osud -u m.
1. zhoda okolností pôsobiaca na život jednotlivca (riadená vôľou vyšších síl); priebeh života, život: mať rovnaký, smutný o.; nepriazeň, irónia o-u; rozhodnúť o svojom o-e, zmieriť sa s o-m
2. obyč. mn. životné príbehy, udalosti: rozpovedať svoje o-y
● ponechať svojmu o-u nestarať sa; → vziať do rúk svoj o.; spečatiť niečí o. rozhodnúť o niekom;
osudový príd. k 1: o-á predurčenosť, o-é rozhodnutie, o-á nevyhnutnosť;
osudovo, osudove prísl.;
osudovosť -i ž.
osud -du pl. N -dy m. 1. iba sg. ▶ nadprirodzená sila vopred určujúca život človeka; priaznivá al. nepriaznivá zhoda okolností pôsobiaca na život jednotlivca al. spoločnosti, ktorú nemožno ovplyvniť: tragický o.; neodvratný o. sveta; nepriazeň osudu okolnosti života prinášajúce nepríjemnosti, nezdar; ísť v ústrety svojmu osudu; trpezlivo, ťažko znášať svoj o.; vzoprieť sa, vzdorovať osudu; zmieriť sa s osudom; stihol ich krutý, zlý, smutný o.; o. mu uštedril ďalšiu ranu; o. im dožičil pokojný a dlhý život; blahorečil osudu, že ju spoznal; zvláštnym riadením osudu sa obaja opäť stretli; Oidipus sa usilova uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia 2. iba sg. ▶ podmienky ďalšej existencie, budúcnosť: o. pacienta často závisí od včasnej diagnostiky; o. ľudstva nám nie je ľahostajný; prokuratúra rozhodne o ďalšom osude obvinených; každý je strojcom svojho osudu 3. obyč. pl. osudy ▶ životné príbehy, udalosti, obyč. ťažká situácia, údel: neľahké osudy ľudí postihnutých vojnou; mať za sebou pohnutý o.; príbeh zachytáva osudy vojakov na fronte; žiadalo sa im vyrozprávať svoje osudy; Zatrpknutosť, pocit nespravodlivosti a hnevu na celý svet mu boli napriek trpkému životnému osudu cudzie. [HN 2008] ◘ fraz. byť/stať sa hračkou osudu pasívne sa poddávať nepredvídaným okolnostiam v živote; byť/stať sa pánom svojho osudu nepoddávať sa vonkajším okolnostiam, rozhodovať o svojom živote; hra osudu náhodné, nepredvídané okolnosti v živote; irónia osudu zhoda okolností, ktorých výsledok je opakom toho, čo si človek želá; [nikto] neujde svojmu osudu nevyhne sa tomu, čo ho čaká; odovzdať sa do rúk osudu prestať zápasiť s prekážkami; osud ho bije má trápenie, ťažký život; osud ho zavial niekam odišiel, dostal sa niekam; ponechať niečo, niekoho [svojmu] osudu/napospas osudu nestarať sa, nezaujímať sa o niečo, o niekoho; ruka osudu osud; spečatiť osud niečoho, niekoho rozhodnúť o niečom, o niekom, obyč. nepriaznivo, negatívne; spojiť svoj osud s niekým, s niečím/s osudom niekoho, niečoho a) na istý čas al. doživotne sa niečomu venovať; na istý čas al. doživotne sa niekde usadiť, žiť a pracovať tam b) vstúpiť s niekým do manželstva, do vzťahu, žiť po boku niekoho c) znášať životné okolnosti, deje, procesy a pod. spolu s niekým, s niečím iným al. v závislosti od niekoho, niečoho iného; to je osud na tom sa nedá nič zmeniť; vložiť svoj osud/osud niekoho do niečích rúk spoľahnúť sa na druhého; (riskantne) zveriť niekomu rozhodovanie o svojej budúcnosti; vziať svoj osud [pevne] do rúk al. vziať/zobrať osud do vlastných rúk pričiniť sa o lepší život ◘ parem. cesty osudu sú nevyspytateľné nikto nevie, čo ho čaká, budúcnosť je neznáma
osud 1. okolnosti pôsobiace na život človeka • údel: osud si človek vytvára sám; byť pánom svojho osudu, údelu • kniž. sudba • kniž. zastar.: lós • fátum • pren. moira (podľa bohyne osudu v gréckej mytológii)
