Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma obce priezviská

ostrý

I. príd.

1. majúci tenkú, nabrúsenú hranu, ktorou sa dá krájať, rezať ap., op. tupý: o. nôž, o-á sekera, žiletka; o. okraj

2. majúci hrot al. podobný hrotu, špicatý, končistý, op. tupý: o. zobák, nos, o. končiar; o-á zákruta; geom. o. uhol menší ako pravý a väčší ako nulový

3. majúci drsný, hranatý povrch: o. kameň, úlomok, piesok, o-á kefka

4. (o náboji) majúci prieraznú strelu, op. slepý: o-é strelivo

5. (o zvuku) prenikavo (nepríjemne) znejúci: o. hvizd

6. silno pôsobiaci na zmysly: o-á vôňa, chuť prenikavá; o-á paprika štipľavá; o-á bolesť, o. vzduch, o-é svetlo

7. (o zmysloch) bystrý, prenikavý, výborný: o. zrak, o. rozum

8. intenzívny, silný, prudký: nasadiť o-é tempo, o. tréning

9. vyznačujúci sa prísnosťou, strohosťou, príkry, op. mierny, jemný: o. protest, o-á kritika; o. štrajk, op. výstražný; o. režim dňa; o. vtip presahujúci dané (spoloč.) medze

10. výrazný, jasný, zreteľný: o-é črty tváre, o. tieň, o. protiklad;

na ostro → naostro;

ostro prísl.: o. nabrúsený, zastrúhaný; o. znieť, voňať, vidieť, o. trénovať, protestovať; o. sledovať niečo prísne; o. sa črtať;

ostrosť -i ž.

II. ostré s. hovor. pálenka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Ostrý Grúň ‑ého ‑a L ‑om ‑i m.; Ostrogrúnčan ‑a mn. ‑ia m.; Ostrogrúnčanka ‑y ‑niek ž.; ostrogrúnsky
ostrý; ostro prísl.; ostrosť ‑i ‑í ž.; ostré ‑ého s.

Ostrý Grúň Ostrého Grúňa L Ostrom Grúni m.

obec na strednom Slovensku v Žarnovickom okrese severozápadne od Žarnovice;

Ostrogrúnčan, Grúnčan -na pl. N -nia m.;

Ostrogrúnčanka, Grúnčanka -ky -niek ž.;

ostrogrúnsky, grúnsky -ka -ke príd.


