Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

ostriť nedok. robiť ostrejším, ostrým: o. nôž, nožnice brúsiť;

pren. expr. o. (si) uši zbystrovať sluch

o. si → zuby na niečo, na niekoho

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ostriť ‑í ‑ia nedok.

naostriť -rí -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok. (čo) 1.urobiť, obyč. kovový nástroj, ostrým, schopným dobre rezať, sekať, bodať a pod.; syn. nabrúsiť: n. britvu, kosu, meč; dobre mi naostri nôž!; Chyť do ruky sekeru, viem, že si ju naostril, choď do hory, odtni mocné koly. [L. Ťažký]; V tvrdom dreve sa im zatupila píla a museli naostriť zuby. [L. Ballek]; Po naostrení očistíme nožnice suchou handrou od zvyškov brúsneho kameňa a kovu. [Záhr 2006]
2.urobiť na niečom ostrý, špicatý hrot, obyč. strúhaním al. brúsením; syn. zaostriť, zašpicatiť: n. si ceruzku; n. hrany lyží; zapichol do zeme naostrené palice
nedok.ostriť


ostrievaťostriť


ostriť -rí -ria -ri! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ robiť, obyč. kovový nástroj, ostrým, ostrejším, schopným dobre rezať, sekať, bodať a pod.; syn. brúsiť: o. nože ocieľkou; o. motyku; vyklepávať a o. kosu; pilník na ostrenie náradia
2. (čo) ▶ robiť na niečom ostrý, špicatý hrot, obyč. strúhaním: túto ceruzku netreba o.; [...] Majo ostril palice, na ktoré sme si napichovali špekáčiky. [Z. Šulajová]
3. opt., fot. (na čo; ako) ▶ zameriavať zaostrovací bod na tú časť fotografovanej scény, ktorá má mať ostré, zreteľné obrysy; syn. zaostrovať: o. na stredový bod; o. do diaľky; na pohybujúci sa objekt sa ťažko ostrí; prepnúť objektív do režimu manuálneho ostrenia; fotoaparát má automatické ostrenie obrazu
4. (čo; kam; ø) ▶ zameriavať zrak na niečo; usilovať sa ostro, zreteľne zrakovo vnímať: o. zrak, pohľad upriamovať pohľad, pozornejšie sa dívať; ostril som očami a snažil sa zistiť, kto kráča oproti nám; Kto z týchto blízkych, a predsa cudzích ľudí bol schopný spáchať zločin? Ostril na tváre. [M. Hvorecký]
5. expr. zried. (čo) ▶ cvičením, vzdelávaním robiť dokonalejším, cibriť: Popisovanie cesty akoby mi ostrilo vnímanie. [D. Dušek]; Pochybnosti ostria um a ženú vývoj vpred. [HN 2004]
fraz. ostriť si jazyk na niekoho chystať sa povedať niekomu niečo nepríjemné; ostriť si jazyk na niekom rozprávať sa s niekým ostrým, razantným spôsobom; ostriť si pero pripravovať sa písať o niečom; ostriť si zuby na niečo, na niekoho chystať sa na niečo, strojiť sa na niekoho; ostriť uši/sluch zbystrovať pozornosť
parem. za mladi sa tŕň ostrí od mladosti treba začať s výchovou; železo sa ostrí železom na všetko treba použiť vhodný prostriedok
opak. ostrievať -va -vajú -vaj: o. nožnice; najčastejšie ostrievam na stred; dok. k 1, 2naostriť, k 2, 3 zaostriť

brúsiť 1. robiť ostrým • ostriťnaostrovať: brúsiť, ostriť, naostrovať nôž, nožnicekovaťkuť: kovať, kuť kosuhovor. zastaráv. šlajfovať

2. hladením opracúvať • obrusovaťvybrusovať: brúsiť, obrusovať kovové súčiastky, diamantypilovať (pilníkom): pilovať hranyrašpľovať (rašpľou): rašpľovať doskupejor.: midlikovaťpidlikovať (nešikovne, na tupo brúsiť)

3. p. cibriť 4. p. túlať sa 1


kovať, kuť 1. údermi spracúvať kov: kovať, kuť železo, oceľvyklepávaťklepať: kladivom vyklepáva, klepe rozžeravené železoostriť (kovaním robiť ostrým): ostriť, kuť kosupokúvať: kladivom pokúva kosáktepať (obyč. ozdobne vytĺkať): tepať kov, mreže

2. pripevňovať podkovu na kopyto koňa • podkúvať: kovať, kuť, podkúvať koňa


ostriť p. brúsiť 1


ostriť sa porov. vyostriť sa


strúhať 1. rozdrobovať rezaním al. trením o drsný povrch (obyč. na strúhadle): strúhať chren, mrkvuhovor. rajbať: rajbať suchú žemľukrúžľať (strúhať na kolieska): krúžľa zemiaky

2. orezávať na povrchu • ostruhávaťzastruhávať: strúhať, zastruhávať kriedu; nožom ostruháva kolíkostriť (robiť ostrejším, ostrým pomocou strúhania): ostrí si, strúha si ceruzu

3. zhotovovať rezaním po povrchu (obyč. pomocou noža) • vyrezávať: vyrezáva píšťalku z vŕby; strúhať, vyrezávať hračkyexpr.: stružlikaťstružlikovaťpidlikaťpidlikovať: stružliká, pidliká nožíkom drievko

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ostriť, -í, -ia, rozk. ostri nedok. (čo)

1. robiť ostrým, schopným rezať, sekať bodať ap., robiť na niečom ostrie, brúsiť: o. sekeru, kosu, nôž

expr. o. si zuby na niečo, na niekoho chystať sa na niečo, na niekoho, robiť si chuť, pripravovať sa, chcieť niečo, niekoho získať: o. si jazyk na niekoho chystať sa niekomu niečo povedať, obyč. dohovárať, vyčítať mu; železo sa železom ostrí (prísl.) na všetko treba použiť vhodný prostriedok; od mladi sa tŕň ostrí (Kal.) od mladosti treba začať s výchovou;

2. expr. robiť ostrejším, výraznejším, dodávať niečomu ostrosť, zostrovať: o. sluch, o. uši zbystrovať pozornosť; začínala žena ostriť hlas (Urb.) prísnejšie hovoriť, kričať;

opak. ostrievať, -a, -ajú;

dok. k 1 naostriť, k 2 zostriť

|| ostriť sa

1. zried. vyostrovať sa, zostrovať sa: Situácia sa ostrila zo dňa na deň. (Urb.)

2. expr. zried. stávať sa bystrejším, vnímavejším, cibriť sa: Nech sa mládež ostrí sama. (Ráz.);

dok. k 1 zostriť sa

Morfologický analyzátor

ostriť nedokonavé sloveso
(ja) ostrím VKesa+; (ty) ostríš VKesb+; (on, ona, ono) ostrí VKesc+; (my) ostríme VKepa+; (vy) ostríte VKepb+; (oni, ony) ostria VKepc+;

(ja som, ty si, on) ostril VLesam+; (ona) ostrila VLesaf+; (ono) ostrilo VLesan+; (oni, ony) ostrili VLepah+;
(ty) ostri! VMesb+; (my) ostrime! VMepa+; (vy) ostrite! VMepb+;
(nejako) ostriac VHe+;
ostriť ostriť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor