osud, -u m.
1. zhoda okolností, ktorá pôsobí v prospech al. neprospech niekoho; v idealistickom chápaní nadosobná sila, ktorej všetko nevyhnutne podlieha a ktorú človek nemôže vôľou prekonať: osud, veľký majster vo vynachádzaní najprekvapujúcejších náhod (Zúb.); Zlý osud ich rozdvojil. (Tat.); akýsi neúprosný osud (Chorv.); pren. Či žehná ti a či bije ťa ruka osudu (Laz.) či sa ti dobre vodí al. zle
● ponechať niečo, niekoho (svojmu) o-u nestarať sa o niečo ol. o niekoho; spoliehať sa na o., odovzdať sa do vôle o-u zastať pasívnym, nečinným, apatickým: o. ho bije zle sa mu vodí, má trápenie, ťažkosti; stihol ho osud (Krno) stalo sa mu nešťastie; o. mu praje dobre sa mu vodí; irónia o-u zhoda okolností, ktorých výsledok je opak toho, čo si človek želá;
2. (často v mn. č.) životné poslanie, určenie, životné okolnosti, údel: priaznivý o. (Al.); len sa zmieriť s naším trpkým osudom (Zúb.); ľudské o-y (Hor.); životné o-y Kalinčakove (Mráz); máme rovnaký osud (Jes-á); nezareptal proti svojmu osudu (Kuk.)
● neujde svojmu o-u nevyhne sa tomu, čo ho čaká;
3. podmienky ďalšej existencie, budúcnosť: Sám rozhoduje o svojom osude. (Zúb.) Každá žena sa triasla o svoj osud. (Jes-á) Pre seba si ona predstavuje druhý osud, druhú budúcnosť. (Kuk.)
● kniž. vziať (svoj) o. do vlastných (svojich) rúk pričiniť sa o lepší život, o lepšiu budúcnosť; môj o. je v tvojich (jeho, jej) rukách som od teba (od neho, od nej) závislý, ty o mne rozhoduješ (on, ona o mne rozhoduje); spečatiť o. niekoho, niečoho rozhodnúť o niekom, o niečom (obyč. v neprospech niekoho, niečoho); o. niekoho, niečoho je (bol) spečatený je rozhodnuté (rozhodlo sa) o ňom