Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

osud -u m.

1. zhoda okolností pôsobiaca na život jednotlivca (riadená vôľou vyšších síl); priebeh života, život: mať rovnaký, smutný o.; nepriazeň, irónia o-u; rozhodnúť o svojom o-e, zmieriť sa s o-m

2. obyč. mn. životné príbehy, udalosti: rozpovedať svoje o-y

ponechať svojmu o-u nestarať sa; vziať do rúk svoj o.; spečatiť niečí o. rozhodnúť o niekom;

osudový príd. k 1: o-á predurčenosť, o-é rozhodnutie, o-á nevyhnutnosť;

osudovo, osudove prísl.;

osudovosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
osud ‑u m.; osudový; osudovo prísl.; osudovosť ‑i ž.

osud -du pl. N -dy m. 1. iba sg. ▶ nadprirodzená sila vopred určujúca život človeka; priaznivá al. nepriaznivá zhoda okolností pôsobiaca na život jednotlivca al. spoločnosti, ktorú nemožno ovplyvniť: tragický o.; neodvratný o. sveta; nepriazeň osudu okolnosti života prinášajúce nepríjemnosti, nezdar; ísť v ústrety svojmu osudu; trpezlivo, ťažko znášať svoj o.; vzoprieť sa, vzdorovať osudu; zmieriť sa s osudom; stihol ich krutý, zlý, smutný o.; o. mu uštedril ďalšiu ranu; o. im dožičil pokojný a dlhý život; blahorečil osudu, že ju spoznal; zvláštnym riadením osudu sa obaja opäť stretli; Oidipus sa usilova uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia
2. iba sg. ▶ podmienky ďalšej existencie, budúcnosť: o. pacienta často závisí od včasnej diagnostiky; o. ľudstva nám nie je ľahostajný; prokuratúra rozhodne o ďalšom osude obvinených; každý je strojcom svojho osudu
3. obyč. pl. osudy ▶ životné príbehy, udalosti, obyč. ťažká situácia, údel: neľahké osudy ľudí postihnutých vojnou; mať za sebou pohnutý o.; príbeh zachytáva osudy vojakov na fronte; žiadalo sa im vyrozprávať svoje osudy; Zatrpknutosť, pocit nespravodlivosti a hnevu na celý svet mu boli napriek trpkému životnému osudu cudzie. [HN 2008]
fraz. byť/stať sa hračkou osudu pasívne sa poddávať nepredvídaným okolnostiam v živote; byť/stať sa pánom svojho osudu nepoddávať sa vonkajším okolnostiam, rozhodovať o svojom živote; hra osudu náhodné, nepredvídané okolnosti v živote; irónia osudu zhoda okolností, ktorých výsledok je opakom toho, čo si človek želá; [nikto] neujde svojmu osudu nevyhne sa tomu, čo ho čaká; odovzdať sa do rúk osudu prestať zápasiť s prekážkami; osud ho bije má trápenie, ťažký život; osud ho zavial niekam odišiel, dostal sa niekam; ponechať niečo, niekoho [svojmu] osudu/napospas osudu nestarať sa, nezaujímať sa o niečo, o niekoho; ruka osudu osud; spečatiť osud niečoho, niekoho rozhodnúť o niečom, o niekom, obyč. nepriaznivo, negatívne; spojiť svoj osud s niekým, s niečím/s osudom niekoho, niečoho a) na istý čas al. doživotne sa niečomu venovať; na istý čas al. doživotne sa niekde usadiť, žiť a pracovať tam b) vstúpiť s niekým do manželstva, do vzťahu, žiť po boku niekoho c) znášať životné okolnosti, deje, procesy a pod. spolu s niekým, s niečím iným al. v závislosti od niekoho, niečoho iného; to je osud na tom sa nedá nič zmeniť; vložiť svoj osud/osud niekoho do niečích rúk spoľahnúť sa na druhého; (riskantne) zveriť niekomu rozhodovanie o svojej budúcnosti; vziať svoj osud [pevne] do rúk al. vziať/zobrať osud do vlastných rúk pričiniť sa o lepší život
parem. cesty osudu sú nevyspytateľné nikto nevie, čo ho čaká, budúcnosť je neznáma

osud 1. okolnosti pôsobiace na život človeka • údel: osud si človek vytvára sám; byť pánom svojho osudu, údelukniž. sudbakniž. zastar.: lósfátumpren. moira (podľa bohyne osudu v gréckej mytológii)

2. p. život 1


veštiť 1. vyslovovať veštbu podľa istých znakov • predpovedaťhádať: Cigánka mu veštila, predpovedala, hádala z dlane, z karátprorokovať (o starozákonných prorokoch; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Mesiáša; ktosi mu prorokoval dlhý životčítať osudzastar. predzvestovať: jasnovidec mu čítal osud, predzvestoval nešťastiezastar. profetizovať (Škultéty)

2. byť príznakom niečoho • byť predzvesťoupredzvestovať: ťažké mraky veštia, predzvestujú búrku; to je predzvesťou nových čiaspredpovedaťzvestovať: to nezvestuje nič dobrého


život 1. súhrn javov príznačných pre živý organizmus (op. smrť) • bytiejestvovanieexistencia: náš život, naše bytie, jestvovanie je na zemi iba dočasnézastar.: súcnosúcnosťkniž. osud (okolnosti pôsobiace na život al. priebeh života): tvoj osud je v tvojich rukáchzastar. byt (spôsob života): študovať ľud, jeho byt (Vajanský)

2. základný, podstatný prejav živej bytosti • činnosťčinorodosťaktivita: kypieť životom, činnosťou, aktivitouvitalitaelán: ostať bez vitality, bez elánuruchpohyb: ulice boli bez života, ruchu, pohybudynamika: literatúre chýba dynamika, život

3. jestvovanie v čase • kniž. vek: zomrel v osemdesiatom roku svojho života, svojho veku

4. usporiadanie, spôsob hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a pod. jestvovania ľudskej spoločnosti • svet: budovanie nového života, sveta; vtedy bol iný život, svet

5. p. človek 1 6. p. životnosť 7. p. brucho

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

osud, -u m.

1. zhoda okolností, ktorá pôsobí v prospech al. neprospech niekoho; v idealistickom chápaní nadosobná sila, ktorej všetko nevyhnutne podlieha a ktorú človek nemôže vôľou prekonať: osud, veľký majster vo vynachádzaní najprekvapujúcejších náhod (Zúb.); Zlý osud ich rozdvojil. (Tat.); akýsi neúprosný osud (Chorv.); pren. Či žehná ti a či bije ťa ruka osudu (Laz.) či sa ti dobre vodí al. zle

ponechať niečo, niekoho (svojmu) o-u nestarať sa o niečo ol. o niekoho; spoliehať sa na o., odovzdať sa do vôle o-u zastať pasívnym, nečinným, apatickým: o. ho bije zle sa mu vodí, má trápenie, ťažkosti; stihol ho osud (Krno) stalo sa mu nešťastie; o. mu praje dobre sa mu vodí; irónia o-u zhoda okolností, ktorých výsledok je opak toho, čo si človek želá;

2. (často v mn. č.) životné poslanie, určenie, životné okolnosti, údel: priaznivý o. (Al.); len sa zmieriť s naším trpkým osudom (Zúb.); ľudské o-y (Hor.); životné o-y Kalinčakove (Mráz); máme rovnaký osud (Jes-á); nezareptal proti svojmu osudu (Kuk.)

neujde svojmu o-u nevyhne sa tomu, čo ho čaká;

3. podmienky ďalšej existencie, budúcnosť: Sám rozhoduje o svojom osude. (Zúb.) Každá žena sa triasla o svoj osud. (Jes-á) Pre seba si ona predstavuje druhý osud, druhú budúcnosť. (Kuk.)

kniž. vziať (svoj) o. do vlastných (svojich) rúk pričiniť sa o lepší život, o lepšiu budúcnosť; môj o. je v tvojich (jeho, jej) rukách som od teba (od neho, od nej) závislý, ty o mne rozhoduješ (on, ona o mne rozhoduje); spečatiť o. niekoho, niečoho rozhodnúť o niekom, o niečom (obyč. v neprospech niekoho, niečoho); o. niekoho, niečoho je (bol) spečatený je rozhodnuté (rozhodlo sa) o ňom

Morfologický analyzátor

osud podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) osud; (bez) osudu; (k) osudu; (vidím) osud; (o) osude; (s) osudom;

(dva) osudy; (bez) osudov; (k) osudom; (vidím) osudy; (o) osudoch; (s) osudmi;


ošudiť dokonavé sloveso
(ja) ošudím VKdsa+; (ty) ošudíš VKdsb+; (on, ona, ono) ošudí VKdsc+; (my) ošudíme VKdpa+; (vy) ošudíte VKdpb+; (oni, ony) ošudia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) ošudil VLdsam+; (ona) ošudila VLdsaf+; (ono) ošudilo VLdsan+; (oni, ony) ošudili VLdpah+;
(ty) ošuď! VMdsb+; (my) ošuďme! VMdpa+; (vy) ošuďte! VMdpb+;
(nejako) ošudiac VHd+;
Osud Osud
osud
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) osud
G (bez) osudu
D (k) osudu
A (vidím) osud
L (o) osude
I (s) osudom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) osudy
G (bez) osudov
D (k) osudom
A (vidím) osudy
L (o) osudoch
I (s) osudmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor