ostrie -ia s. ostro nabrúsená hrana (nástroja, zbrane): o. noža, kosy, o. meča;
pren. o. poznámky ostrosť
● hnať, vyhrotiť niečo na o. noža vyhrotiť situáciu
ostrie -ria s.
ostrie -ria s. ▶ ostrá hrana nejakého nástroja al. zbrane: otupené, nabrúsené o. noža ↗ i fraz.; o. meča, britvy; čepeľ s hladkým, so zúbkovaným ostrím; sekera s dvojitým ostrím; prejsť palcom po ostrí dýky; o. vyrobené z kvalitnej ocele; hĺbka ostria pílky je 10 mm ◘ fraz. byť na ostrie noža o vrcholne napätej situácii; hnať/dohnať niečo na ostrie noža vyhrocovať, vyhrotiť, vystupňovať spor, situáciu a pod.; otupiť ostrie niečoho zmierniť, oslabiť ostrosť (obyč. kritiky, útokov); pohybovať sa/balansovať na ostrí noža o nestálej, neistej situácii ◘ parem. nechytaj nôž za ostrie treba byť opatrný
ostrie 1. ostro nabrúsený okraj • hrana: ostrie, hrana noža, sekery
2. p. ostrosť 1, razancia
ostrosť 1. vlastnosť ostrých predmetov • ostrota: ostrosť, ostrota noža • pren. ostrie: ranilo ju ostrie jeho poznámky
2. p. razancia
razancia kniž. veľká, náhla rýchlosť, sila, intenzita • razantnosť • prudkosť • priebojnosť: razancia, razantnosť strely; prudkosť, priebojnosť jeho odpovede nás prekvapila • ráznosť • ostrosť • ostrie: podľahol ráznosti, ostrosti, ostriu vyhrážok
ostrie, -ia str.
1. jemne nabrúsená hrana nejakého nástroja (na rezanie, rúbanie, strihanie ap.), sečnej al. bodnej zbrane: o. noža, sekery, kosy, dýky, meča; o. vrtáka; vytupené o.; ligotavé o. (Jes-á); prejsťpalcom po ostrí (sekery, noža ap.); slová tuhé ako ostrie noža (Urb.) veľmi kritické; pren. ostrie otázky neporozumel (Letz) podstatu, zmysel; vycítil ostrie poznámky (Bod.) pichľavosť, príkrosť; o. cudzieho pohľadu (Jes-á) prenikavý, skúmavý pohľad: scény načrtnuté s humoristickým ostrím (Mráz) humoristicky; Zvesti boli ako precedené, bez sily, bez ostria. (Urb.)
● na o. noža do rozhodujúceho, kritického štádia (o vrcholne napätej situácii); Tancujete na ostrí noža (Jégé) zahrávate sa s nebezpečenstvom. Budúcnosť kníše sa na ostrí ihly (Kuk.) je nestála, neistá.
2. ostrý okraj, hrot nejakej veci: o. zubov (Smrek); o. kopyta (Kuk.); tehla je suchá, s ostrím uhla (Jes.);
3. zried. ostrosť, prudkosť: Krahne ostrím divých mrazov. (Sládk.)
ostrie s. (vóstrie) csl rezná hrana nástroja (noža, kosy, sekery ap.): Kämen mi, ľaľa, ostria celkom vištrbiu̯ (Králiky BB); Ťieto nože už ňemajú žiadno ostria (Pukanec LVI); Prúd na kose bóv hrupší a tupí, kosilo sa z ostrím a to malo patku a špic (Rumanová HLO); Hoďil po non sekerú, ešče ščastié, že ho vóstrín nezačáhel (Dol. Súča TRČ); Prevracil som ostre na śekere (Spiš. Štvrtok LVO); Ostre mace tupe! (Chrasť n. Horn. SNV)
ostrie [-ie, -é, -í] s ostro nabrúsená hrana nejakého nástroja al. sečnej zbrane: barwyer w barwierny wlasi nožnycamy strižye aneb ostrjm britwi holj a oholyewa (KoB 1666); na tychto (meči a tulichu) gest rukowet z gulečkau a železi (:klinga:) z sspicem, w prostredku tyl a ostre (OP 1685); hrabelnyk gedén mrcha bez ostrya (s. l. 1737) L. o. zo sekery sekera bez poriska: (o) ostrie z sekery ze (Mikaláš Bartoš) nicz newye; gedno ostre ze sekeri kupil od neho (Mikuláša Bartoša) Myessala kowacz (ILAVA 1652); bipennis: dwogiho ostri meč (AS 1728) nabrúsený na obidve strany, obojsečný