otázka -y -zok ž.
1. rečový prejav, ktorým sa niekto chce niečo dozvedieť, dopyt: zrozumiteľná, zvedavá, dotieravá o.; písomná, ústna o. (pri skúške); odpovedať na o-u, zahrnúť niekoho o-mi; nadhodiť, nastoliť o-u; hľadieť na niekoho s o-ou spýtavo; lingv.: priama, nepriama o.; rečnícka o. na kt. sa nečaká odpoveď
2. vec, kt. treba riešiť, (menší) problém: naliehavá o., bytová, finančná, sociálna o., vyriešiť, preskúmať o-u; je to iba o. času, peňazí časom, peniazmi sa to vyrieši
□ dať, položiť o-u opýtať sa; obrátiť sa (na niekoho) s o-ou, mať k niekomu o-u, klásť o-u spytovať sa
● to je ešte o. je to neisté; je to o. života a smrti je to rozhodujúce;
otázočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
otázka -ky -zok ž.
*dotaz ↗ správ. otázka, dopyt
otázka -ky -zok ž. 1. (i komu; k čomu, ku komu; na koho; o čom; s vedľajšou vetou) ▶ rečový prejav, ktorým niekto chce získať nejakú informáciu, správu a pod.: zvedavá, indiskrétna o.; trápna, naivná o.; najčastejšie kladené otázky; vysloviť, položiť niekomu otázku; obrátiť sa na niekoho s otázkou spýtať sa; mám k vám otázku chcem sa vás spýtať; vyhnúť sa nepríjemnej, provokatívnej otázke; hľadať odpoveď na otázku; jej o. ho prekvapila, zahanbila, zaskočila; zasypali ma množstvom otázok o mojej rodine; vynára sa o., čo s tým; pohotovo reagoval na jej neodbytné otázky; ako znela o.?; odmietol odpovedať na akékoľvek otázky k tejto téme; otázky politikom nekládol iba moderátor, ale aj publikum; Už mal na jazyku otázku, ale vrátnik ho predišiel. [J. Papp]; pren. Očami plnými otázok blúdia po tvárach spoluväzňov. [J. Zdražil] spýtavo ▷ lingv. nepriama otázka otázka vyjadrená vedľajšou vetou; priama otázka otázka vyjadrená opytovacou vetou; rečnícka otázka otázka, na ktorú sa nečaká odpoveď, lebo odpoveď je zrejmá; pádové otázky otázky, podľa ktorých určujeme, v ktorom páde je ohybné slovo □ (parlamentná) hodina otázok a odpovedí hodina, počas ktorej odpovedajú členovia vlády na vyžrebované otázky poslancov 2. ▶ vyjadrenie obyč. v písomnej forme predkladané určitým ľuďom al. skupinám, aby sa vďaka tomuto podnetu prejavili a umožnili predkladateľovi niečo zistiť, posúdiť: hlasovací lístok s tromi referendovými otázkami; vypracovanie maturitných otázok; vyplniť tlačivo s otázkami; zakrúžkovať správne odpovede na súťažné, anketové, kvízové otázky 3. ▶ niečo zložité, čo treba skúmať a riešiť, problém: diskusia o existenčných otázkach; zaoberať sa ženskou otázkou problémom spoločenského postavenia žien; riešiť sociálne, majetkové otázky; dotknúť sa aktuálnych politických otázok; venovať sa citlivej rómskej otázke; vyriešiť otázku financovania vzdelávania; tragédia lietadla otvára otázku bezpečnosti letísk ◘ fraz. hamletovská otázka dôležité rozhodnutie o vykonaní al. nevykonaní niečoho; je to otázka niekoľkých/najbližších dní problém, ktorý v krátkom čase nastane al. sa vyrieši; je to otázka cti/svedomia vec, záležitosť čestnosti, prejavenia pevného charakteru a pod. (v protiklade k materiálnym výhodám); je to otázka života a smrti al. otázka bytia a nebytia zásadný problém, od ktorého vyriešenia závisí existencia človeka, je to rozhodujúce; otázka dňa hlavný, aktuálny problém; otázka otázok najhlavnejší, najzávažnejší problém; to je otázka času riešenie niečoho závisí od množstva času, riešenie, rozhodnutie príde časom ◘ parem. aká otázka, taká odpoveď a) o primeranej odpovedi b) odplata zodpovedá skutku ▷ otázočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: mám už len jednu otázočku; dlho si pripravoval zákernú otázočku