ostrý -rá -ré 2. st. -rejší príd. 1. ▶ majúci nabrúsenú hranu, ktorou sa dá krájať, rezať, sekať, strihať; op. tupý: o. nôž; ostrá sekera; ostrá čepeľ dýky; ostrá žiletka; ostré nožnice; slová dokážu raniť viac ako najostrejší meč
2. ▶ zakončený hrotom, špicou; majúci výrazné hrany al. hranaté zakončenia, špicatý: o. zobák; o. nos; o. skalný výbežok; ostré bralo; o. roh domu, budovy; ostré pichliače agáta; ryba s ostrými šupinami; ostré úlomky kameňa; nábytok bez ostrých hrán; Ale antilopa mala z leoparda strach, bála sa jeho ostrých zubov a pazúrov. [M. Vadas]; Drobná ostrá brada tvorila presnú líniu s mierne vystúpenými lícnymi kosťami. [M. Hvorecký]geogr. Ostrý Roháč vrch v Západných Tatrách
3. ▶ majúci nerovný, na dotyk drapľavý, drsný povrch; op. hladký, jemný: ostrá kefa; poľana porastená tvrdou, ostrou trávou; chodník posypaný drobnými ostrými kamienkami; chodiť bosý po ostrom strnisku; Silvia sa dotkne ostrých vlasov, placho ich pohladká. [K. Jarunková]
4. ▶ výrazne zakrivený, zalomený do oblúka (obyč. pri zmene smeru): ostrá zákruta; ostré serpentíny; čím ostrejšia otáčka, tým vyššia pádová rýchlosť lietadlamat. ostrý uhol uhol menší ako 90 stupňov
5. ▶ prudko stúpajúci al. klesajúci, majúci strmý sklon, prudký, strmý: ostré stúpanie; o. úsek hrebeňa; piesočnatá pláž s ostrým zostupom do mora; Dovedie ho na kraj lesa, ktorý sa končí ostrým svahom. [V. Klimáček]
6. ▶ (o zvuku) nepríjemne prenikavo znejúci, prenikavý, silný: o. brechot; o. škrekot sojky; o. tón huslí; o. zvuk zvončeka, budíka; auto s ostrým škripotom zabrzdilo; Zvuky sú čoraz ostrejšie, nesplývajú, ale dráždia sluch. [A. Baláž]
7. ▶ majúci veľkú mieru istej vlastnosti, istého účinku a tým silno a obyč. nepríjemne pôsobiaci na zmysly, silný, prenikavý: o. vietor veľmi studený, mrazivý; o. horský vzduch; o. mráz, chlad; o. zápach benzínu, síry; ostré výrazné farby; ostrá zelená, žltá s jasným, žiarivým odtieňom; ostré svetlá reflektorov; náhle pocítil ostrú bolesť pichľavú; ostrá vôňa im dráždila nos; Oslepilo ju ostré slnečné svetlo. [P. Nagyová-Džerengová]
8. ▶ (o jedle) majúci výraznú, dráždivú chuť spojenú s pocitom pálenia; syn. štipľavý, pikantný: o. kečup; o. chren; ostrá klobása; ostrá omáčka, horčica; ostrá chuť cibule, zázvoru; čím dlhšie sa čili papričky varia, tým bude guláš ostrejší; už dva mesiace nepil žiadny ostrý alkohol [D. Mitana]
9. ▶ majúci veľkú rýchlosť, intenzitu, rýchly, rázny; op. pomalý, mierny: ostrá strela na bránu; nasadiť ostré tempo; auto sa pri ostrejšom prejazde zákrutou mierne nakláňa; s ostrejším tréningom začne až koncom mesiaca; paľba bola čoraz ostrejšia; Žena ostrým krokom odíde. [S. Rakús]
10. ▶ vyznačujúci sa dobrou al. vysokou kvalitou, vynikajúci, prenikavý; op. slabý: o. zrak; o. sluch; o. um bystrý; vďaka svojmu ostrému úsudku sa vždy dobre rozhodne; žltá škvrna je miesto najostrejšieho videnia
11. ▶ prejavujúci veľmi intenzívne, rázne niečí obyč. kritický, nepriaznivý názor, postoj; pôsobiaci tvrdým, strohým, prísnym dojmom, rázny, drsný; op. jemný, mierny: ostré slová; o. tón reči; ostrá výčitka; ostrá poznámka, odpoveď strohá, príkra; ostrá satira, irónia výsmešná; o. sarkazmus bezohľadný, uštipačný; o. výsmech; o. vtip drsný, tvrdý, nešetrný; čeliť ostrej kritike; premeral si ich ostrým pohľadom; dávať psovi ostré povely; [jazva] dávala jeho tvári drsný výraz tvrdého, ostrého chlapíka [D. Mitana]
12. ▶ vyznačujúci sa veľkou intenzitou, veľkým nasadením fyzických a duševných síl (pri dosahovaní istého cieľa), silný, prudký, intenzívny: o. protest, nesúhlas; ostré mediálne útoky; o. konkurenčný boj; o. zákrok polície proti demonštrantom; dostať sa s niekým do ostrého konfliktu; návrh sa stretol s ostrým odporom verejnosti; prípad vyvolal, rozpútal ostré diskusie; mali sme trochu ostrejšiu výmenu názorov
13.ktorý možno obyč. zrakom dobre vnímať a rozoznávať; majúci zreteľné obrysy, črty; zreteľne vymedzený, jasný; op. nejasný, neostrý: kvalitný a o. obraz displeja; perfektne ostré fotografie; zasnežené štíty boli v ostrom kontraste so sýtomodrou oblohou; nad koreňom nosa sa jej zjavila ostrá vráska [Ľ. Jurík]; svetlá vzorka tapety stratila ostré obrysy [Rb 1976]; pren. S pribúdajúcimi rokmi čoraz ostrejšie kontúry nadobúdal jeho životný sen, obnoviť prevádzku Skalnatej chaty. [VNK 1999]
14. ▶ (o zbraniach) po zásahu spôsobujúci zranenie; majúci ničivý trhavý al. trieštivý účinok na zasiahnutý cieľ; op. slepý: ostré náboje; ostré strelivo; Ja som strieľal, ale plynovou zbraňou. Žiadna ostrá zbraň, žiadna ostrá streľba, ostrá munícia. [Sme 2009]
15.ktorý nasleduje po prípravnej fáze, po skúške, nácviku a pod. a uskutočňuje sa naostro; op. skúšobný: spustenie ostrej prevádzky po týždňoch testovania; pripraviť sa na o. test v autoškole; odohrať posledný zápas pred ostrým štartom ligy; odborári hrozia, že vstúpia do ostrého štrajku op. výstražného štrajku; Mal som jeden tréning a tri ostré jazdy, z ktorých dve sa počítajú do výsledného času. [Sme 2010]
fraz. ostrý ako britva/dýka a) veľmi ostrý b) (o slovách, veršoch) veľmi tvrdý, hlboko zasahujúci, zraňujúci; zuby ostré ako nože veľmi ostré zuby; mať ostré lakte byť veľmi výbojný, priebojný až bezohľadný; mať ostré pero útočne písať a vedieť nepríjemne kritizovať (ako novinár, kritik a pod.); mať ostrý jazyk a) byť výrečný, vedieť sa dobre vyjadrovať b) byť uštipačný, ostro, tvrdo, kriticky sa vyjadrovať, rečami ubližovať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bodavý spôsobujúci ostrú, krátku bolesť, bodnutie, pichnutie • pichavýštípavý: bodavé, pichavé, štípavé sršne, komáreštipľavýpichľavýostrý: štipľavý mráz; pichľavá bolesť v očiach; pichľavé, ostré svetlo; pichľavý, ostrý severákbodľavý: bodľavé strnisko doráňalo nohy


bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

p. aj múdry, jemný 5


dráždivý 1. ktorý nutká na niečo, ktorý núti reagovať • nutkavý: dráždivá farba, dráždivé, nutkavé pocity v hrdlešteklivýnár.: laskotnýlaskotivý (dráždiaci jemným šteklením): šteklivá vôňa, laskotivé vzrušenievzrušujúci (vyvolávajúci vzrušenie): dráždivá, vzrušujúca hudba; vzrušujúce obrazyostrýpikantný: ostré svetlo; ostrá, pikantná chuť; pikantné historkynepríjemný: nepríjemný zápach, dymprovokatívnypodkúšavýpokúšavý (dráždivý s úmyslom vyprovokovať): provokatívny smiech; provokatívne, podkúšavé rečirafinovaný: rafinovaná eleganciasubšt. rajcovný (eroticky dráždivý): rajcovná ženanár. drážlivý

2. ktorý sa ľahko podráždi (obyč. o pokožke) • citlivýprecitlivený: dráždivá, citlivá, precitlivená koža, pleť

3. p. hnevlivý 1


hranatý 1. ktorý má hrany, výrazné výčnelky (op. oblý; pren. i o človeku) • ostrý: hranaté, ostré skaly, kamenekostnatý (ktorý má výrazné kosti): hranatá, kostnatá, postavazried. uhlastý: uhlasté čelo (Figuli)neforemný (zle tvarovaný, málo harmonický, ladný): neforemné telo

2. p. neuhladený 2, nešikovný 1, ťarbavý 1


chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


korenistý ktorý vôňou, chuťou a pod. pripomína korenie • korenitýkorenatýzried. korenný: korenistý, korenitý lesný vzduch; korenatá, korenná vôňa zemekorenený (ktorý obsahuje veľa korenia): korenené jedloostrýštipľavý (dráždiaci čuch, chuť, zrak): ostrá vôňa chrenu; ostrý, štipľavý gulášpikantný (iba o chuti): pikantná omáčka


krikľavý 1. ktorý upúta pozornosť, zrak svojou výraznosťou, kontrastom, netradičnosťou a pod., ktorý si nemožno nevšimnúť • nápadnýostrý: krikľavé, nápadné oblečenie; krikľavé, nápadné, ostré rozdielyexpr.: divýdivokýbláznivýšialenýpren. expr.: besnýzúrivýrevavý (obyč. o farbách): mala na sebe kostým divých, divokých, bláznivých, zúrivých, revavých farieb; klobúk krikľavej, revavej červenej farbyfraz. expr. do očí bijúcipriveľkýprílišný (veľmi nápadný): do očí bijúce, priveľké, prílišné nedostatkypejor. jarmočný (krikľavý a bezcenný): jarmočné čačky

