otázka, -y, -zok ž.
1. vyslovený (niekedy i písaný) prejav niekoho, kto sa chce niečo dozvedieť, opýtanie sa, dopyt: naivná, ťažká o., odpovedať na o-u; dávať, dať (si), klásť, položiť, nadhodiť (nastoliť), nadhadzovať (nastoľovať) o-y (o-y) spytovať sa, spýtať sa; mať (k niekomu) o-u chcieť sa spýtať na niečo; obrátiť sa na niekoho (k niekomu) s o-ou; obsypať, zasypať (zasypávať), zahrnúť (zahrnovať) niekoho o-ami mnoho sa vypytovať; suchá o. strohá, úsečná, krátka; zvedavá, všetečná o. dotieravá, neodbytná, obťažujúca; krížové o-y kladené tak (obyč. pri výsluchu), aby zmiatli, usvedčili; pozerať, hľadieť na niekoho s o-ou spýtavo;
škol. téma; o ktorej má žiak hovoriť, skúšobná téma; gram. priama o. majúca formu opytovacej vety; nepriama o. majúca formu podraďovacieho súvetia; štyl. rečnícka o. formou opytovacia veta, významom oznamovacia (nečakáme na ňu odpoveď)
● hovor. vziať, brať niekoho na o-u prísne sa pýtať, vypytovať sa; nemá o. nevyjadrená rečou; hamletovská o. ťažké rozhodnutie, dilema;
2. záležitosť, vec, ktorú treba riešiť, problém: zaoberať sa vážnou o-ou; rozoberať, riešiť dôležitú, vážnu, naliehavú o-u; hlavná o., parciálna o.; kľúčová o. základná, hlavná, dôležitá; otvorená o. nedoriešená; dotknúť sa základnej, pálčivej, chúlostivej o-y; vyhýbať sa aktuálnej o-e; natíska sa, vynára sa o.; prejsť cez o-u obísť ju, vyhnúť sa jej; verejná, finančná, politická, sociálna, národnostná, náboženská, roľnícka, robotnícka o., bytová o., existenčná o.; ženská o. problém spoločenského postavenia ženy; o. svedomia, o. cti; o. otázok najhlavnejší, najzávažnejší problém; je to len o. času závisí to od času; Je o., čo... nie je isté; polit. položiť o-u dôvery požiadať parlament o schválenie vládnej politiky;
otázočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.