osvedčiť dok. kniž. podať dôkaz, preukázať: o. totožnosť; o. niečo pred súdom;
nedok. osvedčovať
// osvedčiť sa
1. (o človeku) uplatniť sa, obstáť: o. sa v práci, pri stroji, o. sa ako pomocník; o-ený odborník skúsený
2. (o veciach) ukázať sa ako vhodný, spoľahlivý ap.: zariadenie sa o-lo, metóda sa o-la, o-ený prostriedok
3. vyjadriť sa, vysloviť sa; podať dôkaz: prítomní sa musia o., čo chcú; svojím dielom sa o-l za pokrok;
nedok. osvedčovať sa
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dokázať 1. doložiť dôkazmi • podať dôkaz (o niečom): dokázal svoju nevinu; podal dôkaz o svojej nevine • potvrdiť • dotvrdiť • dosvedčiť (dokázať svedectvom): potvrdil, dotvrdil, že vraha videl; dosvedčil pred súdom jeho totožnosť • kniž. osvedčiť • zastar. stvrdiť: pravdivosť vyhlásenia osvedčili, stvrdili všetci prítomní • dokumentovať (dokázať pomocou písomných dokladov): dokumentovať rast životnej úrovne grafmi • preukázať • demonštrovať • manifestovať (ukázaním na niečo): už dávno preukázal, demonštroval svoju odvahu • vyvodiť • dedukovať (dokázať dedukciou): vyvodil, dedukoval pravdivosť výroku
2. p. vedieť 3, vládať1
dosvedčiť svedectvom podoprieť isté tvrdenie • dotvrdiť • potvrdiť: dosvedčil, dotvrdil, potvrdil, že kolega má pravdu • kniž. osvedčiť • zastar. stvrdiť: listinu osvedčil, stvrdil podpisom • dokázať (podať dôkaz): dokázali jeho nevinu • doložiť • dokumentovať (písomne preukázať dokladmi): doložil, dokumentoval analýzu štatistickými údajmi • vykázať (doložiť výkazom): vykázať vzrast spotreby mlieka
obstáť 1. vedieť, byť schopný stáť dlhší čas na jednom mieste; byť schopný zaoberať sa istou činnosťou dlhší čas (často v zápore) • vystáť • vydržať: neobstál, nevystál, nevydržal (stáť) v rade ani hodinu; neobstojí, nevydrží pri knihe ani chvíľu • udržať sa (na nohách): od slabosti sa sotva udržal na nohách • zastar. obstáť sa (Timrava) • obsedieť • zotrvať (byť schopný zaoberať sa činnosťou dlhší čas): neobsedí, nezotrvá doma dlhší čas
2. ukázať sa ako vyhovujúci, dosiahnuť kladný výsledok • osvedčiť sa: pred komisiou (dobre) obstál, osvedčil sa; obstojí pri skúškach • vyhovieť • byť vyhovujúci: argument, názor nevyhovel, nebol vyhovujúci • uplatniť sa (stať sa platným): dobre sa vo funkcii uplatnil • kniž. uspieť • mať úspech: chce uspieť, chce mať úspech za každú cenu
3. p. obísť 4 4. p. zaobísť sa
osvedčiť p. prejaviť
osvedčiť sa 1. p. vyjadriť sa 2. p. obstáť 2, uplatniť sa
prejaviť dať viditeľne navonok výraz istého citu, postoja atď. • dať najavo • ukázať • preukázať: prejaviť, dať najavo úctu starším; prejaviť, ukázať, preukázať lásku deťom, blížnym • vzdať: vzdať vďaku Bohu; vzdať poctu, chválu niekomu • vyjadriť • vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili radosť, spokojnosť nad naším postupom • manifestovať (verejne prejaviť): manifestovať odpor k vojne • osvedčiť • dokázať (prejaviť ako dôkaz): osvedčiť niečo pred súdom; činom mu dokázal oddanosť • kniž.: vypuknúť • expr. vybuchnúť (prudko prejaviť): obecenstvo vypuklo, vybuchlo v jasot; hneď vybuchne v plač
realizovať sa uskutočniť svoje predstavy, potreby • uplatniť sa: kultúrne, športovo sa realizovať, uplatniť • presadiť sa • hovor. uchytiť sa: ako tlmočník sa nepresadil, neuchytil • osvedčiť sa (ukázať sa ako vyhovujúci): v novej funkcii sa osvedčil • expr. preraziť (presadiť svoju vôľu napriek prekážkam): nevedel v podnikaní preraziť • subšt. vyžiť sa
ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť sa • objaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otca • vyjsť • zried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnko • expr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • hovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očí • mihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvár • expr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sa • blysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strach • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obraz • preletieť • prebehnúť • prelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmev • predstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz
p. aj vyskytnúť sa
2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavo • vyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavo • vysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajú • prejaviť sa • preukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelec • odhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetle • iron. vyznamenať sa • hovor. iron. vycajchnovať sa • hovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil! • expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodník • osvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčil • kniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom
3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatí • predstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetle • pochváliť sa • popýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺk • hovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahne • expr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdením • hovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil! • expr.: blysnúť sa • blysknúť sa: blysla sa vedomosťami • hovor. švihnúť sa
osvedčiť sa, -í, -ia, rozk. osvedč sa dok.
1. (obyč. so spoj. že, či, prečo) vyjadriť sa, vysloviť sa o niečom, prejaviť svoju mienku o niečom (obyč. ústne): Hneď sme sa osvedčil, že z toho nič nebude. (Taj.) Ten nech sa osvedčí, či vravím pravdu. (Kuk.) Aby sa osvedčil, prečo nesúhlasí s tou diagnózou. (Jégé) „Richtár, osvedčte sa,“ dojedali doň občania. (Kuk.)
2. (za čo, za koho) podať dôkaz o niečom, o niekom, vysloviť sa v prospech niečoho, niekoho; o. sa za priateľstvo;
3. (v čom, pri čom) (o človeku) ukázať, prejaviť dobrú vôľu al. potrebnú schopnosť v práci, v povolaní, uplatniť sa: o. sa v práci, pri práci; Veľmi skoro osvedčil sa ako čulý, iniciatívny človek. (Jil.); práv. o. sa v skúšobnom čase (ak ide o podmienečne odsúdeného);
4. (o veciach) ukázať sa dobrým, správnym, užitočným, vhodným, prospešným: návrh sa osvedčil; materiál sa osvedčil; Zariadenie rozhlasu osvedčilo sa nad očakávanie dobre. (Tat.)
5. zried. (ako čo, čím i so spoj. že) prejaviť sa, ukázať sa nejakým: Zapálil si dymku, aby sa osvedčil pravým Maďarom. (Záb.);
nedok. osvedčovať sa, -uje, -ujú
|| osvedčiť
1. (čo) podať dôkaz o niečom, dokázať, dosvedčiť: o. oddanosť, lásku k niekomu; práv. o. totožnosť;
2. zried. (obyč. so spoj. že) vyjadriť sa, vysloviť sa, vyhlásiť, osvedčiť sa: Dacík ale osvedčil, že musí aspoň na jeden deň domov. (Taj.) Aj som pred súdom osvedčila, že som nevedela o Mišovej robote s ovsom. (Laz.)