Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj priezviská un

ostrý

I. príd.

1. majúci tenkú, nabrúsenú hranu, ktorou sa dá krájať, rezať ap., op. tupý: o. nôž, o-á sekera, žiletka; o. okraj

2. majúci hrot al. podobný hrotu, špicatý, končistý, op. tupý: o. zobák, nos, o. končiar; o-á zákruta; geom. o. uhol menší ako pravý a väčší ako nulový

3. majúci drsný, hranatý povrch: o. kameň, úlomok, piesok, o-á kefka

4. (o náboji) majúci prieraznú strelu, op. slepý: o-é strelivo

5. (o zvuku) prenikavo (nepríjemne) znejúci: o. hvizd

6. silno pôsobiaci na zmysly: o-á vôňa, chuť prenikavá; o-á paprika štipľavá; o-á bolesť, o. vzduch, o-é svetlo

7. (o zmysloch) bystrý, prenikavý, výborný: o. zrak, o. rozum

8. intenzívny, silný, prudký: nasadiť o-é tempo, o. tréning

9. vyznačujúci sa prísnosťou, strohosťou, príkry, op. mierny, jemný: o. protest, o-á kritika; o. štrajk, op. výstražný; o. režim dňa; o. vtip presahujúci dané (spoloč.) medze

10. výrazný, jasný, zreteľný: o-é črty tváre, o. tieň, o. protiklad;

na ostro → naostro;

ostro prísl.: o. nabrúsený, zastrúhaný; o. znieť, voňať, vidieť, o. trénovať, protestovať; o. sledovať niečo prísne; o. sa črtať;

ostrosť -i ž.

II. ostré s. hovor. pálenka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naostro, na ostro prísl.
ostrý; ostro prísl.; ostrosť ‑i ‑í ž.; ostré ‑ého s.

naostro, pís. i na ostro prísl. 1. v spojení strieľať, streľba naostro ▶ ostrými nábojmi: A strieľali, ničomníci, naostro, takže zabili mladých nevinných ľudí. [K. Lászlová]; Vydal [veliteľ] rozkaz, aby vojaci v prípade provokácií strieľali naostro. [Sme 1996]
2. ▶ do stavu ostrosti, s nabrúsenou reznou plochou; syn. ostro, doostra: na ostro nabrúsiť háčik na ryby; Furmanské kone museli byť okované naostro, aby si nedolámali nohy. [L. Ťažký]
3. ▶ do špicatého tvaru, s ostrým, zahroteným zakončením; syn. došpicata: n. zastrúhaná ceruzka
4. zastaráv. ▶ prísnym spôsobom, ostro, nakrátko: Veliteľ, hoci je to ináč fajnový človek, v kasárňach to drží naostro. [V. Šikula]
5. ▶ priamo, (bez prípravy) pri činnosti vyžadujúcej si zvyčajne dlhší nácvik, opakované skúšanie: robiť, filmovať na ostro; končí sa príprava, pôjdeme už n.; Skúška trvala 20 minút, potom nastúpili sólisti a išli sme naostro. [Š. Luby]
6. ▶ v reálnych podmienkach, s priamou účasťou, skutočne: odborári začali na ostro štrajkovať; túži prežiť veľké románové dobrodružstvo aj n.; Osud, ktorý sa nedá zmyť, vygumovať, všetko bude naostro. [D. Hevier]; Nikdy ju [mamu] nevidel naostro, zažratú v akcii, rozhádanú a strapatú. [P. Vilikovský]
7. slang. v spojení chodiť, ísť naostrobez spodnej bielizne, obyč. nohavičiek: Kráska sa už niekoľkokrát objavila na verejnosti naostro! [NČ 2010]
8. expr. i publ. ▶ (obyč. o uloženom treste) s platnosťou bez podmienok, nepodmienečne; syn. natvrdo: odkrútil si v krimináli rok naostro [Slo 2010]; Pri odhalení v Turecku by šofér dostal niekoľko rokov naostro. [Pd 2010]


ostro 2. st. -rejšie prísl. 1. ▶ do stavu ostrosti, s nabrúsenou reznou plochou; syn. naostro: o. nabrúsený nôž, nástroj, meč
2. ▶ do špicatého tvaru, s ostrým, zahroteným zakončením: o. zastrúhaná ceruza
3. ▶ majúc ostré zakončenie podobné hrotu: o. zakončené listy; o. zahrotené nechty
4. ▶ vyznačujúc sa prísnosťou, razantnosťou: o. formulovaný list; o. na mňa pozrel; voči obvineniam sa o. ohradil; o. nesúhlasili s vojnou, s jeho názorom; o. protestujem proti týmto nepravdivým tvrdeniam
5.veľmi prísne, neúprosne: o. strážená väznica, hranica; naša krajina bude ostrejšie sledovaná
6. ▶ zrakom dobre, jasne vnímajúc, zreteľne rozoznávajúc: nevidím o. do diaľky
7. ▶ pôsobiac nápadne, výrazne, intenzívne na zrak (farbou, obrysmi a pod.): o. črtané postavy; o. rezaná tvár; o. zelená farba; o. červené pery; o. ohraničené škvrny na listoch; o. osvetlené javisko; centrum o. kontrastuje s chatrnými domčekmi na periférii
8. ▶ (o jedle) majúc výraznú, dráždivú chuť spojenú s pocitom pálenia, štipľavo, korenisto: o. korenená polievka; o. dochutená klobása
9. ▶ prechádzajúc vnútorným, kratším oblúkom, pod uhlom menším ako 90 stupňov: o. rezať zákruty
10.nepríjemne znejúc, prenikavo: o. zahvízdal

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostrodoostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

porov. aj ostrý 1

2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicatokončistokončitohrotitohrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palícnaostronašpicatonakončistonakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzkadoostradošpicatadokončistadokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

porov. aj ostrý 2

3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo pískaštipľavokorenitokorenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

porov. aj ostrý 3, 4

4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidíprenikavojasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

5. s veľkou intenzitou • silnointenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácunaostronaplno: začali naostro, naplno trénovaťprudkorezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísneprísno: ostro, prísne sa pozrel na synapríkrostrmostrohoexpr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakoltvrdo: tvrdo kritizoval vládurozhodnerázneenergickyrezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

porov. aj ostrý 3

7. nápadne sa prejavujúc • výraznejasnezreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôročividneviditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami


prísne, prísno 1. neodpúšťajúc chyby, previnenia a pod. (op. zhovievavo) • neúprosnezried. sprísna: prísne, neúprosne postupovali proti každému, čo mal iný názorostrozostratvrdo: proti odporcom zasiahli veľmi ostro, zostra, tvrdonekompromisneexemplárne: nekompromisne, exemplárne potrestali každé previnenieexpr. sparťansky: sparťansky vychovával všetkých svojich synovkniž. drakonickyzried. drakónsky (veľmi prísne): drakonicky potlačili každú vzburu

porov. aj prísny

2. nedovoľujúc, neumožňujúc výnimky • dôsledne: prísne, dôsledne dodržiavať predpisypresnestriktne: postupovať presne, striktne podľa harmonogramukonzekventne: musí postupovať konzekventnenekompromisnekniž. rigorózne: nekompromisne, rigorózne odmietol každý návrh na zmenu

3. prejavujúc odmeranosť, chlad, neprejavujúc cit • odmeranechladnechladnozried. sprísna: prísne, odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcichzdržanlivostrohorezervovane: pôsobil veľmi zdržanlivo, stroho, rezervovaneneprívetivonevľúdnesucho: jeho hlas znel neprívetivo, nevľúdne, suchopríkroostrozostraexpr. britko: príkro, ostro, zostra napomenul synazamračene: prísne, zamračene hľadela na syna


prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazilnáhlerapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršilakútne: prudko, akútne prebiehajúca infekciaráznerazantne: rázne, razantne zaútočil na súperasilnovehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názoryexpr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermiexpr.: hupkomhupkystrmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej robotyhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhradepoet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry)zastar.: valmovalom (Hviezdoslav, Tajovský)

porov. aj prudký 1

2. s veľkým sklonom • strmopríkroostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k riekekolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu

3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchkoimpulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravdevášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukamistrmopríkro: strmo, príkro sa osopil na dieťarozhodnerezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrhostrozostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponentavýbušneexplozívnekniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutieexpr.: zúrivošialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženuhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom

porov. aj prudký 2


rezko 1. s prudkými, rýchlymi pohybmi • zrezka: rezko, zrezka sa vydali na cesturýchlobodrobystrovrtko: rýchlo, bystro, vrtko vstal z postelečulopohyblivosviežo: čulo, sviežo vyskočil z lavicesvižnesvižkohybkokrepko: svižne, svižko, krepko vybehol po schodoch horezastaráv. reznonár. ražno (F. Hečko, Urbánek)

porov. aj rezký 1

2. s rozhodnosťou, s dôrazom: ráznerozhodneenergickyrezolútne: rezko, rázne odmietol akýkoľvek návrh; rozhodne, energicky poprel svoju účasť na schôdzkedôrazne: dôrazne načrtol východiská z krízy

