Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

otáznik -a m. interpunkčné znamienko označujúce priamu otázku (napr. prídeš?);

pren. film s o-mi problematický

● to je (veľký) o. to je neisté

otáznik -ka pl. N -ky m. 1. ▶ interpunkčné znamienko na konci opytovacej vety al. na konci výrazu použitého vo vetnej platnosti (napr. Ako sa máš?; Naozaj?; Už dnes?), ale aj ako prostriedok citového dôrazu, expresívnosti v (písomnej) komunikácii (napr. To čo má byť?!): na konci opytovacej vety sa píše o.; pri četovaní používa samé výkričníky a otázniky; skoro za každým slovom dáva o.; pren. Ale starého otca z Turčeka nepoznám. – Ako to? – opýtal sa Vinco a v hlase mal otáznik ako svet. [H. Zelinová]
2. ▶ niečo neznáme, o čom sa (zatiaľ) nič nevie, neistá situácia, stav, ktorého vývoj sa nedá odhadnúť: o. je aj nad štartom pretekárky; okolo nešťastia, úmrtia je stále veľa otáznikov; Pretože Fedor nie je len prítomnosť, ale aj otáznik do budúcnosti – ako tu raz zostane bezo mňa. [E. Farkašová]
3. ▶ niečo zložité, čo treba riešiť, problém, otázka: o. nad úrovňou hry; veľké otázniky dôchodkovej reformy; automobilka musí riešiť ďalší technický o.
◘ fraz. klásť otáznik/otázniky nad niečím pochybovať o niečom; publ. nad niečím visí [veľký] otáznik al. to je [veľký] otáznik niečo je neisté, sporné, problematické
▷ otázniček -čka pl. N -čky m. zdrob. i expr.: o. na konci nadpisu; je tam malý o., či bude hráč štartovať

otáznik, -a m. grafický znak, ktorý sa kladie na konci opytovacej vety, za otázkou (?);

pren. nevyriešená záležitosť, problém, ozázka; neistota o nejakej veci: Uprostred srdca začne jej rásť veľký otáznik. (Heč.) Masy živelne prilipli k tomuto dôležitému otázniku. (Urb.);

otáznikový príd.

(jeden) otáznik; (bez) otáznika; (k) otázniku; (vidím) otáznik; (hej) otáznik!; (o) otázniku; (s) otáznikom;

(tri) otázniky; (bez) otáznikov; (k) otáznikom; (vidím) otázniky; (hej) otázniky!; (o) otáznikoch; (s) otáznikmi;