2. p. prenikavý 1


nemilosrdný ktorý nemá milosrdenstvo, súcit, zľutovanie či pochopenie; svedčiaci o tom (op. milosrdný, súcitný, láskavý) • krutýukrutnýmenej časté nesúcitný: nemilosrdný, krutý, nesúcitný vládca; musel podstúpiť nemilosrdné, ukrutné mučenieneúprosnýneľútostnýexpr. urputnýkniž. ľúty (nešetriaci nič a nikoho): jeho dielo podrobili neúprosnej, neľútostnej kritike; zviesť spolu neúprosný, urputný, ľúty bojbezcitný (op. citlivý) • tvrdý (op. mäkký): vie byť nemilosrdný, bezcitný k slabším; život je nám bezcitným, tvrdým sudcomsurovýbezohľadnýkniž. kamenný (bez zmilovania): bol vystavený surovému, bezohľadnému zaobchádzaniu; máš nemilosrdné, kamenné srdceneoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): otec zostal k synovi neoblomnýostrýstrohýprísnypríkry (bez zľutovania; op. mierny, jemný): nemilosrdný, ostrý, prísny trest; strohé, príkre odsúdenie cudzích názorov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ostrý príd.

1. majúci ostrie, nabrúsený (op. tupý): o. nôž, meč, o-á sekera, žiletka, o. sekáč, o. pilník, o. čakan; o. ako nôž, britva, meč ap.; o-á hrana, o. okraj

mať o. jazyk používať príkre slová, hašteriť sa, klebetiť ap.;

2. majúci hrot, tvarom podobný hrotu, zahroteného tvaru, končitý: o. zub, o. zobák, o. pazúr; o. ako žihadlo veľmi; o. nos, o-á tvár, o-á brada; o. peň, o. vrcholec (stromu); o. končiar; o-á končistá skala (Pláv.); geom. o. uhol menší než 90 stupňov;

3. majúci drsný povrch, drapľavý, drsný, hranatý, pichľavý: o. kameň, o. piesok, o-á cesta; o-é ihličie (Lajč.); o-é úlomky skla (Min.);

4. voj. o. náboj so strelou, používaný v boji; o-á streľba s ostrými nábojmi; o-á zbraň na ostré náboje, pren. účinný, radikálny prostriedok na obranu al. útok;

5. (o počasí) studený, chladný, drsný: o. vietor, vzduch, o-é povetrie, o. mráz, o. chlad; ostrejšie podnebie ruské (Škult.);

6. (o zraku) prenikavý, bystrý, skúmavý, bodavý: o. zrak, o-é oči, o. pohľad;

7. (o zvuku) prenikavý, silný, nepríjemný na počutie: o. hvizd; o. hlas; o. výkrik; o. plač (Ondr.);

8. (o čuchových a chuťových dojmoch) prenikavý, tuhý: o-á vôňa, o. zápach; o-á chuť, príchuť; o. nápoj, o-á pálenka;

9. (o zmysloch, duševných schopnostiach) bystrý, jemný, vnímajúci, chápavý: o. rozum (Vaj.); o. dôvtip (Jes.);

10. majúci veľkú intenzitu, prudký, silný: o-á bolesť, o. jed; o-é svetlo, o-é lúče; o-é slnce (Hor.); o. výbuch; o-é zaklopanie (Jégé); o-á zákruta; o-é skoky (Hruš.) prudké; šport. o-á hra tvrdá, o. tréning náročný; pren. o-á krv (Hor.) o prudkom vášnivom človeku; tech. o-á para vysokej teploty;

11. prudký, príkry; prísny, kritizujúci, vyčítajúci: o. protest, o. odpor, o. útok, o. boj; o-á reč, o-é slová; o-á nadávka (niekedy i) neslušná; o. vtip neslušný; o-á debata; o-á satira, o-á kritika; o-á kontraverzia (Mráz); ostrejšia výmena názorov (Krno);

12. energický, rázny, prísny: o-á žena (Vaj.); o-á stráž (Dobš.); o. komandant (Laz.); ostrejšie poriadky (Hor.); poľov. o. pes odvážny najmä na škodnú zver;

13. výrazný, jasný, zreteľný: o-é črty tváre, o-é vrásky, o. profil; o. výraz očú (Tim.); o-á farba; o-á protiva, o. protiklad;

ostrosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

ostrý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) ostrý; (bez) ostrého; (k) ostrému; (vidím) ostrého; (o) ostrom; (s) ostrým;

(štyria) ostrí; (bez) ostrých; (k) ostrým; (vidím) ostrých; (o) ostrých; (s) ostrými;


(jeden) ostrejší; (bez) ostrejšieho; (k) ostrejšiemu; (vidím) ostrejšieho; (o) ostrejšom; (s) ostrejším;

(štyria) ostrejší; (bez) ostrejších; (k) ostrejším; (vidím) ostrejších; (o) ostrejších; (s) ostrejšími;


(jeden) najostrejší; (bez) najostrejšieho; (k) najostrejšiemu; (vidím) najostrejšieho; (o) najostrejšom; (s) najostrejším;

(štyria) najostrejší; (bez) najostrejších; (k) najostrejším; (vidím) najostrejších; (o) najostrejších; (s) najostrejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) ostrý; (bez) ostrého; (k) ostrému; (vidím) ostrý; (o) ostrom; (s) ostrým;

(štyri) ostré; (bez) ostrých; (k) ostrým; (vidím) ostré; (o) ostrých; (s) ostrými;


(jeden) ostrejší; (bez) ostrejšieho; (k) ostrejšiemu; (vidím) ostrejší; (o) ostrejšom; (s) ostrejším;

(tri) ostrejšie; (bez) ostrejších; (k) ostrejším; (vidím) ostrejšie; (o) ostrejších; (s) ostrejšími;


(jeden) najostrejší; (bez) najostrejšieho; (k) najostrejšiemu; (vidím) najostrejší; (o) najostrejšom; (s) najostrejším;

(štyri) najostrejšie; (bez) najostrejších; (k) najostrejším; (vidím) najostrejšie; (o) najostrejších; (s) najostrejšími;


ženský rod

(jedna) ostrá; (bez) ostrej; (k) ostrej; (vidím) ostrú; (o) ostrej; (s) ostrou;

(dve) ostré; (bez) ostrých; (k) ostrým; (vidím) ostré; (o) ostrých; (s) ostrými;


(jedna) ostrejšia; (bez) ostrejšej; (k) ostrejšej; (vidím) ostrejšiu; (o) ostrejšej; (s) ostrejšou;

(štyri) ostrejšie; (bez) ostrejších; (k) ostrejším; (vidím) ostrejšie; (o) ostrejších; (s) ostrejšími;


(jedna) najostrejšia; (bez) najostrejšej; (k) najostrejšej; (vidím) najostrejšiu; (o) najostrejšej; (s) najostrejšou;

(dve) najostrejšie; (bez) najostrejších; (k) najostrejším; (vidím) najostrejšie; (o) najostrejších; (s) najostrejšími;


stredný rod

(jedno) ostré; (bez) ostrého; (k) ostrému; (vidím) ostré; (o) ostrom; (s) ostrým;

(dve) ostré; (bez) ostrých; (k) ostrým; (vidím) ostré; (o) ostrých; (s) ostrými;


(jedno) ostrejšie; (bez) ostrejšieho; (k) ostrejšiemu; (vidím) ostrejšie; (o) ostrejšom; (s) ostrejším;

(tri) ostrejšie; (bez) ostrejších; (k) ostrejším; (vidím) ostrejšie; (o) ostrejších; (s) ostrejšími;


(jedno) najostrejšie; (bez) najostrejšieho; (k) najostrejšiemu; (vidím) najostrejšie; (o) najostrejšom; (s) najostrejším;

(štyri) najostrejšie; (bez) najostrejších; (k) najostrejším; (vidím) najostrejšie; (o) najostrejších; (s) najostrejšími;

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
Grúň p. Ostrý Grúň
1718 Ostrý Grúň ZC/BC tekov. 18731951 pričl. k o. Hrabičov.
1863 Osztrigrun, 1951– Ostrý Grúň

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko OSTRÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
HOLÍČ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 2×;
MYSLENICE (obec PEZINOK), okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 2×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
SENICA, okr. SENICA – 1×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 1×;

V obci OSTRÝ GRÚŇ (okr. ŽIAR NAD HRONOM) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: REPISKÝ 27×; BIELIK 26×; MASLENOVÁ 26×; DEBNÁR 25×; DEBNÁROVÁ 23×; REPISKÁ 21×; MASLEN 21×; BIELIKOVÁ 19×; PÍŠ 15×; MICHALOV 13×; ŠOPOVÁ 11×; ŠTEFANČA 11×; MICHALOVÁ 10×; PÍŠOVÁ 10×; SEGET 10×; ANGLETA 10×; LAUROVÁ 9×; BALÁŽ 9×; ADAMOV 9×; BALÁŽOVÁ 9×; LUPTÁK 8×; ANGLETOVÁ 8×; SEGETOVÁ 8×; ADAMOVÁ 7×; ŠTEVKOV 6×; KOSŤOVÁ 6×; ŠOPA 6×; NOVÁKOVÁ 6×; ŠTEVKOVÁ 6×; LAUROV 5×; MATEJOV 5×; VIDOVÁ 5×; ŠURIANSKY 5×; SUPUKOVÁ 5×; MATEJOVÁ 5×; SUPUKA 5×; MIKULÁŠKOVÁ 4×; KOSŤOV 4×; ŠTEFANČOVÁ 4×; NOVÁK 4×; ROŠKOVÁ 4×; LUPTÁKOVÁ 4×; HUDECOVÁ 4×; BOHÁČOVÁ 4×; BOHÁČ 4×; BANIARIOVÁ 3×; BRATKOVÁ 3×; BARBORA 3×; MJARTANOVÁ 3×; SERULA 3×; HERKO 3×; SCHNEIDEROVÁ 3×; ANDOKOVÁ 3×; KOČIŠ 3×; SERULOVÁ 3×; ŠURIANSKA 3×; JÁNOŠ 3×; BANIARI 3×; MIKULÁŠKO 3×; HOLUBOVÁ 2×; SMREČANSKÝ 2×; MAJCHEROVÁ 2×; REMENÁR 2×; MJARTAN 2×; RISO 2×; BEŇO 2×; GREGOROVÁ 2×; SEDLIAKOVÁ 2×; KOČIŠOVÁ 2×; GREGOR 2×; HOLUB 2×; BRATKO 2×; PAUKOVÁ 2×; JÁNOŠOVÁ 2×; FRITZOVÁ 2×; FRITZ 2×; ZÚBEK 2×; VIDA 2×; ŽOLTICKÁ 2×; VINCA 2×; SMREČANSKÁ 2×; FRIDRICHOVÁ 2×; NITŠKOVÁ 2×; ANTALOVÁ 2×; JANKELOVÁ 2×; POPRAC 2×; HUDEC 2×; BARBOROVÁ 2×; ROŠKO 2×; KRÁL 2×; POPRACOVÁ 2×; VINCOVÁ 2×; ROZEMBERGOVÁ 1×; JANOŠ 1×; FRIDRICH 1×; SEDLIAK 1×; KLIKAČOVÁ 1×; BEŇOVÁ 1×; ZÚBEKOVÁ 1×; MAĎAR 1×; MACEKOVÁ 1×; BÓLLOVÁ 1×; POKRIVKOVÁ 1×; BULÍKOVÁ 1×; MAJSNIAR 1×; LIŠKOVIČOVÁ 1×; HARINGOVÁ 1×; KLIKAČ 1×; JANOVIČ 1×; BÓLLO 1×; BOLEČKOVÁ 1×; KORŠOVÁ 1×; ANDOK 1×; REMENÁROVÁ 1×; KULOVÁ 1×; HERKOVÁ 1×; NITŠKO 1×; BOLEČEK 1×; MAĎAROVÁ 1×; ŽOLTICKÝ 1×; VÍTKOVÁ 1×; HARING 1×; POKRIVKA 1×; SNOPKOVÁ 1×; PAUKOV 1×; ŠARKÖZIOVÁ 1×; BARINOVÁ 1×; ŠARKŐZIOVÁ 1×, ...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor