Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská un

ostrý

I. príd.

1. majúci tenkú, nabrúsenú hranu, ktorou sa dá krájať, rezať ap., op. tupý: o. nôž, o-á sekera, žiletka; o. okraj

2. majúci hrot al. podobný hrotu, špicatý, končistý, op. tupý: o. zobák, nos, o. končiar; o-á zákruta; geom. o. uhol menší ako pravý a väčší ako nulový

3. majúci drsný, hranatý povrch: o. kameň, úlomok, piesok, o-á kefka

4. (o náboji) majúci prieraznú strelu, op. slepý: o-é strelivo

5. (o zvuku) prenikavo (nepríjemne) znejúci: o. hvizd

6. silno pôsobiaci na zmysly: o-á vôňa, chuť prenikavá; o-á paprika štipľavá; o-á bolesť, o. vzduch, o-é svetlo

7. (o zmysloch) bystrý, prenikavý, výborný: o. zrak, o. rozum

8. intenzívny, silný, prudký: nasadiť o-é tempo, o. tréning

9. vyznačujúci sa prísnosťou, strohosťou, príkry, op. mierny, jemný: o. protest, o-á kritika; o. štrajk, op. výstražný; o. režim dňa; o. vtip presahujúci dané (spoloč.) medze

10. výrazný, jasný, zreteľný: o-é črty tváre, o. tieň, o. protiklad;

na ostro → naostro;

ostro prísl.: o. nabrúsený, zastrúhaný; o. znieť, voňať, vidieť, o. trénovať, protestovať; o. sledovať niečo prísne; o. sa črtať;

ostrosť -i ž.

II. ostré s. hovor. pálenka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naostro, na ostro prísl.
ostrý; ostro prísl.; ostrosť ‑i ‑í ž.; ostré ‑ého s.

naostro, pís. i na ostro prísl.


ostro 2. st. -rejšie prísl.

naostro, pís. i na ostro prísl. 1. v spojení strieľať, streľba naostro ▶ ostrými nábojmi: A strieľali, ničomníci, naostro, takže zabili mladých nevinných ľudí. [K. Lászlová]; Vydal [veliteľ] rozkaz, aby vojaci v prípade provokácií strieľali naostro. [Sme 1996]
2. ▶ do stavu ostrosti, s nabrúsenou reznou plochou; syn. ostro, doostra: na ostro nabrúsiť háčik na ryby; Furmanské kone museli byť okované naostro, aby si nedolámali nohy. [L. Ťažký]
3. ▶ do špicatého tvaru, s ostrým, zahroteným zakončením; syn. došpicata: n. zastrúhaná ceruzka
4. zastaráv. ▶ prísnym spôsobom, ostro, nakrátko: Veliteľ, hoci je to ináč fajnový človek, v kasárňach to drží naostro. [V. Šikula]
5. ▶ priamo, (bez prípravy) pri činnosti vyžadujúcej si zvyčajne dlhší nácvik, opakované skúšanie: robiť, filmovať na ostro; končí sa príprava, pôjdeme už n.; Skúška trvala 20 minút, potom nastúpili sólisti a išli sme naostro. [Š. Luby]
6. ▶ v reálnych podmienkach, s priamou účasťou, skutočne: odborári začali na ostro štrajkovať; túži prežiť veľké románové dobrodružstvo aj n.; Osud, ktorý sa nedá zmyť, vygumovať, všetko bude naostro. [D. Hevier]; Nikdy ju [mamu] nevidel naostro, zažratú v akcii, rozhádanú a strapatú. [P. Vilikovský]
7. slang. v spojení chodiť, ísť naostrobez spodnej bielizne, obyč. nohavičiek: Kráska sa už niekoľkokrát objavila na verejnosti naostro! [NČ 2010]
8. expr. i publ. ▶ (obyč. o uloženom treste) s platnosťou bez podmienok, nepodmienečne; syn. natvrdo: odkrútil si v krimináli rok naostro [Slo 2010]; Pri odhalení v Turecku by šofér dostal niekoľko rokov naostro. [Pd 2010]


