osvedčenie -ia s. písomný doklad s úr. potvrdením niečoho, preukaz: o. o technickom preukaze motorového vozidla; o. o štátnom občianstve
osvedčenie -nia -ní s.
osvedčenie -nia -ní s. práv. (i o čom; na čo) ▶ úradne potvrdený písomný doklad oprávňujúci fyzickú al. právnickú osobu vykonávať určitú činnosť, zastávať verejnú funkciu al. niečo používať: o. o štátnom občianstve; o. o evidencii vozidla; veterinárne o. o povolení chovu; držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na vykonávanie záchranárskej činnosti, na poskytovanie daňového poradenstva; žiadosť o vydanie osvedčenia; získať o. o absolvovaní kurzu; mať o. na výrobu ovčieho syra; predložiť falošné lustračné o.; po meste jazdilo vyše sto autobusov bez technického osvedčenia ▷ ↗ i osvedčiť
doklad 1. preukazná listina: osobné doklady • dokument: predložiť dokumenty • osvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstve • potvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatení • potvrdenka: preukázať sa potvrdenkou • preukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukaz • preukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovného • legitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimácia • vysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčenie • certifikát: zdravotný certifikát • zastaráv. písmo: mať písma v poriadku • hovor. papier: osobné papiere • kniž. zastar. svedectvo • zastar. kvitancia • hovor. pejor. bumážka
2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanosti • potvrdenie • prejav: prejav lásky • dokument: dokument priateľstva • ilustrácia: uviesť ako ilustráciu • kniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti
osvedčenie p. doklad 1
osvedčenie, -ia str.
1. vyhlásenie o nejakej skutočnosti, vyjadrenie o niečom: Od Jurka nik nečakal také rozhodné osvedčenie. (Tim.) Dievča čaká na moje osvedčenie. Ako sa vraví, — vyjadrenie. (Jes.)
2. písomný prejav úradnej povahy, ktorý niečo dosvedčuje: úradné, písomné o.; podpísať o. (Heč.); o. o štátnom občianstve, o. o rozvode
osvedčenie [-(d)č-; -ia, -í] s 1. vydanie svedectva (o niečom), dosvedčenie, potvrdenie (niečoho): o oswiedczeni kupecztwi (ŽK 1473); pro vtwrzenj prawdi ewangelicke wiry, odkrity papežnickeg podwodne (!) ohawnosti a na oswedčeni pričin geho (bolo toto dielo) w druku widane (WO 1670); Görök wssak na to a na moge oswedčenga nic nedbagice, mne cwilich wzal (LIPTOV 1761); testificatio: swedčeni, oswedčeni, swedectwi, swedestwo (KS 1763) 2. práv úradné písomné al. ústne oznámenie, vyhlásenie: Lawryncžik w gmene predečtenich hornich pryssow a podle obicžege a zwyklosty osweczeni učiniwsse (ORAVA 1659 MŽ); oswečzeny zwrchu psane Martina Rastoczkeho a manzela wlastniho Suzanj Florgan na luku, takowa se zas geho wlastnim ditkam k rukam gegich oddala (RUŽOMBEROK 1671); v tíchž okolostojičnosťách (ten, kto prináša dar) pozoruje, bi ho (odsúdený) zňenadála neb pichnúť neb zastreliť móhel a vtedi teprv své osvedčeňí a sultánuv rozkaz na papíri ukazuje (BR 1785)