otázočka ↗ otázka
otázka 1. rečový prejav, ktorým sa niekto chce niečo dozvedieť • dopyt • opýtanie: odpovedať na otázky, dopyty; urobiť niečo bez opýtania, bez otázok • hovor. opytovačka (obyč. v mn. č.): nebolo opytovačkám konca • subšt. dotaz
2. p. problém 1
problém 1. niečo zložité, čo treba riešiť • otázka: problém, otázka výživy ľudstva • úloha: výskumná úloha, šachová úloha • hádanka • záhada: jeho správanie bolo preňho vždy hádankou, záhadou • hovor. rébus: stál pred rébusom • hovor. háčik (skrytý problém): má to jeden háčik • hovor. hlavolam (zložitý problém) • pren.: oriešok • otáznik
2. p. starosť1 1
vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnosti • fakt: overiť si fakty • realita: životná realita
2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potreby • daromnica • zbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnosti • expr.: taľafatka • šepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šeplety • hovor., obyč. pejor.: haraburda • rároh • rároha • krám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov
3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecí • záležitosť: obchodné záležitosti • problém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápime • prípad: odovzdať prípad polícii • otázka: to je čisto rodinná otázka • kniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza
4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vec • predmet: predmet štúdia • objekt: objekt výchovy • záležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami
5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórie • skutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosť • príhoda: zaujímavá príhoda zo života
6. výsledok činnosti: robiť krásne veci • práca: výstava výtvarných prác • robota: strojová robota • dielo: umelecké dielo • výtvor: kresliarske výtvory poslucháčov
otázka, -y, -zok ž.
1. vyslovený (niekedy i písaný) prejav niekoho, kto sa chce niečo dozvedieť, opýtanie sa, dopyt: naivná, ťažká o., odpovedať na o-u; dávať, dať (si), klásť, položiť, nadhodiť (nastoliť), nadhadzovať (nastoľovať) o-y (o-y) spytovať sa, spýtať sa; mať (k niekomu) o-u chcieť sa spýtať na niečo; obrátiť sa na niekoho (k niekomu) s o-ou; obsypať, zasypať (zasypávať), zahrnúť (zahrnovať) niekoho o-ami mnoho sa vypytovať; suchá o. strohá, úsečná, krátka; zvedavá, všetečná o. dotieravá, neodbytná, obťažujúca; krížové o-y kladené tak (obyč. pri výsluchu), aby zmiatli, usvedčili; pozerať, hľadieť na niekoho s o-ou spýtavo;
škol. téma; o ktorej má žiak hovoriť, skúšobná téma; gram. priama o. majúca formu opytovacej vety; nepriama o. majúca formu podraďovacieho súvetia; štyl. rečnícka o. formou opytovacia veta, významom oznamovacia (nečakáme na ňu odpoveď)
● hovor. vziať, brať niekoho na o-u prísne sa pýtať, vypytovať sa; nemá o. nevyjadrená rečou; hamletovská o. ťažké rozhodnutie, dilema;
2. záležitosť, vec, ktorú treba riešiť, problém: zaoberať sa vážnou o-ou; rozoberať, riešiť dôležitú, vážnu, naliehavú o-u; hlavná o., parciálna o.; kľúčová o. základná, hlavná, dôležitá; otvorená o. nedoriešená; dotknúť sa základnej, pálčivej, chúlostivej o-y; vyhýbať sa aktuálnej o-e; natíska sa, vynára sa o.; prejsť cez o-u obísť ju, vyhnúť sa jej; verejná, finančná, politická, sociálna, národnostná, náboženská, roľnícka, robotnícka o., bytová o., existenčná o.; ženská o. problém spoločenského postavenia ženy; o. svedomia, o. cti; o. otázok najhlavnejší, najzávažnejší problém; je to len o. času závisí to od času; Je o., čo... nie je isté; polit. položiť o-u dôvery požiadať parlament o schválenie vládnej politiky;
otázočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
otázka ž. 1. rečový prejav, ktorým sa chce niekto niečo dozvedieť, dopyt: Položev som mu pár otázék (Lukáčovce HLO) F. jaká otáska, taká otpoveť (Bošáca TRČ) - ako ty hovoríš so mnou, rovnako budem ja s tebou 2. záležitosť, ktorú treba riešiť, problém: To je otáska, či príďe (Bobrovec LM); To je ešte otáska, či ho van dostane (Štítnik ROŽ)
otázka ž čes 1. vyslovený al. napísaný prejav, ktorým sa niekto chce niečo dozvedieť; opýtanie sa: tuto otaska powstawa, kto te tmi na celu zem zeslal a zdaliss bily naturalne anebo zazračne (SPr 1783); prisahám, že ga na otázky té, které mné nyny predložene budu, vedle meho neylepssjho swedomj co sem wydal, slissal aneb y wskutku činil, prawdu powjm (PONIKY 1798) L. aenigma: zakrytá otázka neb reč (WU 1750) inotaj, hádanka; činiť, zavdávať, zatazovať o-ku, ťahať na o-u, vziať v o-u, vziať do o-y (o)pytovať sa: pan Reway Sygmont Geho Welkomožnost dywne otazky na ne (poddaných) zatazuwal (MARTIN 1710); wykladatele Pjsma s. otázku čiňá, od kterého času počjtá Ezechyel ťech tricet lét (MP 1718); pany Lamos Iánoska gich (synov Gyura Kolára) y z matérou wém wihnala, protož wčas wimienany y toto sé do otazky wézme a gako sme my do zalohu pustily, tak ony muségi wipustit, ginačey podlužny budau (PRÍBOVCE 1739-40); w otazku protož wzity mužeme, na gaky osoch mužu vity teto žiwotky (ŠD 1784); (kadi) bežal až do barbaritskéj Tripolisi a aňi tam ho ňenaleznúc, otca ťáhnúl na otázku, či bi aspon místo sina svého zawdawagi otaskj, zdaliž wssycknj gsu ty nagemnicj, kterj mzdu za praci prigimagj (CS 18. st); o-am poddať koho podrobiť výsluchu, vypočuť niekoho: po tretém dny poručil sudce weznúw pred súd predstawit a k otaskám poddat (PeP 1771) 2. práv problematická vec, spor, hádka: aby se y gine weczy a otasky czechowske w pritomnosty wssech mystruw pred sebe braly a naprawowaly (CA 1701); od starodawna tiže predkowia gych yako ginssy pany bratia familiae Medveczky od curie do slawneho wydieka platily a o gych zemianstwe nikdy žadneg otazky nebilo (MEDVEDZIE 1721); bude mat mocž a wladu richtarsku gakekolwek otaski predlozene podle sprawedliwosty odsudit (H. OTROKOVCE 1762) L. o-u zdvihnúť začať spor: determinowalo se, aby gak dominus Gunda a geho successores negakowu otasku zdwihnut nemohli (JELŠAVA 1737); mezi panem a poddanym hadka nagaka neb otazka powstala (V. BELÁ 1773) vznikol spor; -očka [-ečka] dem k 1: interrogatiuncula: malé, krátke, nemnohé opitowánj, otázečka, rogamentum: prosbička, otázečka; qvaestiuncula: otázečka, malá otázka (KS 1763)