3. vyvolávajúc pocit chladu a sviežosti • čerstvosviežo: vonku je rezko, čerstvo, sviežoostrozastaráv. rezno: od severu ostro, rezno zadul vietor

4. p. zľahka 4


rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázneenergicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvineniapevneodhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich právprudkoostrorezkostrmotvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názoryrezolútnekategorickynekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravuradikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • isteistoistotnenaistodozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil onnaozajurčite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiťbezpochybynepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre daríexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovofraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenusubšt.: stopro • nastopro


silno 1. vyjadruje veľkú mieru, intenzitu; s veľkou silou, intenzitou (op. slabo) • silnemocne: silno, mocne sa oprieť do dverí; rozchod rodičov silno, mocne pôsobí na psychiku dieťaťapevnetuhostuha: pevne, tuho stisol mužovi ruku; stuha pritlačil soka k zemidotuhahovor. expr. fest: dotuha, fest zatiahnutý uzolveľmiznačnehodne: voda v rieke je veľmi, značne, hodne znečistenáintenzívne: intenzívne sa zapájať do verejného životaprenikavoostro: jasmín prenikavo, ostro voniadôrazneenergickyprudkoráznestrmo: dôrazne, energicky sa domáhal vstupu do budovy; prudko, rázne, strmo zabúchal na dverevehementnerazantne: vehementne, razantne obhajuje svoje názoryvýdatne: vonku výdatne pršíprisilnoprisilne (príliš silno)

porov. aj silný 1–4

2. p. hrubo 1 3. p. ťažko 3


strmo 1. s ostrým sklonom, takmer zvislo smerom hore al. dolu • prudkoostropríkro: chodník strmo, prudko klesá k rieke; lietadlo ostro, príkro stúpazastar. zrázne

2. s veľkou silou, intenzitou • rázneprudkosilnesilno: strmo, rázne sa prechádzal po izbe; prudko, silno zabuchol dvereostrozostra: ostro, zostra zaklopal na oblok

3. prejavujúc ráznosť, rozhodnosť • rázne: strmo, rázne odpovedať na otázkyostrozostrapríkro: ostro, zostra, príkro sa pozrel na synarozhodneenergickyrezolútne: rozhodne, energicky, rezolútne požiadal o ospravedlneniestroho: stroho zaveliť na odchodprudkoexpr. britko: prudko, britko zareagovať na nevhodnú poznámku


špicato s ostrým zakončením (op. tupo) • došpicatanašpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palicekončitokončistodokončitadokončistanakončitonakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrdeostronaostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčítenkonatenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku

porov. aj špicatý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ostro prísl.

1. s ostrím, s ostrou hranou: o. nabrúsený nôž;

2. končito, s končitým hrotom; v ostrom uhle: o. zahrotený; Z oboch strán sa ostro zbiehali lesy k veľkému potoku. (Bedn.); o. zastrúhané palisády (Vaj.);

3. (o chuti) tuho, prenikavo: o. páchnuť, voňať;

4. (o zvuku) prenikavo, silne, nepríjemne na počutie: o. zapískať, zahvízdať; hlas znie ostrejšie (Kuk.);

5. (o pohľade) uprene, odmerane, skúmavo: o. hľadieť, pozerať, pozrieť do očí, na niekoho;

6. jasne, zreteľne, výrazne: o. kontrastovať; Skutočnosť jej teraz ostro načrtáva ich prehnanosť. (Al.)

7. prísne, rázne, energicky, príkro: o. sa opýtať, vyčítať, povedať; (Konduktor) sa ostro vyrútil na nejakého úbožiaka. (Letz)

8. rýchle, náhle, prudko: Vlak ostro pribrzdil. (Min.)

9. silne, mocne: Ilčíčky dotkli sa (surovosti) a prenikli ju ostro. (Urb.) Dnes bude slniečko ostro pripekať. (Jil.)

10. s ostrým nábojom: o. nabitá zbraň

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko OSTRO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
MOLDAVA NAD BODVOU, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;

Priezvisko OSTRÓ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum POD OSTRÔ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BIELY POTOK (RUŽOMBEROK)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor