ostriť nedok. robiť ostrejším, ostrým: o. nôž, nožnice brúsiť;
pren. expr. o. (si) uši zbystrovať sluch
● o. si → zuby na niečo, na niekoho
naostriť -rí -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok. (čo) 1. ▶ urobiť, obyč. kovový nástroj, ostrým, schopným dobre rezať, sekať, bodať a pod.; syn. nabrúsiť: n. britvu, kosu, meč; dobre mi naostri nôž!; Chyť do ruky sekeru, viem, že si ju naostril, choď do hory, odtni mocné koly. [L. Ťažký]; V tvrdom dreve sa im zatupila píla a museli naostriť zuby. [L. Ballek]; Po naostrení očistíme nožnice suchou handrou od zvyškov brúsneho kameňa a kovu. [Záhr 2006] 2. ▶ urobiť na niečom ostrý, špicatý hrot, obyč. strúhaním al. brúsením; syn. zaostriť, zašpicatiť: n. si ceruzku; n. hrany lyží; zapichol do zeme naostrené palice ▷ nedok. ↗ ostriť
ostrievať ↗ ostriť
ostriť -rí -ria -ri! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ robiť, obyč. kovový nástroj, ostrým, ostrejším, schopným dobre rezať, sekať, bodať a pod.; syn. brúsiť: o. nože ocieľkou; o. motyku; vyklepávať a o. kosu; pilník na ostrenie náradia 2. (čo) ▶ robiť na niečom ostrý, špicatý hrot, obyč. strúhaním: túto ceruzku netreba o.; [...] Majo ostril palice, na ktoré sme si napichovali špekáčiky. [Z. Šulajová] 3. opt., fot. (na čo; ako) ▶ zameriavať zaostrovací bod na tú časť fotografovanej scény, ktorá má mať ostré, zreteľné obrysy; syn. zaostrovať: o. na stredový bod; o. do diaľky; na pohybujúci sa objekt sa ťažko ostrí; prepnúť objektív do režimu manuálneho ostrenia; fotoaparát má automatické ostrenie obrazu 4. (čo; kam; ø) ▶ zameriavať zrak na niečo; usilovať sa ostro, zreteľne zrakovo vnímať: o. zrak, pohľad upriamovať pohľad, pozornejšie sa dívať; ostril som očami a snažil sa zistiť, kto kráča oproti nám; Kto z týchto blízkych, a predsa cudzích ľudí bol schopný spáchať zločin? Ostril na tváre. [M. Hvorecký] 5. expr. zried. (čo) ▶ cvičením, vzdelávaním robiť dokonalejším, cibriť: Popisovanie cesty akoby mi ostrilo vnímanie. [D. Dušek]; Pochybnosti ostria um a ženú vývoj vpred. [HN 2004] ◘ fraz. ostriť si jazyk na niekoho chystať sa povedať niekomu niečo nepríjemné; ostriť si jazyk na niekom rozprávať sa s niekým ostrým, razantným spôsobom; ostriť si pero pripravovať sa písať o niečom; ostriť si zuby na niečo, na niekoho chystať sa na niečo, strojiť sa na niekoho; ostriť uši/sluch zbystrovať pozornosť ◘ parem. za mladi sa tŕň ostrí od mladosti treba začať s výchovou; železo sa ostrí železom na všetko treba použiť vhodný prostriedok ▷ opak. ostrievať -va -vajú -vaj: o. nožnice; najčastejšie ostrievam na stred; dok. k 1, 2 ↗ naostriť, k 2, 3 zaostriť
brúsiť 1. robiť ostrým • ostriť • naostrovať: brúsiť, ostriť, naostrovať nôž, nožnice • kovať • kuť: kovať, kuť kosu • hovor. zastaráv. šlajfovať
2. hladením opracúvať • obrusovať • vybrusovať: brúsiť, obrusovať kovové súčiastky, diamanty • pilovať (pilníkom): pilovať hrany • rašpľovať (rašpľou): rašpľovať dosku • pejor.: midlikovať • pidlikovať (nešikovne, na tupo brúsiť)
3. p. cibriť 4. p. túlať sa 1
kovať, kuť 1. údermi spracúvať kov: kovať, kuť železo, oceľ • vyklepávať • klepať: kladivom vyklepáva, klepe rozžeravené železo • ostriť (kovaním robiť ostrým): ostriť, kuť kosu • pokúvať: kladivom pokúva kosák • tepať (obyč. ozdobne vytĺkať): tepať kov, mreže
2. pripevňovať podkovu na kopyto koňa • podkúvať: kovať, kuť, podkúvať koňa
ostriť p. brúsiť 1
ostriť sa porov. vyostriť sa
strúhať 1. rozdrobovať rezaním al. trením o drsný povrch (obyč. na strúhadle): strúhať chren, mrkvu • hovor. rajbať: rajbať suchú žemľu • krúžľať (strúhať na kolieska): krúžľa zemiaky
2. orezávať na povrchu • ostruhávať • zastruhávať: strúhať, zastruhávať kriedu; nožom ostruháva kolík • ostriť (robiť ostrejším, ostrým pomocou strúhania): ostrí si, strúha si ceruzu
3. zhotovovať rezaním po povrchu (obyč. pomocou noža) • vyrezávať: vyrezáva píšťalku z vŕby; strúhať, vyrezávať hračky • expr.: stružlikať • stružlikovať • pidlikať • pidlikovať: stružliká, pidliká nožíkom drievko
ostriť, -í, -ia, rozk. ostri nedok. (čo)
1. robiť ostrým, schopným rezať, sekať bodať ap., robiť na niečom ostrie, brúsiť: o. sekeru, kosu, nôž
● expr. o. si zuby na niečo, na niekoho chystať sa na niečo, na niekoho, robiť si chuť, pripravovať sa, chcieť niečo, niekoho získať: o. si jazyk na niekoho chystať sa niekomu niečo povedať, obyč. dohovárať, vyčítať mu; železo sa železom ostrí (prísl.) na všetko treba použiť vhodný prostriedok; od mladi sa tŕň ostrí (Kal.) od mladosti treba začať s výchovou;
2. expr. robiť ostrejším, výraznejším, dodávať niečomu ostrosť, zostrovať: o. sluch, o. uši zbystrovať pozornosť; začínala žena ostriť hlas (Urb.) prísnejšie hovoriť, kričať;
opak. ostrievať, -a, -ajú;
dok. k 1 naostriť, k 2 zostriť
|| ostriť sa
1. zried. vyostrovať sa, zostrovať sa: Situácia sa ostrila zo dňa na deň. (Urb.)
2. expr. zried. stávať sa bystrejším, vnímavejším, cibriť sa: Nech sa mládež ostrí sama. (Ráz.);
dok. k 1 zostriť sa