otčina -y ž. kniž. vlasť, domovina
otčina -ny otčín ž.
otčina -ny otčín ž. kniž. ▶ miesto, kde sa človek narodil, ku ktorému má citový vzťah, domovina, rodný kraj, vlasť; syn. otcovizeň: drahá, krásna o.; spomienky na otčinu; mať hlboký vzťah k otčine; opustiť milovanú otčinu; vrátiť sa po rokoch do otčiny; A tak tu žijem a som neustále spojený s otčinou sťa prekrvenou tepnou. [P. Karvaš]; Za tie týždne chodenia po otčine som postretal desiatky Slovákov. [J. Satinský]
domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovina • rodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného kraja • dom: žiť ďaleko od domu • vlasť: slobodná vlasť • kniž.: otčina • otcovizeň • rodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrude • kniž. domicil • pren. expr. hniezdo: rodné hniezdo
2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je India • pravlasť • kniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi
otčina p. domov 1, vlasť 1
vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah • kniž.: otčina • otcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinu • domovina: opustiť domovinu • domov: čaro domova • kniž. svojeť: láska k svojeti • zastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do kraja • rodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi
2. miesto pôvodu, zrodu • domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je India • kniž. kolíska: kolíska civilizácie
otčina, -y ž. bás. vlasť, rodná zem, domovina: Vždy brániť svoju otčinu (Bend.)