Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

osvedčiť dok. kniž. podať dôkaz, preukázať: o. totožnosť; o. niečo pred súdom;

nedok. osvedčovať

// osvedčiť sa

1. (o človeku) uplatniť sa, obstáť: o. sa v práci, pri stroji, o. sa ako pomocník; o-ený odborník skúsený

2. (o veciach) ukázať sa ako vhodný, spoľahlivý ap.: zariadenie sa o-lo, metóda sa o-la, o-ený prostriedok

3. vyjadriť sa, vysloviť sa; podať dôkaz: prítomní sa musia o., čo chcú; svojím dielom sa o-l za pokrok;

nedok. osvedčovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
osvedčiť ‑í ‑ia dok.; osvedčiť sa

osvedčenie -nia -ní s. práv. (i o čom; na čo) ▶ úradne potvrdený písomný doklad oprávňujúci fyzickú al. právnickú osobu vykonávať určitú činnosť, zastávať verejnú funkciu al. niečo používať: o. o štátnom občianstve; o. o evidencii vozidla; veterinárne o. o povolení chovu; držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na vykonávanie záchranárskej činnosti, na poskytovanie daňového poradenstva; žiadosť o vydanie osvedčenia; získať o. o absolvovaní kurzu; mať o. na výrobu ovčieho syra; predložiť falošné lustračné o.; po meste jazdilo vyše sto autobusov bez technického osvedčenia ▷ ↗ i osvedčiť


osvedčený -ná -né príd. 1. 2. st. -nejšíktorý sa už viackrát použil a uplatnil s dobrým, vyhovujúcim výsledkom, vyskúšaný, overený: o. recept; osvedčené metódy; rokmi osvedčená kvalita; držať sa osvedčených postupov; použil svoj o. trik; zostať verný osvedčenej značke; osvedčená taktika zlyhala; Občas, nevedno prečo, ani tie najosvedčenejšie prostriedky nezaberajú. [LT 1998]; Aj tu platí stará osvedčená pravda, že z pytliaka je najlepší horár. [Sme 1999]
2. 2. st. -nejšíktorý sa osvedčil, ukázal ako dobrý, spoľahlivý; ktorý prejavil svoje kvality, na ktorého sa dá spoľahnúť, skúsený: o. káder; osvedčená herecká dvojica; klub prišiel o osvedčených legionárov; nastúpime v osvedčenej zostave s cieľom vyhrať
3. práv. ▶ úradne, notárom potvrdený, overený: úradne osvedčená kópia; žiadosť musí obsahovať o. podpis majiteľa účtu
▷ ↗ i osvedčiť sa, osvedčiť


osvedčiť -čí -čia osvedč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. práv. (čo) ▶ úradne, notársky potvrdiť pravosť, pravdivosť informácií, údajov: o. podpis u notára; o. dátum, pravosť kópií; notár osvedčí správnosť odpisu listiny; práva k nehnuteľnosti osvedčené notárom
2. trochu kniž. (čo (čím)) ▶ skutkom potvrdiť, podať dôkaz o niečom, preukázať: o. svoju odvahu, vieru, vernosť; Nevyhne sa mu [strachu] – ale svoje hrdinstvo osvedčí tým, že nad ním zvíťazí. [J. Lenčo]; Štart, samotný let i pristátie osvedčili spoľahlivosť systému a vysokú technologickú úroveň celého zariadenia [...]. [Pc 1999]
nedok.osvedčovať


osvedčiť sa -čí sa -čia sa -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. 1. (v čom; ø) ▶ (o ľuďoch) preukázať, prejaviť náležité, kladné, vhodné, potrebné vlastnosti; syn. obstáť: kandidát sa musí najprv o.; ak sa hráč osvedčí, klub s ním podpíše zmluvu; v úlohe organizátora sa znamenite osvedčil; neosvedčil sa ani ako pomocná pracovná sila; A zrejme som sa osvedčila, lebo hneď na druhý deň mi televízia ponúkla miesto hlásateľky. [Šarm 2007]
2. ▶ (o veciach, javoch) ukázať sa ako dobrý, vhodný, spoľahlivý, vyhovujúci: novinka sa dobre osvedčila; tento systém sa rýchlo osvedčil; verím, že zavedené opatrenie sa osvedčí; odporúčam, mne sa to veľmi osvedčilo; zákon sa v praxi neosvedčil; čas ukáže, či sa nápad osvedčí alebo nie; čo sa osvedčilo, nebudeme meniť
nedok.osvedčovať sa


osvedčovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. 1. práv. (čo) ▶ úradne potvrdzovať, overovať pravosť, pravdivosť niečoho: o. svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov; o. pravosť podpisu na úradných listinách, na dokladoch; o. priebeh dražby notárskou zápisnicou; pri osvedčovaní listín treba predložiť originál a fotokópiu
2. (koho, čo (s neurčitkom; na čo)) ▶ dávať, potvrdzovať právo, oprávnenie na niečo: po školení účastníci získajú certifikát, ktorý ich osvedčuje na prácu s kameňom; Predajcovia húb na trhoviskách by sa mali preukázať platným preukazom, ktorý ich osvedčuje zbierať a predávať konkrétny druh húb [...]. [Zd 2009]
3. trochu kniž. (čo (čím)) ▶ skutkom potvrdzovať, podávať dôkaz o niečom, preukazovať: o. svoju vieru skutkami lásky k blížnemu; Svoje umelecké ambície úspešne osvedčuje v spolupráci s našimi a zahraničnými orchestrami či skupinami. [LT 2000]
dok. 1, 3osvedčiť


osvedčovať sa -čuje sa -čujú sa -čoval sa -čujúc sa -čujúci sa -čovanie sa nedok. 1. (v čom; ø) ▶ (o ľuďoch) preukazovať, prejavovať náležité, kladné, vhodné, potrebné vlastnosti; syn. uplatňovať sa: ľaváci sa veľmi dobre osvedčujú aj v športe; Keď sa koncom týždňa spýtal richtár obecného pastiera: – Ako sa Mišo osvedčuje? -, dostal uspokojivú odpoveď. [P. Jaroš]
2. ▶ (o veciach, javoch) ukazovať sa ako dobrý, vyhovujúci, vhodný: novinky sa zatiaľ osvedčujú; v praxi sa osvedčuje individuálny študijný program; dubové drevo sa výborne osvedčuje v nábytkárstve; osvedčujú sa najmä ľahké, umývateľné dlahy zhotovené na mieru; Firme sa osvedčuje, že pokiaľ sú ľudia spokojní a cítia ústretovosť a podporu, ich pracovné výsledky sú očividne lepšie. [HN 2006]
dok.osvedčiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokázať 1. doložiť dôkazmi • podať dôkaz (o niečom): dokázal svoju nevinu; podal dôkaz o svojej nevinepotvrdiťdotvrdiťdosvedčiť (dokázať svedectvom): potvrdil, dotvrdil, že vraha videl; dosvedčil pred súdom jeho totožnosťkniž. osvedčiťzastar. stvrdiť: pravdivosť vyhlásenia osvedčili, stvrdili všetci prítomnídokumentovať (dokázať pomocou písomných dokladov): dokumentovať rast životnej úrovne grafmipreukázaťdemonštrovaťmanifestovať (ukázaním na niečo): už dávno preukázal, demonštroval svoju odvahuvyvodiťdedukovať (dokázať dedukciou): vyvodil, dedukoval pravdivosť výroku

2. p. vedieť 3, vládať1


dosvedčiť svedectvom podoprieť isté tvrdenie • dotvrdiťpotvrdiť: dosvedčil, dotvrdil, potvrdil, že kolega má pravdukniž. osvedčiťzastar. stvrdiť: listinu osvedčil, stvrdil podpisomdokázať (podať dôkaz): dokázali jeho nevinudoložiťdokumentovať (písomne preukázať dokladmi): doložil, dokumentoval analýzu štatistickými údajmivykázať (doložiť výkazom): vykázať vzrast spotreby mlieka


obstáť 1. vedieť, byť schopný stáť dlhší čas na jednom mieste; byť schopný zaoberať sa istou činnosťou dlhší čas (často v zápore) • vystáťvydržať: neobstál, nevystál, nevydržal (stáť) v rade ani hodinu; neobstojí, nevydrží pri knihe ani chvíľuudržať sa (na nohách): od slabosti sa sotva udržal na noháchzastar. obstáť sa (Timrava)obsedieťzotrvať (byť schopný zaoberať sa činnosťou dlhší čas): neobsedí, nezotrvá doma dlhší čas

2. ukázať sa ako vyhovujúci, dosiahnuť kladný výsledok • osvedčiť sa: pred komisiou (dobre) obstál, osvedčil sa; obstojí pri skúškachvyhovieťbyť vyhovujúci: argument, názor nevyhovel, nebol vyhovujúciuplatniť sa (stať sa platným): dobre sa vo funkcii uplatnilkniž. uspieťmať úspech: chce uspieť, chce mať úspech za každú cenu

3. p. obísť 4 4. p. zaobísť sa


osvedčiť p. prejaviť


osvedčiť sa 1. p. vyjadriť sa 2. p. obstáť 2, uplatniť sa


prejaviť dať viditeľne navonok výraz istého citu, postoja atď. • dať najavoukázaťpreukázať: prejaviť, dať najavo úctu starším; prejaviť, ukázať, preukázať lásku deťom, blížnymvzdať: vzdať vďaku Bohu; vzdať poctu, chválu niekomuvyjadriťvysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili radosť, spokojnosť nad naším postupommanifestovať (verejne prejaviť): manifestovať odpor k vojneosvedčiťdokázať (prejaviť ako dôkaz): osvedčiť niečo pred súdom; činom mu dokázal oddanosťkniž.: vypuknúťexpr. vybuchnúť (prudko prejaviť): obecenstvo vypuklo, vybuchlo v jasot; hneď vybuchne v plač


realizovať sa uskutočniť svoje predstavy, potreby • uplatniť sa: kultúrne, športovo sa realizovať, uplatniťpresadiť sahovor. uchytiť sa: ako tlmočník sa nepresadil, neuchytilosvedčiť sa (ukázať sa ako vyhovujúci): v novej funkcii sa osvedčilexpr. preraziť (presadiť svoju vôľu napriek prekážkam): nevedel v podnikaní preraziťsubšt. vyžiť sa


ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť saobjaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otcavyjsťzried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnkoexpr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyhovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očímihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvárexpr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sablysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strachexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obrazpreletieťprebehnúťprelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmevpredstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

p. aj vyskytnúť sa

2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavovyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavovysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajúprejaviť sapreukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelecodhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetleiron. vyznamenať sahovor. iron. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil!expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodníkosvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčilkniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatípredstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetlepochváliť sapopýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺkhovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahneexpr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdenímhovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil!expr.: blysnúť sablysknúť sa: blysla sa vedomosťamihovor. švihnúť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

osvedčiť sa, -í, -ia, rozk. osvedč sa dok.

1. (obyč. so spoj. že, či, prečo) vyjadriť sa, vysloviť sa o niečom, prejaviť svoju mienku o niečom (obyč. ústne): Hneď sme sa osvedčil, že z toho nič nebude. (Taj.) Ten nech sa osvedčí, či vravím pravdu. (Kuk.) Aby sa osvedčil, prečo nesúhlasí s tou diagnózou. (Jégé) „Richtár, osvedčte sa,“ dojedali doň občania. (Kuk.)

2. (za čo, za koho) podať dôkaz o niečom, o niekom, vysloviť sa v prospech niečoho, niekoho; o. sa za priateľstvo;

3. (v čom, pri čom) (o človeku) ukázať, prejaviť dobrú vôľu al. potrebnú schopnosť v práci, v povolaní, uplatniť sa: o. sa v práci, pri práci; Veľmi skoro osvedčil sa ako čulý, iniciatívny človek. (Jil.); práv. o. sa v skúšobnom čase (ak ide o podmienečne odsúdeného);

4. (o veciach) ukázať sa dobrým, správnym, užitočným, vhodným, prospešným: návrh sa osvedčil; materiál sa osvedčil; Zariadenie rozhlasu osvedčilo sa nad očakávanie dobre. (Tat.)

5. zried. (ako čo, čím i so spoj. že) prejaviť sa, ukázať sa nejakým: Zapálil si dymku, aby sa osvedčil pravým Maďarom. (Záb.);

nedok. osvedčovať sa, -uje, -ujú

|| osvedčiť

1. (čo) podať dôkaz o niečom, dokázať, dosvedčiť: o. oddanosť, lásku k niekomu; práv. o. totožnosť;

2. zried. (obyč. so spoj. že) vyjadriť sa, vysloviť sa, vyhlásiť, osvedčiť sa: Dacík ale osvedčil, že musí aspoň na jeden deň domov. (Taj.) Aj som pred súdom osvedčila, že som nevedela o Mišovej robote s ovsom. (Laz.)

nedok. osvedčovať

Morfologický analyzátor

osvedčiť dokonavé sloveso
(ja) osvedčím VKdsa+; (ty) osvedčíš VKdsb+; (on, ona, ono) osvedčí VKdsc+; (my) osvedčíme VKdpa+; (vy) osvedčíte VKdpb+; (oni, ony) osvedčia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) osvedčil VLdsam+; (ona) osvedčila VLdsaf+; (ono) osvedčilo VLdsan+; (oni, ony) osvedčili VLdpah+;
(ty) osvedč! VMdsb+; (my) osvedčme! VMdpa+; (vy) osvedčte! VMdpb+;
(nejako) osvedčiac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

osvedčiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor