Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ostrov -a m.

1. časť pevniny obkolesená vodou: o-y pri pobreží, pustý o.; Žitný o. na juž. Slovensku medzi Dunajom a jeho ramenom

2. čo pripomína ostrov: o-y snehu, zelene; nárečový o.;

ostrovný príd.: o-í obyvatelia;

ostrovček -a m. zdrob.: o. suchej zeme; nástupný o. zvýšené nástupište mestskej dopravy

ostrovček -ka pl. N -ky m. zdrob.

ostrovček -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. ▶ malý, menší ostrov: koralové ostrovčeky v Indickom oceáne; žiť na malebnom ostrovčeku; preplaviť sa na blízky o.; plávať k ostrovčeku uprostred jazera
2. dopr. ▶ vyvýšené al. od jazdnej dráhy opticky oddelené miesto, ostrov: deliaci, stredový o. na širšej cestnej komunikácii; spomaľovacie, bezpečnostné ostrovčeky zužujúce jazdný pruh a tak nútiace vodičov znížiť rýchlosť jazdy, umiestnené obyč. pred vstupom do obce al. na miestach, kde často prechádzajú ľudia, aby sa zvýšila ich bezpečnosť; úprava cestných ostrovčekov; čakať, stáť na nástupnom ostrovčeku električky
3. ▶ čo je osobitne, oddelene uprostred niečoho, miesto líšiace sa niečím od svojho okolia, ostrov: ostrovčeky trávy; v strede námestia pribudne zelený o. plocha so zeleňou; Slovensko je jednou z mála krajín Európy, kde sa zachovali ostrovčeky prírodných lesov. [Sme 2011] ▷ lek. Langerhansove ostrovčeky skupina buniek v podžalúdkovej žľaze produkujúca inzulín
4. ▶ časť kuchynskej zostavy umiestnená vo voľnom priestore prístupná z každej strany, využívaná obyč. ako varné al. umývacie centrum, ostrov: kuchynský pracovný o.; o. s varnou plochou; kuchyňa s ostrovčekom; umiestnenie ostrovčeka; digestor nad ostrovčekom; úložné priestory ostrovčeka
5. publ. ▶ príjemné miesto, niečo pozitívne obyč. v okolitom nepríjemnom prostredí: je to iba malý o. v mori komercie; ostrovčeky optimizmu sa pomaly zväčšujú; Sú to však len drobné ostrovčeky celistvého, úplného sveta. [Rb 1989]

ostrov -va pl. N -vy m. 1. ▶ pevnina obklopená vodou zo všetkých strán (v mori, v jazere, v rieke): neobývaný o.; turisticky atraktívny o.; koralové, sopečné ostrovy; tichomorské, indonézske, stredomorské ostrovy; morské ostrovy sopečné, nánosové, koralové; kontinentálne ostrovy odlúčené časti pevniny (eróziou, zaplavením); skalnaté pobrežie ostrova; o. obývaný domorodcami; plavba trajektom na o.; ocitnúť sa, žiť na opustenom ostrove; Grónsko je najväčší o. sveta; zemetrasenie zasiahlo ostrovy na juhu Japonska; Nerobili sme si nijaké nádeje, že raz uvidíme Anglicko, a zmierili sme sa s myšlienkou, že na pustom ostrove strávime zvyšok života. [V. Krupa] ▷ geogr. Britské ostrovy súostrovie v severozápadnej Európe v Atlantickom oceáne; Faerské ostrovy skupina malých ostrovov na severe Atlantického oceánu medzi Škótskom a Islandom, dánske autonómne územie; Havajské ostrovy súostrovie v Tichom oceáne; Kajmanie ostrovy súostrovie v Karibskom mori južne od Kuby a severozápadne od Jamajky; Kanárske ostrovy súostrovie v Atlantickom oceáne patriace Španielsku; Panenské ostrovy skupina ostrovov v Karibskom mori; Šalamúnove ostrovy súostrovie v Tichom oceáne; Žitný ostrov územie na juhozápade Slovenska medzi Dunajom, Malým Dunajom a krátkym úsekom Váhu, najväčší riečny ostrov v Európe; Ostrov kormoránov bývalá prírodná rezervácia medzi mŕtvymi ramenami Dunaja; Slanický ostrov ostrov obklopený vodami vodnej nádrže Orava, pozostatok zaplavenej obce Slanica
2. publ. ▶ čo je nejako oddelené, ohraničené, obyč. uprostred niečoho odlišného; miesto líšiace sa niečím od svojho okolia al. v ktorom niečo prevláda, ostrovček: ostrovy zelene okolo blokov domov; okres je zaradený medzi ostrovy chudoby; fungujúca rodina predstavuje pre človeka o. bezpečia; Okolo studní vznikli ostrovy života v púšti – oázy. [P. Korec] ↗ i fraz. a lexikalizované spojenie □ ostrov života prístroj zabezpečujúci pacientovi najdôležitejšie životné funkcie, napr. resuscitačné lôžko, inkubátor, ↗ i fraz.
3. ▶ časť kuchynskej zostavy umiestnená vo voľnom priestore a využívaná obyč. ako varné al. umývacie centrum, ostrovček: kuchyňa s ostrovom; kuchynské ostrovy inšpirujú dizajnérov k čoraz rafinovanejším riešeniam
4. dopr. ▶ vyvýšené al. od jazdnej dráhy opticky oddelené miesto, ostrovček: dopravný o.; nástupný o. električky
5. Ostrovy -vov pomn. neofic. ▶ Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska: na Ostrovoch strávil rok; počasie na Ostrovoch je viac-menej daždivé; investor z Ostrovov stavia v Banskej Bystrici; Už dnes letí so svojím novým mužstvom – na Ostrovy! [Šp 2009]
◘ fraz. žiť ako na ostrove osamelo, izolovane od ostatných; publ. ostrov korzárov Korzika; ostrov pokladov niečo vzácne, významné, jedinečné; ostrov pokoja/mieru miesto poskytujúce človeku príjemné, pokojné prostredie; publ. ostrov slobody a) miesto, krajina, kde vládne sloboda (v porovnaní s neslobodnou krajinou) b) (do r. 1989 ako súčasť ideologicky zafarbenej charakteristiky) Kuba; ostrov života životodarné miesto; publ. zelený ostrov Írsko
▷ zdrob. ↗ ostrovček

ostrov, -a m.

1. kus zeme, pevniny obklopenej zo všetkých strán vodou: pustý, osihotený, osamelý o.; korálový o.; Žitný o. poľnohospodárska oblasť na južnom Slovensku medzi Dunajom a jeho bočným ramenom; byť, žiť ako na o-e opustený, osamelý; pren. svetelné o-y osvetlené miesta uprostred tmy;

2. miesto výrazne sa odlišujúce od svojho okolia: o-y špinavého snehu (Urb.); o. kosodreviny (Bedn.); nárečové, jazykové o-y menšie jazykové skupiny v cudzom prostredí; astron. vesmírne o-y, o-y vo vesmíre sústavy hviezd roztratené vo vesmíre;

ostrovný príd.: o-á krajina ležiaca na ostrove;

ostrovček, -a, m. zdrob.

ostrov m. kus pevniny obklopený zo všetkých strán vodou: Takí malej ostrou tam bou̯ na Sáve (Turíčky LUČ); Hen na tem ostrovie hore to je, ale sa tam nemože ňigdo dostat (Jablonové MAL); ostrovček m. zdrob. expr.: ostrouček (V. Bielice TOP)