Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

ostrie -ia s. ostro nabrúsená hrana (nástroja, zbrane): o. noža, kosy, o. meča;

pren. o. poznámky ostrosť

hnať, vyhrotiť niečo na o. noža vyhrotiť situáciu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ostrie ‑ia s.

ostrie -ria s. ▶ ostrá hrana nejakého nástroja al. zbrane: otupené, nabrúsené o. nožai fraz.; o. meča, britvy; čepeľ s hladkým, so zúbkovaným ostrím; sekera s dvojitým ostrím; prejsť palcom po ostrí dýky; o. vyrobené z kvalitnej ocele; hĺbka ostria pílky je 10 mm
fraz. byť na ostrie noža o vrcholne napätej situácii; hnať/dohnať niečo na ostrie noža vyhrocovať, vyhrotiť, vystupňovať spor, situáciu a pod.; otupiť ostrie niečoho zmierniť, oslabiť ostrosť (obyč. kritiky, útokov); pohybovať sa/balansovať na ostrí noža o nestálej, neistej situácii
parem. nechytaj nôž za ostrie treba byť opatrný

-rie/108871±279 26.00: substantíva s. N+A sg. 6081→6048
+58
−98
prímerie/1111 perie/1080→1047
+58
−98
nádvorie/1030 ostrie/654 pohorie/585 Záhorie/432 bezvetrie/266 povetrie/226 páperie/160 cimburie/92 Turie/91 Stredomorie/79 príkorie/64 (12/211)

ostrie 1. ostro nabrúsený okraj • hrana: ostrie, hrana noža, sekery

2. p. ostrosť 1, razancia


ostrosť 1. vlastnosť ostrých predmetov • ostrota: ostrosť, ostrota nožapren. ostrie: ranilo ju ostrie jeho poznámky

2. p. razancia


razancia kniž. veľká, náhla rýchlosť, sila, intenzita • razantnosťprudkosťpriebojnosť: razancia, razantnosť strely; prudkosť, priebojnosť jeho odpovede nás prekvapilaráznosťostrosťostrie: podľahol ráznosti, ostrosti, ostriu vyhrážok

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ostrie, -ia str.

1. jemne nabrúsená hrana nejakého nástroja (na rezanie, rúbanie, strihanie ap.), sečnej al. bodnej zbrane: o. noža, sekery, kosy, dýky, meča; o. vrtáka; vytupené o.; ligotavé o. (Jes-á); prejsťpalcom po ostrí (sekery, noža ap.); slová tuhé ako ostrie noža (Urb.) veľmi kritické; pren. ostrie otázky neporozumel (Letz) podstatu, zmysel; vycítil ostrie poznámky (Bod.) pichľavosť, príkrosť; o. cudzieho pohľadu (Jes-á) prenikavý, skúmavý pohľad: scény načrtnuté s humoristickým ostrím (Mráz) humoristicky; Zvesti boli ako precedené, bez sily, bez ostria. (Urb.)

na o. noža do rozhodujúceho, kritického štádia (o vrcholne napätej situácii); Tancujete na ostrí noža (Jégé) zahrávate sa s nebezpečenstvom. Budúcnosť kníše sa na ostrí ihly (Kuk.) je nestála, neistá.

2. ostrý okraj, hrot nejakej veci: o. zubov (Smrek); o. kopyta (Kuk.); tehla je suchá, s ostrím uhla (Jes.);

3. zried. ostrosť, prudkosť: Krahne ostrím divých mrazov. (Sládk.)

ostrie s. (vóstrie) csl rezná hrana nástroja (noža, kosy, sekery ap.): Kämen mi, ľaľa, ostria celkom vištrbiu̯ (Králiky BB); Ťieto nože už ňemajú žiadno ostria (Pukanec LVI); Prúd na kose bóv hrupší a tupí, kosilo sa z ostrím a to malo patku a špic (Rumanová HLO); Hoďil po non sekerú, ešče ščastié, že ho vóstrín nezačáhel (Dol. Súča TRČ); Prevracil som ostre na śekere (Spiš. Štvrtok LVO); Ostre mace tupe! (Chrasť n. Horn. SNV)

ostrie [-ie, -é, -í] s ostro nabrúsená hrana nejakého nástroja al. sečnej zbrane: barwyer w barwierny wlasi nožnycamy strižye aneb ostrjm britwi holj a oholyewa (KoB 1666); na tychto (meči a tulichu) gest rukowet z gulečkau a železi (:klinga:) z sspicem, w prostredku tyl a ostre (OP 1685); hrabelnyk gedén mrcha bez ostrya (s. l. 1737)
L. o. zo sekery sekera bez poriska: (o) ostrie z sekery ze (Mikaláš Bartoš) nicz newye; gedno ostre ze sekeri kupil od neho (Mikuláša Bartoša) Myessala kowacz (ILAVA 1652); bipennis: dwogiho ostri meč (AS 1728) nabrúsený na obidve strany, obojsečný

ostrie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) ostrie
G (bez) ostria
D (k) ostriu
A (vidím) ostrie
L (o) ostrí
I (s) ostrím
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) ostria
G (bez) ostrí
D (k) ostriam
A (vidím) ostria
L (o) ostriach
I (s) ostriami
ostrie a iné zvyšky remoulages et autres résidus

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu