ostrie -ia s. ostro nabrúsená hrana (nástroja, zbrane): o. noža, kosy, o. meča;
pren. o. poznámky ostrosť
● hnať, vyhrotiť niečo na o. noža vyhrotiť situáciu
ostrie 1. ostro nabrúsený okraj • hrana: ostrie, hrana noža, sekery
2. p. ostrosť 1, razancia
ostrosť 1. vlastnosť ostrých predmetov • ostrota: ostrosť, ostrota noža • pren. ostrie: ranilo ju ostrie jeho poznámky
2. p. razancia
razancia kniž. veľká, náhla rýchlosť, sila, intenzita • razantnosť • prudkosť • priebojnosť: razancia, razantnosť strely; prudkosť, priebojnosť jeho odpovede nás prekvapila • ráznosť • ostrosť • ostrie: podľahol ráznosti, ostrosti, ostriu vyhrážok
ostrie, -ia str.
1. jemne nabrúsená hrana nejakého nástroja (na rezanie, rúbanie, strihanie ap.), sečnej al. bodnej zbrane: o. noža, sekery, kosy, dýky, meča; o. vrtáka; vytupené o.; ligotavé o. (Jes-á); prejsťpalcom po ostrí (sekery, noža ap.); slová tuhé ako ostrie noža (Urb.) veľmi kritické; pren. ostrie otázky neporozumel (Letz) podstatu, zmysel; vycítil ostrie poznámky (Bod.) pichľavosť, príkrosť; o. cudzieho pohľadu (Jes-á) prenikavý, skúmavý pohľad: scény načrtnuté s humoristickým ostrím (Mráz) humoristicky; Zvesti boli ako precedené, bez sily, bez ostria. (Urb.)
● na o. noža do rozhodujúceho, kritického štádia (o vrcholne napätej situácii); Tancujete na ostrí noža (Jégé) zahrávate sa s nebezpečenstvom. Budúcnosť kníše sa na ostrí ihly (Kuk.) je nestála, neistá.
2. ostrý okraj, hrot nejakej veci: o. zubov (Smrek); o. kopyta (Kuk.); tehla je suchá, s ostrím uhla (Jes.);
3. zried. ostrosť, prudkosť: Krahne ostrím divých mrazov. (Sládk.)
(jedno) ostrie; (bez) ostria; (k) ostriu; (vidím) ostrie; (hej) ostrie!; (o) ostrí; (s) ostrím;
(štyri) ostria; (bez) ostrí; (k) ostriam; (vidím) ostria; (hej) ostria!; (o) ostriach; (s) ostriami;