naostriť -rí -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok. (čo) 1. ▶ urobiť, obyč. kovový nástroj, ostrým, schopným dobre rezať, sekať, bodať a pod.; syn. nabrúsiť: n. britvu, kosu, meč; dobre mi naostri nôž!; Chyť do ruky sekeru, viem, že si ju naostril, choď do hory, odtni mocné koly. [L. Ťažký]; V tvrdom dreve sa im zatupila píla a museli naostriť zuby. [L. Ballek]; Po naostrení očistíme nožnice suchou handrou od zvyškov brúsneho kameňa a kovu. [Záhr 2006]
2. ▶ urobiť na niečom ostrý, špicatý hrot, obyč. strúhaním al. brúsením; syn. zaostriť, zašpicatiť: n. si ceruzku; n. hrany lyží; zapichol do zeme naostrené palice
▷ nedok. ↗ ostriť
ostrievať ↗ ostriť
ostriť -rí -ria -ri! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ robiť, obyč. kovový nástroj, ostrým, ostrejším, schopným dobre rezať, sekať, bodať a pod.; syn. brúsiť: o. nože ocieľkou; o. motyku; vyklepávať a o. kosu; pilník na ostrenie náradia
2. (čo) ▶ robiť na niečom ostrý, špicatý hrot, obyč. strúhaním: túto ceruzku netreba o.; [...] Majo ostril palice, na ktoré sme si napichovali špekáčiky. [Z. Šulajová]
3. opt., fot. (na čo; ako) ▶ zameriavať zaostrovací bod na tú časť fotografovanej scény, ktorá má mať ostré, zreteľné obrysy; syn. zaostrovať: o. na stredový bod; o. do diaľky; na pohybujúci sa objekt sa ťažko ostrí; prepnúť objektív do režimu manuálneho ostrenia; fotoaparát má automatické ostrenie obrazu
4. (čo; kam; ø) ▶ zameriavať zrak na niečo; usilovať sa ostro, zreteľne zrakovo vnímať: o. zrak, pohľad upriamovať pohľad, pozornejšie sa dívať; ostril som očami a snažil sa zistiť, kto kráča oproti nám; Kto z týchto blízkych, a predsa cudzích ľudí bol schopný spáchať zločin? Ostril na tváre. [M. Hvorecký]
5. expr. zried. (čo) ▶ cvičením, vzdelávaním robiť dokonalejším, cibriť: Popisovanie cesty akoby mi ostrilo vnímanie. [D. Dušek]; Pochybnosti ostria um a ženú vývoj vpred. [HN 2004]
◘ fraz. ostriť si jazyk na niekoho chystať sa povedať niekomu niečo nepríjemné; ostriť si jazyk na niekom rozprávať sa s niekým ostrým, razantným spôsobom; ostriť si pero pripravovať sa písať o niečom; ostriť si zuby na niečo, na niekoho chystať sa na niečo, strojiť sa na niekoho; ostriť uši/sluch zbystrovať pozornosť
◘ parem. za mladi sa tŕň ostrí od mladosti treba začať s výchovou; železo sa ostrí železom na všetko treba použiť vhodný prostriedok
▷ opak. ostrievať -va -vajú -vaj: o. nožnice; najčastejšie ostrievam na stred; dok. k 1, 2 ↗ naostriť, k 2, 3 zaostriť