osvedčenie -nia -ní s. práv. (i o čom; na čo) ▶ úradne potvrdený písomný doklad oprávňujúci fyzickú al. právnickú osobu vykonávať určitú činnosť, zastávať verejnú funkciu al. niečo používať: o. o štátnom občianstve; o. o evidencii vozidla; veterinárne o. o povolení chovu; držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na vykonávanie záchranárskej činnosti, na poskytovanie daňového poradenstva; žiadosť o vydanie osvedčenia; získať o. o absolvovaní kurzu; mať o. na výrobu ovčieho syra; predložiť falošné lustračné o.; po meste jazdilo vyše sto autobusov bez technického osvedčenia ▷ ↗ i osvedčiť
osvedčený -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ ktorý sa už viackrát použil a uplatnil s dobrým, vyhovujúcim výsledkom, vyskúšaný, overený: o. recept; osvedčené metódy; rokmi osvedčená kvalita; držať sa osvedčených postupov; použil svoj o. trik; zostať verný osvedčenej značke; osvedčená taktika zlyhala; Občas, nevedno prečo, ani tie najosvedčenejšie prostriedky nezaberajú. [LT 1998]; Aj tu platí stará osvedčená pravda, že z pytliaka je najlepší horár. [Sme 1999]
2. 2. st. -nejší ▶ ktorý sa osvedčil, ukázal ako dobrý, spoľahlivý; ktorý prejavil svoje kvality, na ktorého sa dá spoľahnúť, skúsený: o. káder; osvedčená herecká dvojica; klub prišiel o osvedčených legionárov; nastúpime v osvedčenej zostave s cieľom vyhrať
3. práv. ▶ úradne, notárom potvrdený, overený: úradne osvedčená kópia; žiadosť musí obsahovať o. podpis majiteľa účtu
▷ ↗ i osvedčiť sa, osvedčiť
osvedčiť -čí -čia osvedč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. práv. (čo) ▶ úradne, notársky potvrdiť pravosť, pravdivosť informácií, údajov: o. podpis u notára; o. dátum, pravosť kópií; notár osvedčí správnosť odpisu listiny; práva k nehnuteľnosti osvedčené notárom
2. trochu kniž. (čo (čím)) ▶ skutkom potvrdiť, podať dôkaz o niečom, preukázať: o. svoju odvahu, vieru, vernosť; Nevyhne sa mu [strachu] – ale svoje hrdinstvo osvedčí tým, že nad ním zvíťazí. [J. Lenčo]; Štart, samotný let i pristátie osvedčili spoľahlivosť systému a vysokú technologickú úroveň celého zariadenia [...]. [Pc 1999]
▷ nedok. ↗ osvedčovať
osvedčiť sa -čí sa -čia sa -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. 1. (v čom; ø) ▶ (o ľuďoch) preukázať, prejaviť náležité, kladné, vhodné, potrebné vlastnosti; syn. obstáť: kandidát sa musí najprv o.; ak sa hráč osvedčí, klub s ním podpíše zmluvu; v úlohe organizátora sa znamenite osvedčil; neosvedčil sa ani ako pomocná pracovná sila; A zrejme som sa osvedčila, lebo hneď na druhý deň mi televízia ponúkla miesto hlásateľky. [Šarm 2007]
2. ▶ (o veciach, javoch) ukázať sa ako dobrý, vhodný, spoľahlivý, vyhovujúci: novinka sa dobre osvedčila; tento systém sa rýchlo osvedčil; verím, že zavedené opatrenie sa osvedčí; odporúčam, mne sa to veľmi osvedčilo; zákon sa v praxi neosvedčil; čas ukáže, či sa nápad osvedčí alebo nie; čo sa osvedčilo, nebudeme meniť
▷ nedok. ↗ osvedčovať sa
osvedčovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. 1. práv. (čo) ▶ úradne potvrdzovať, overovať pravosť, pravdivosť niečoho: o. svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov; o. pravosť podpisu na úradných listinách, na dokladoch; o. priebeh dražby notárskou zápisnicou; pri osvedčovaní listín treba predložiť originál a fotokópiu
2. (koho, čo (s neurčitkom; na čo)) ▶ dávať, potvrdzovať právo, oprávnenie na niečo: po školení účastníci získajú certifikát, ktorý ich osvedčuje na prácu s kameňom; Predajcovia húb na trhoviskách by sa mali preukázať platným preukazom, ktorý ich osvedčuje zbierať a predávať konkrétny druh húb [...]. [Zd 2009]
3. trochu kniž. (čo (čím)) ▶ skutkom potvrdzovať, podávať dôkaz o niečom, preukazovať: o. svoju vieru skutkami lásky k blížnemu; Svoje umelecké ambície úspešne osvedčuje v spolupráci s našimi a zahraničnými orchestrami či skupinami. [LT 2000]
▷ dok. 1, 3 ↗ osvedčiť
osvedčovať sa -čuje sa -čujú sa -čoval sa -čujúc sa -čujúci sa -čovanie sa nedok. 1. (v čom; ø) ▶ (o ľuďoch) preukazovať, prejavovať náležité, kladné, vhodné, potrebné vlastnosti; syn. uplatňovať sa: ľaváci sa veľmi dobre osvedčujú aj v športe; Keď sa koncom týždňa spýtal richtár obecného pastiera: – Ako sa Mišo osvedčuje? -, dostal uspokojivú odpoveď. [P. Jaroš]
2. ▶ (o veciach, javoch) ukazovať sa ako dobrý, vyhovujúci, vhodný: novinky sa zatiaľ osvedčujú; v praxi sa osvedčuje individuálny študijný program; dubové drevo sa výborne osvedčuje v nábytkárstve; osvedčujú sa najmä ľahké, umývateľné dlahy zhotovené na mieru; Firme sa osvedčuje, že pokiaľ sú ľudia spokojní a cítia ústretovosť a podporu, ich pracovné výsledky sú očividne lepšie. [HN 2006]
▷ dok. ↗ osvedčiť sa