA) - občan, ktorý dozerá na hospodárenie s kostolnými peniazmi; ňebeskí oťec (Hor. Lehota DK) - Boh; svetí oťiec (Návojovce TOP) - pápež
F. ocou jäg víropcou, aľe maď iba jedna (Krivá DK) - nevedno, kto je otcom dieťaťa; je celí oťéc (Rim. Píla RS) - podobá sa na otca; ocedz z macerof (Východná LM) - furmanská pálenka; ko_ci zabiu̯ oca, muožež už aj maťeru (Rim. Píla RS) - keď si urobil jednu nedobrú vec, urobíš aj druhú; kí starí otec (Žarnovica NB), kího otca (Brezno), ani occovi (Lukáčovce HLO), ňeposlúchňe za teho oca (Dunajov KNM), ja tvojho oca (Spiš. Štvrtok LVO) - expr. spojenia vyjadrujúce hnev, údiv, odmietnutie, súhlas; hrešenie; oťec sa mu z hlúba zabil (Bošáca TRČ) - o nemanželskom dieťati; jakí otéc, takí sin, jaké drevo, takí klin (Lukáčovce HLO), aká matka, taká Katka, akí otec, takí sin (Turčok REV) - syn je podobný otcovi, dcéra matke
2. manželov al. manželkin otec, svokor: Žena volá oca svojho muža oťec (Mur. Lehota REV)
3. vin. hlavný viničný peň, z ktorého bol stiahnutý prút na vedľajší rad: Ke_ca dolovalo, zvalil sa otec a spravili sa ešče aj tri - štiri jaminki (Vinosady MOD); Otec, to bol ten pen, na kerém ti šviháki, ti révi boli (Jur p. Brat. BRA); otcovský príd. k 1: Ocouská rada laganovi ňepomohla (Králiky BB); Dala mi topánki, ľebo inakšie bi som bola misela choďiď na svojih ocouskíh noháh bosá (Pribiš DK); Ti, čo si zapredál ocofské méno (Zvončín TRN); otecko m. hypok. k 1: Mój otécko mal dvanázd rokóu (Dobrá Voda PIE); A potom nám tag vichoďilo zas, ľen čo išľi oťecko pásť (Ležiachov MAR); oťecko (Čečejovce MOL)

otcovský p. otec

otec m
1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu: kdyz geden druheho obzaluge o dlhy, czoz ten slibil za sweho otcze, ten ma platiti tomv gistinnikowi; pakliz bude otecz y syn obzalowan o ktery skutek, tehdy on toho nemuoz wymknuti (ŽK 1473); nepamatugicze na geho protiwost, kteru mne a otczy swemu czyniwal, gemu ten duom poruczam pro pamatku (ČACHTICE 1594); v ňiňejšé časi služba táto z úžitkem svojím ďeďičuje sa, z otcuv običajňe na sinuv prekračuje (BR 1785);
x. pren (diabol) nebo gest lhár y otec lžj (KB 1756) pôvodca; (:Boh wssemohúcj :) byl otcem wssech wdów a syrotek (VP 1764) ochrancom
L. a po otczi, kdyz by ditie ostalo zywe, po geho smrti a krstny otecz slyssal by gestli poruczniczy pana prazni byli (ŽK 1473) kmotor; pohled nagmilegssy na staw, vred a na powolany twe, gestli sy otecz cželedny, matka, pan, pany (BAg 1585) hlava rodiny na gazdovstve; pan swadebnj otec Matthas Fabrici wam rozkazuge (S. ĽUPČA 17. st) ten, čo usporadúva svojmu dieťaťu svadbu; dom, kteri byl Mraz Matthiassa nekdi stariho otcza (KRUPINA 1702) otcov al. matkin otec vo vzťahu k vnúčaťu; vlastný, rodný o. muž kt. vychováva a stará sao vlastné dieťa: pozustali statek od pany Margerethy wlastneho otcze Petra Offner (B. ŠTIAVNICA 1609); naturalis pater: rodny otec (KS 1763)
L. Pawel by Michala gako otec chranyl, zastawal a opatrowal (OČOVÁ 17. st) ako vlastného
2. samec nej. živočíšneho druhu vo vzťahu k svojmu mláďaťu: beránky od neho budu na wlne a na welikosti podobnejsse otců, jak matky (VOv 1779); mnozj z gegj (ovce) otce zilki, kteru pod gazikem swim mawa (PR 18. st)
3. iba pl predkovia: starssj otcowe tiela mrtwa myrru aloe s toraxem pomazawaly sau (HL 17. st); patres: predkowé, otcowé nassy (KS 1763); nemlč, nebo pocestny yá sem u teba a pútnyk gako wssecy otcowé nassy (BlR 18. st)
4. titul dávaný predstaveným cirkevných rádov al. nejakých spolkov: kdy nektery towaryss prywandruge, ma se ptatj na hospodu nebo na pana otca (LIPTOV 1731) na predstaveného cechu; protož wssecj k geskinj swateho Wendelina se bralj, Panna prosilj, abi gegich prelatem, otcem, pastirem račil bitj (KT 1753); žadne milosrdenstvi po najvyšim Panu Bohu nenachadzame, jedine u Jejich Milosti pana vicišpana, jakožto u milosrdneho otce slavnj stolici (HRABKOV 1786 LP)
L. na misto hospodniho otce Samuel Stiglitz s priwolenim cechu potwrzeni gest (KRUPINA 1789) predstaveného cechu; duchovný, spovedný o. kňaz: cžtihodny otcže duchovny, prosym was, aby ste mne w meg spowedy wissliseli a mne od mogych hřychow oslobodili (BAg 1585); lepe gest swé hřjchi tagně otcy zpowědnjmu wyznati, než w hřjšjch nepokogne žiti (VOv 1779); duchovný, svätý o. autor cirkevných spisov: na gednu stranu položjme gegich regul vstanovenj, prideje y to, co otcy duchownj chudobe pissu (WO 1670); starožitný s. otcowe: s. Jarolim, Augustin, Chrizostomus a gini (Le 1730); (:všetečnosť:) preto y z bozkyma prorokúw odpowedmi a z ortelem sw. otcúw wjri krestanskég pilno sa zapowjdá a zakazuge (BlR 18. st)
5. kresťanský Boh, najmä prvá osoba svätej Trojice (Boh Otec): Ian, ya giž tebe krstym we gmeno Otcze wecžneho, we gmeno Sina geho mileho, we gmeno y Ducha Swateho, amen; pohrdag modlami a ohrozy se wsselikeho modloslužebenstwy, pros a modli Boha Otcze wssemohúcziho (BAg 1585); Otče Bože, smilug se, o Bože smilug se (CC 1655); ya prysaham w trogycy swateg nerozdylnemu Bohu Otcy y Synu y Duchu swatemu (CA 1698); kdyby Bůh Otec wass byl, milowali by ste ówssem mňa (KB 1756)
L. otče otcúw, obnowytelu lidskég rodini, kdiž za nás bjdnych ťelo wzal sy s ťela chudobneg ženi (BlR 18. st) Ježiš Kristus; otcov [o(t)c-] príd privl
1. k 1: aby starssy syn, totiz Maczko swey strany po otczowey smrti, dokuwadz by zyl otecz, aby wssemu dal pokoy; Walenth Hniezdo tu cztwrtinu Girykowi Kussnierowi prodanu y teho puol dwora otczoweho (P. ĽUPČA 1558; 1561); Matias Paulini, rodicž gest z dediny Krnissow, (v Krupine) niekolko rokow zustawa a geho bratia zustawagiu na ocowom ureku (KRUPINA 1643); exprimere vitam patris: spúsob života otcowého nasledowati (KS 1763); Joaness Majerosh slob. w Jakubowganoh u brata otcoweho, guss wčul doma (PREŠOV 1784)
2. k 5: ty na prawýci boži seďiss, w slawnosti Otcowé, kdy podle vložeňý Otcowa y zaslýbeňý tessitel Duch Swatý prigiťi mel (CC 1655); otcovský [o(t)c-; -ov-], otčí príd k 1: nayprwe porucim swegmu hospodarowy winohrad w Pekle, wedle Rycze a wedle Bartosse brata sweho osminu winohrad otczowsky, kteryz sme mezy sebe rozdielyly (TRNAVA 1550); (synovia Martina Bakalára) prodali mudremu panu Michalowi Kratkemu dom swuoy otczowsky za cztyrysto zlattych (P. ĽUPČA 1552); lasku ocewsku prokazal swemu pastorkowy a tu pul cztwrtinu gemv wodlowal (SLIAČE 1623); meg dczere swe otczowske uprimne služby wskazugicze, nawraczeny prwnegssiho zdrawy Geg Milosty winsugem (RUŽOMBEROK 1665); v tejto, tedy naši uskosti pokorne a unižene Vaši Velikomožnost prosime, aby račila okem ocovskym milostnym a laskavym na sve ubohe a saužene a bidne podane pohlednuti (VÝCHODNÁ 17. st); Jakob Patryarcha dáwagjce požehnánj swé otcowské dwanácte synom swým (MP 1718)
L. Elizabetha Czehotowska, urozeneho pana Körmöndy Janossa manželka, sestra pak ma otczowska, weliku cžastku statku meho, kteri mne po rodiczech mich prawie a sprawodliwe prinaležal (BRATISLAVA 1662) nevlastná sestra; z mojeho neb otčziho brata Szeghy Miklossa z murovaneho domu pitvor a pivniczu len toliko z lasky a dobreho braterstva sem uziwal (TURIE 1762) strýka; k 5: aby vrody, kterym se vffame a pregnosti a dobroti tweg otczowskeg nam se zmahalo (BAg 1585); mne (Jákoba Bubeníka) Pan Buch wssemohucy z kreskosty a mdlosty tela meho gest nassywyti (!) racyl, neweduce tez yako geho boská wssemohucnost podle geho ocouskeg a mylostyweg wuly daleg so mnu nakladaty racj (KRUPINA 1694); (Bože) prosime twu welebnost, abis nam pro swe welike boske otcowske milosrdenstwy odpustil; prosime twu negswetegssu welebnost, abis nas (Bože) pro swe welike boske a otcowske milosrdenstwy ostrihaty a zachowaty rácil (AgS 1708); otcovsky prísl k 1: protož y ya, mug mily synu, otcowsky a mile prosym, aby gste mi, gestli gest wec možna, gedneho kone na pomoc zgednali a poslali (RUŽOMBEROK 1599); prawil k nemu Pan Buch, se mnu zachazass, ktery tebe otcowsky napominam? (SK 1697); otčík [o(t)č-], otčíček [o(t)/o(t)č-] dem hypok k 1: starssj brater Melicher pustil swogmu bratru Walentowj mladssemu teg pol čztwrtiny dedičné, ktera gemu prinaležela po otčjku geho a matki (HYBE 1592); nebosstieczka Petrowy synowe: gmenem Kuban, Jan, Pawol a Laczko predali Balazowy Konecznemu a Thomassowy Turkowy ten tal, ktery gym zustal po gych otczykowi; syroty pozustale po nebohem otczjku swem Kubassem Dworskych (SLIAČE 1596; 1613); syrotkowe nemagj ginde než od sweho oczjma gmene (m) Janosse Lewickeho, coz pristalo od oczika gegich, gakozto 32 f (OČOVÁ 1642); uboha sirota pozustala po mogom otczikowy Iurowy Janiga (LUDROVÁ 1767); k 4: Dobrý den, pane otčíčku. umrela mne žena. Páter:kdy vám zemrela, dejte si ju pochovat (PV 1793-96); guž duchovný očičku, rekel on, tenkrát knez chiťíce geho masné škutini naťahuwal a mikal ge sem ta (BU 1795); my niže napsani s veliku pokoru utikame se pred vysoce urozenu Milost a nam nejlaskavejšiho patrona otčika (TISOVEC 18. st CM)