2. p. život 1
veštiť 1. vyslovovať veštbu podľa istých znakov • predpovedať • hádať: Cigánka mu veštila, predpovedala, hádala z dlane, z karát • prorokovať (o starozákonných prorokoch; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Mesiáša; ktosi mu prorokoval dlhý život • čítať osud • zastar. predzvestovať: jasnovidec mu čítal osud, predzvestoval nešťastie • zastar. profetizovať (Škultéty)
2. byť príznakom niečoho • byť predzvesťou • predzvestovať: ťažké mraky veštia, predzvestujú búrku; to je predzvesťou nových čias • predpovedať • zvestovať: to nezvestuje nič dobrého
život 1. súhrn javov príznačných pre živý organizmus (op. smrť) • bytie • jestvovanie • existencia: náš život, naše bytie, jestvovanie je na zemi iba dočasné • zastar.: súcno • súcnosť • kniž. osud (okolnosti pôsobiace na život al. priebeh života): tvoj osud je v tvojich rukách • zastar. byt (spôsob života): študovať ľud, jeho byt (Vajanský)
2. základný, podstatný prejav živej bytosti • činnosť • činorodosť • aktivita: kypieť životom, činnosťou, aktivitou • vitalita • elán: ostať bez vitality, bez elánu • ruch • pohyb: ulice boli bez života, ruchu, pohybu • dynamika: literatúre chýba dynamika, život
3. jestvovanie v čase • kniž. vek: zomrel v osemdesiatom roku svojho života, svojho veku
4. usporiadanie, spôsob hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a pod. jestvovania ľudskej spoločnosti • svet: budovanie nového života, sveta; vtedy bol iný život, svet
5. p. človek 1 6. p. životnosť 7. p. brucho
osud, -u m.
1. zhoda okolností, ktorá pôsobí v prospech al. neprospech niekoho; v idealistickom chápaní nadosobná sila, ktorej všetko nevyhnutne podlieha a ktorú človek nemôže vôľou prekonať: osud, veľký majster vo vynachádzaní najprekvapujúcejších náhod (Zúb.); Zlý osud ich rozdvojil. (Tat.); akýsi neúprosný osud (Chorv.); pren. Či žehná ti a či bije ťa ruka osudu (Laz.) či sa ti dobre vodí al. zle
● ponechať niečo, niekoho (svojmu) o-u nestarať sa o niečo ol. o niekoho; spoliehať sa na o., odovzdať sa do vôle o-u zastať pasívnym, nečinným, apatickým: o. ho bije zle sa mu vodí, má trápenie, ťažkosti; stihol ho osud (Krno) stalo sa mu nešťastie; o. mu praje dobre sa mu vodí; irónia o-u zhoda okolností, ktorých výsledok je opak toho, čo si človek želá;
2. (často v mn. č.) životné poslanie, určenie, životné okolnosti, údel: priaznivý o. (Al.); len sa zmieriť s naším trpkým osudom (Zúb.); ľudské o-y (Hor.); životné o-y Kalinčakove (Mráz); máme rovnaký osud (Jes-á); nezareptal proti svojmu osudu (Kuk.)
● neujde svojmu o-u nevyhne sa tomu, čo ho čaká;
3. podmienky ďalšej existencie, budúcnosť: Sám rozhoduje o svojom osude. (Zúb.) Každá žena sa triasla o svoj osud. (Jes-á) Pre seba si ona predstavuje druhý osud, druhú budúcnosť. (Kuk.)
● kniž. vziať (svoj) o. do vlastných (svojich) rúk pričiniť sa o lepší život, o lepšiu budúcnosť; môj o. je v tvojich (jeho, jej) rukách som od teba (od neho, od nej) závislý, ty o mne rozhoduješ (on, ona o mne rozhoduje); spečatiť o. niekoho, niečoho rozhodnúť o niekom, o niečom (obyč. v neprospech niekoho, niečoho); o. niekoho, niečoho je (bol) spečatený je rozhodnuté (rozhodlo sa) o ňom
(jeden) osud; (bez) osudu; (k) osudu; (vidím) osud; (hej) osud!; (o) osude; (s) osudom;
(dva) osudy; (bez) osudov; (k) osudom; (vidím) osudy; (hej) osudy!; (o) osudoch; (s) osudmi;