otcov -va -vo príd. privl. 1. ▶ vzťahujúci sa na otca, muža vo vzťahu k svojmu dieťaťu; patriaci, vlastný otcovi: o. brat; otcovi priatelia z detstva; prísny tón otcovho hlasu; stará, zažltnutá otcova fotografia; na verande sedí jedna z otcových sestier; pren. deťom chýbala otcova ruka otec ako vzor, autorita, vychovávateľ 2. Otcov náb. ▶ vzťahujúci sa na nebeského Otca, na Boha Otca: Otcova božská vôľa ◘ fraz. otcov miláčik dieťa zahrnované výnimočnou pozornosťou, starostlivosťou a láskou otca
(jeden) otcov; (bez) otcovho; (k) otcovmu; (vidím) otcovho; (hej) otcov!; (o) otcovom; (s) otcovým;
(dvaja) otcovi; (bez) otcových; (k) otcovým; (vidím) otcových; (hej) otcovi!; (o) otcových; (s) otcovými;
(jeden) otcov; (bez) otcovho; (k) otcovmu; (vidím) otcov; (hej) otcov!; (o) otcovom; (s) otcovým;
(dva) otcove; (bez) otcových; (k) otcovým; (vidím) otcove; (hej) otcove!; (o) otcových; (s) otcovými;
(jedna) otcova; (bez) otcovej; (k) otcovej; (vidím) otcovu; (hej) otcova!; (o) otcovej; (s) otcovou;
(štyri) otcove; (bez) otcových; (k) otcovým; (vidím) otcove; (hej) otcove!; (o) otcových; (s) otcovými;
(jedno) otcovo; (bez) otcovho; (k) otcovmu; (vidím) otcovo; (hej) otcovo!; (o) otcovom; (s) otcovým;
(tri) otcove; (bez) otcových; (k) otcovým; (vidím) otcove; (hej) otcove!; (o) otcových; (s) otcovými;
(jeden) otec; (bez) otca; (k) otcu, otcovi; (vidím) otca; (hej) otče, otec!; (o) otcovi; (s) otcom;
(dvaja) otcovia; (bez) otcov; (k) otcom; (vidím) otcov; (hej) otcovia!; (o) otcoch; (s) otcami;