ostro 2. st. -rejšie prísl. 1. ▶ do stavu ostrosti, s nabrúsenou reznou plochou; syn. naostro: o. nabrúsený nôž, nástroj, meč
2. ▶ do špicatého tvaru, s ostrým, zahroteným zakončením: o. zastrúhaná ceruza
3. ▶ majúc ostré zakončenie podobné hrotu: o. zakončené listy; o. zahrotené nechty
4. ▶ vyznačujúc sa prísnosťou, razantnosťou: o. formulovaný list; o. na mňa pozrel; voči obvineniam sa o. ohradil; o. nesúhlasili s vojnou, s jeho názorom; o. protestujem proti týmto nepravdivým tvrdeniam
5.veľmi prísne, neúprosne: o. strážená väznica, hranica; naša krajina bude ostrejšie sledovaná
6. ▶ zrakom dobre, jasne vnímajúc, zreteľne rozoznávajúc: nevidím o. do diaľky
7. ▶ pôsobiac nápadne, výrazne, intenzívne na zrak (farbou, obrysmi a pod.): o. črtané postavy; o. rezaná tvár; o. zelená farba; o. červené pery; o. ohraničené škvrny na listoch; o. osvetlené javisko; centrum o. kontrastuje s chatrnými domčekmi na periférii
8. ▶ (o jedle) majúc výraznú, dráždivú chuť spojenú s pocitom pálenia, štipľavo, korenisto: o. korenená polievka; o. dochutená klobása
9. ▶ prechádzajúc vnútorným, kratším oblúkom, pod uhlom menším ako 90 stupňov: o. rezať zákruty
10.nepríjemne znejúc, prenikavo: o. zahvízdal

-ro/121946±163 4.14: adverbiá 1. st. 51788 čoskoro/16893 neskoro/9870 skoro/9435 ostro/4352 chytro/2217 múdro/1324 jaro/1116 priskoro/977 nadobro/852 modro/839 štedro/751 príkro/459 napochytro/387 (23/2316)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostrodoostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

porov. aj ostrý 1

2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicatokončistokončitohrotitohrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palícnaostronašpicatonakončistonakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzkadoostradošpicatadokončistadokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

porov. aj ostrý 2

3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo pískaštipľavokorenitokorenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

porov. aj ostrý 3, 4

4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidíprenikavojasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

5. s veľkou intenzitou • silnointenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácunaostronaplno: začali naostro, naplno trénovaťprudkorezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísneprísno: ostro, prísne sa pozrel na synapríkrostrmostrohoexpr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakoltvrdo: tvrdo kritizoval vládurozhodnerázneenergickyrezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

porov. aj ostrý 3

7. nápadne sa prejavujúc • výraznejasnezreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôročividneviditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami


prísne, prísno 1. neodpúšťajúc chyby, previnenia a pod. (op. zhovievavo) • neúprosnezried. sprísna: prísne, neúprosne postupovali proti každému, čo mal iný názorostrozostratvrdo: proti odporcom zasiahli veľmi ostro, zostra, tvrdonekompromisneexemplárne: nekompromisne, exemplárne potrestali každé previnenieexpr. sparťansky: sparťansky vychovával všetkých svojich synovkniž. drakonickyzried. drakónsky (veľmi prísne): drakonicky potlačili každú vzburu

porov. aj prísny

2. nedovoľujúc, neumožňujúc výnimky • dôsledne: prísne, dôsledne dodržiavať predpisypresnestriktne: postupovať presne, striktne podľa harmonogramukonzekventne: musí postupovať konzekventnenekompromisnekniž. rigorózne: nekompromisne, rigorózne odmietol každý návrh na zmenu

3. prejavujúc odmeranosť, chlad, neprejavujúc cit • odmeranechladnechladnozried. sprísna: prísne, odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcichzdržanlivostrohorezervovane: pôsobil veľmi zdržanlivo, stroho, rezervovaneneprívetivonevľúdnesucho: jeho hlas znel neprívetivo, nevľúdne, suchopríkroostrozostraexpr. britko: príkro, ostro, zostra napomenul synazamračene: prísne, zamračene hľadela na syna


prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazilnáhlerapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršilakútne: prudko, akútne prebiehajúca infekciaráznerazantne: rázne, razantne zaútočil na súperasilnovehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názoryexpr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermiexpr.: hupkomhupkystrmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej robotyhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhradepoet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry)zastar.: valmovalom (Hviezdoslav, Tajovský)

porov. aj prudký 1

2. s veľkým sklonom • strmopríkroostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k riekekolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu

3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchkoimpulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravdevášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukamistrmopríkro: strmo, príkro sa osopil na dieťarozhodnerezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrhostrozostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponentavýbušneexplozívnekniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutieexpr.: zúrivošialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženuhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom

porov. aj prudký 2


rezko 1. s prudkými, rýchlymi pohybmi • zrezka: rezko, zrezka sa vydali na cesturýchlobodrobystrovrtko: rýchlo, bystro, vrtko vstal z postelečulopohyblivosviežo: čulo, sviežo vyskočil z lavicesvižnesvižkohybkokrepko: svižne, svižko, krepko vybehol po schodoch horezastaráv. reznonár. ražno (F. Hečko, Urbánek)

porov. aj rezký 1

2. s rozhodnosťou, s dôrazom: ráznerozhodneenergickyrezolútne: rezko, rázne odmietol akýkoľvek návrh; rozhodne, energicky poprel svoju účasť na schôdzkedôrazne: dôrazne načrtol východiská z krízy

3. vyvolávajúc pocit chladu a sviežosti • čerstvosviežo: vonku je rezko, čerstvo, sviežoostrozastaráv. rezno: od severu ostro, rezno zadul vietor

4. p. zľahka 4


rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázneenergicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvineniapevneodhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich právprudkoostrorezkostrmotvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názoryrezolútnekategorickynekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravuradikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • isteistoistotnenaistodozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil onnaozajurčite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiťbezpochybynepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre daríexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovofraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenusubšt.: stopro • nastopro


silno 1. vyjadruje veľkú mieru, intenzitu; s veľkou silou, intenzitou (op. slabo) • silnemocne: silno, mocne sa oprieť do dverí; rozchod rodičov silno, mocne pôsobí na psychiku dieťaťapevnetuhostuha: pevne, tuho stisol mužovi ruku; stuha pritlačil soka k zemidotuhahovor. expr. fest: dotuha, fest zatiahnutý uzolveľmiznačnehodne: voda v rieke je veľmi, značne, hodne znečistenáintenzívne: intenzívne sa zapájať do verejného životaprenikavoostro: jasmín prenikavo, ostro voniadôrazneenergickyprudkoráznestrmo: dôrazne, energicky sa domáhal vstupu do budovy; prudko, rázne, strmo zabúchal na dverevehementnerazantne: vehementne, razantne obhajuje svoje názoryvýdatne: vonku výdatne pršíprisilnoprisilne (príliš silno)

porov. aj silný 1–4

2. p. hrubo 1 3. p. ťažko 3


strmo 1. s ostrým sklonom, takmer zvislo smerom hore al. dolu • prudkoostropríkro: chodník strmo, prudko klesá k rieke; lietadlo ostro, príkro stúpazastar. zrázne

2. s veľkou silou, intenzitou • rázneprudkosilnesilno: strmo, rázne sa prechádzal po izbe; prudko, silno zabuchol dvereostrozostra: ostro, zostra zaklopal na oblok

3. prejavujúc ráznosť, rozhodnosť • rázne: strmo, rázne odpovedať na otázkyostrozostrapríkro: ostro, zostra, príkro sa pozrel na synarozhodneenergickyrezolútne: rozhodne, energicky, rezolútne požiadal o ospravedlneniestroho: stroho zaveliť na odchodprudkoexpr. britko: prudko, britko zareagovať na nevhodnú poznámku


špicato s ostrým zakončením (op. tupo) • došpicatanašpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palicekončitokončistodokončitadokončistanakončitonakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrdeostronaostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčítenkonatenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku

porov. aj špicatý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ostro prísl.

1. s ostrím, s ostrou hranou: o. nabrúsený nôž;

2. končito, s končitým hrotom; v ostrom uhle: o. zahrotený; Z oboch strán sa ostro zbiehali lesy k veľkému potoku. (Bedn.); o. zastrúhané palisády (Vaj.);

3. (o chuti) tuho, prenikavo: o. páchnuť, voňať;

4. (o zvuku) prenikavo, silne, nepríjemne na počutie: o. zapískať, zahvízdať; hlas znie ostrejšie (Kuk.);

5. (o pohľade) uprene, odmerane, skúmavo: o. hľadieť, pozerať, pozrieť do očí, na niekoho;

6. jasne, zreteľne, výrazne: o. kontrastovať; Skutočnosť jej teraz ostro načrtáva ich prehnanosť. (Al.)

7. prísne, rázne, energicky, príkro: o. sa opýtať, vyčítať, povedať; (Konduktor) sa ostro vyrútil na nejakého úbožiaka. (Letz)

8. rýchle, náhle, prudko: Vlak ostro pribrzdil. (Min.)

9. silne, mocne: Ilčíčky dotkli sa (surovosti) a prenikli ju ostro. (Urb.) Dnes bude slniečko ostro pripekať. (Jil.)

10. s ostrým nábojom: o. nabitá zbraň

ostro prísl.
1. s nabrúseným ostrím, s ostrou hranou, naostro
L. ostro podkúvať (Priekopa MAR) - pribiť koňovi podkovu s ostrými klincami (na zimu)
2. prísne, tvrdo: Tí žandári, tí teda ostro začaľi (Ležiachov MAR); Ho ostro potrestal (V. Šariš PRE)

ostro, ostre p. ostrý

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko OSTRO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
MOLDAVA NAD BODVOU, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;

Priezvisko OSTRÓ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum POD OSTRÔ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BIELY POTOK (RUŽOMBEROK)

Zvukové nahrávky niektorých slov

obetí, ostro odsudzuje obťažovanie des victimes, condamne fermement le harcèlement
ostro kritizuje všetky aspekty critique vivement tous les aspects
ostro odsudzuje násilie, ktoré condamne fermement les violences qui
rodine obetí, ostro odsudzuje la famille des victimes, condamne fermement

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu