Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma obce priezviská

ostrý

I. príd.

1. majúci tenkú, nabrúsenú hranu, ktorou sa dá krájať, rezať ap., op. tupý: o. nôž, o-á sekera, žiletka; o. okraj

2. majúci hrot al. podobný hrotu, špicatý, končistý, op. tupý: o. zobák, nos, o. končiar; o-á zákruta; geom. o. uhol menší ako pravý a väčší ako nulový

3. majúci drsný, hranatý povrch: o. kameň, úlomok, piesok, o-á kefka

4. (o náboji) majúci prieraznú strelu, op. slepý: o-é strelivo

5. (o zvuku) prenikavo (nepríjemne) znejúci: o. hvizd

6. silno pôsobiaci na zmysly: o-á vôňa, chuť prenikavá; o-á paprika štipľavá; o-á bolesť, o. vzduch, o-é svetlo

7. (o zmysloch) bystrý, prenikavý, výborný: o. zrak, o. rozum

8. intenzívny, silný, prudký: nasadiť o-é tempo, o. tréning

9. vyznačujúci sa prísnosťou, strohosťou, príkry, op. mierny, jemný: o. protest, o-á kritika; o. štrajk, op. výstražný; o. režim dňa; o. vtip presahujúci dané (spoloč.) medze

10. výrazný, jasný, zreteľný: o-é črty tváre, o. tieň, o. protiklad;

na ostro → naostro;

ostro prísl.: o. nabrúsený, zastrúhaný; o. znieť, voňať, vidieť, o. trénovať, protestovať; o. sledovať niečo prísne; o. sa črtať;

ostrosť -i ž.

II. ostré s. hovor. pálenka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Ostrý Grúň ‑ého ‑a L ‑om ‑i m.; Ostrogrúnčan ‑a mn. ‑ia m.; Ostrogrúnčanka ‑y ‑niek ž.; ostrogrúnsky
ostrý; ostro prísl.; ostrosť ‑i ‑í ž.; ostré ‑ého s.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bodavý spôsobujúci ostrú, krátku bolesť, bodnutie, pichnutie • pichavýštípavý: bodavé, pichavé, štípavé sršne, komáreštipľavýpichľavýostrý: štipľavý mráz; pichľavá bolesť v očiach; pichľavé, ostré svetlo; pichľavý, ostrý severákbodľavý: bodľavé strnisko doráňalo nohy


bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

p. aj múdry, jemný 5


dráždivý 1. ktorý nutká na niečo, ktorý núti reagovať • nutkavý: dráždivá farba, dráždivé, nutkavé pocity v hrdlešteklivýnár.: laskotnýlaskotivý (dráždiaci jemným šteklením): šteklivá vôňa, laskotivé vzrušenievzrušujúci (vyvolávajúci vzrušenie): dráždivá, vzrušujúca hudba; vzrušujúce obrazyostrýpikantný: ostré svetlo; ostrá, pikantná chuť; pikantné historkynepríjemný: nepríjemný zápach, dymprovokatívnypodkúšavýpokúšavý (dráždivý s úmyslom vyprovokovať): provokatívny smiech; provokatívne, podkúšavé rečirafinovaný: rafinovaná eleganciasubšt. rajcovný (eroticky dráždivý): rajcovná ženanár. drážlivý

2. ktorý sa ľahko podráždi (obyč. o pokožke) • citlivýprecitlivený: dráždivá, citlivá, precitlivená koža, pleť

3. p. hnevlivý 1


hranatý 1. ktorý má hrany, výrazné výčnelky (op. oblý; pren. i o človeku) • ostrý: hranaté, ostré skaly, kamenekostnatý (ktorý má výrazné kosti): hranatá, kostnatá, postavazried. uhlastý: uhlasté čelo (Figuli)neforemný (zle tvarovaný, málo harmonický, ladný): neforemné telo

2. p. neuhladený 2, nešikovný 1, ťarbavý 1


chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


korenistý ktorý vôňou, chuťou a pod. pripomína korenie • korenitýkorenatýzried. korenný: korenistý, korenitý lesný vzduch; korenatá, korenná vôňa zemekorenený (ktorý obsahuje veľa korenia): korenené jedloostrýštipľavý (dráždiaci čuch, chuť, zrak): ostrá vôňa chrenu; ostrý, štipľavý gulášpikantný (iba o chuti): pikantná omáčka


krikľavý 1. ktorý upúta pozornosť, zrak svojou výraznosťou, kontrastom, netradičnosťou a pod., ktorý si nemožno nevšimnúť • nápadnýostrý: krikľavé, nápadné oblečenie; krikľavé, nápadné, ostré rozdielyexpr.: divýdivokýbláznivýšialenýpren. expr.: besnýzúrivýrevavý (obyč. o farbách): mala na sebe kostým divých, divokých, bláznivých, zúrivých, revavých farieb; klobúk krikľavej, revavej červenej farbyfraz. expr. do očí bijúcipriveľkýprílišný (veľmi nápadný): do očí bijúce, priveľké, prílišné nedostatkypejor. jarmočný (krikľavý a bezcenný): jarmočné čačky

2. p. prenikavý 1


nemilosrdný ktorý nemá milosrdenstvo, súcit, zľutovanie či pochopenie; svedčiaci o tom (op. milosrdný, súcitný, láskavý) • krutýukrutnýmenej časté nesúcitný: nemilosrdný, krutý, nesúcitný vládca; musel podstúpiť nemilosrdné, ukrutné mučenieneúprosnýneľútostnýexpr. urputnýkniž. ľúty (nešetriaci nič a nikoho): jeho dielo podrobili neúprosnej, neľútostnej kritike; zviesť spolu neúprosný, urputný, ľúty bojbezcitný (op. citlivý) • tvrdý (op. mäkký): vie byť nemilosrdný, bezcitný k slabším; život je nám bezcitným, tvrdým sudcomsurovýbezohľadnýkniž. kamenný (bez zmilovania): bol vystavený surovému, bezohľadnému zaobchádzaniu; máš nemilosrdné, kamenné srdceneoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): otec zostal k synovi neoblomnýostrýstrohýprísnypríkry (bez zľutovania; op. mierny, jemný): nemilosrdný, ostrý, prísny trest; strohé, príkre odsúdenie cudzích názorov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ostrý príd.

1. majúci ostrie, nabrúsený (op. tupý): o. nôž, meč, o-á sekera, žiletka, o. sekáč, o. pilník, o. čakan; o. ako nôž, britva, meč ap.; o-á hrana, o. okraj

mať o. jazyk používať príkre slová, hašteriť sa, klebetiť ap.;

2. majúci hrot, tvarom podobný hrotu, zahroteného tvaru, končitý: o. zub, o. zobák, o. pazúr; o. ako žihadlo veľmi; o. nos, o-á tvár, o-á brada; o. peň, o. vrcholec (stromu); o. končiar; o-á končistá skala (Pláv.); geom. o. uhol menší než 90 stupňov;

3. majúci drsný povrch, drapľavý, drsný, hranatý, pichľavý: o. kameň, o. piesok, o-á cesta; o-é ihličie (Lajč.); o-é úlomky skla (Min.);

4. voj. o. náboj so strelou, používaný v boji; o-á streľba s ostrými nábojmi; o-á zbraň na ostré náboje, pren. účinný, radikálny prostriedok na obranu al. útok;

5. (o počasí) studený, chladný, drsný: o. vietor, vzduch, o-é povetrie, o. mráz, o. chlad; ostrejšie podnebie ruské (Škult.);

6. (o zraku) prenikavý, bystrý, skúmavý, bodavý: o. zrak, o-é oči, o. pohľad;

7. (o zvuku) prenikavý, silný, nepríjemný na počutie: o. hvizd; o. hlas; o. výkrik; o. plač (Ondr.);

8. (o čuchových a chuťových dojmoch) prenikavý, tuhý: o-á vôňa, o. zápach; o-á chuť, príchuť; o. nápoj, o-á pálenka;

9. (o zmysloch, duševných schopnostiach) bystrý, jemný, vnímajúci, chápavý: o. rozum (Vaj.); o. dôvtip (Jes.);

10. majúci veľkú intenzitu, prudký, silný: o-á bolesť, o. jed; o-é svetlo, o-é lúče; o-é slnce (Hor.); o. výbuch; o-é zaklopanie (Jégé); o-á zákruta; o-é skoky (Hruš.) prudké; šport. o-á hra tvrdá, o. tréning náročný; pren. o-á krv (Hor.) o prudkom vášnivom človeku; tech. o-á para vysokej teploty;

11. prudký, príkry; prísny, kritizujúci, vyčítajúci: o. protest, o. odpor, o. útok, o. boj; o-á reč, o-é slová; o-á nadávka (niekedy i) neslušná; o. vtip neslušný; o-á debata; o-á satira, o-á kritika; o-á kontraverzia (Mráz); ostrejšia výmena názorov (Krno);

12. energický, rázny, prísny: o-á žena (Vaj.); o-á stráž (Dobš.); o. komandant (Laz.); ostrejšie poriadky (Hor.); poľov. o. pes odvážny najmä na škodnú zver;

13. výrazný, jasný, zreteľný: o-é črty tváre, o-é vrásky, o. profil; o. výraz očú (Tim.); o-á farba; o-á protiva, o. protiklad;

ostrosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

ostrý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) ostrý; (bez) ostrého; (k) ostrému; (vidím) ostrého; (o) ostrom; (s) ostrým;

(dvaja) ostrí; (bez) ostrých; (k) ostrým; (vidím) ostrých; (o) ostrých; (s) ostrými;


(jeden) ostrejší; (bez) ostrejšieho; (k) ostrejšiemu; (vidím) ostrejšieho; (o) ostrejšom; (s) ostrejším;

(traja) ostrejší; (bez) ostrejších; (k) ostrejším; (vidím) ostrejších; (o) ostrejších; (s) ostrejšími;


(jeden) najostrejší; (bez) najostrejšieho; (k) najostrejšiemu; (vidím) najostrejšieho; (o) najostrejšom; (s) najostrejším;

(dvaja) najostrejší; (bez) najostrejších; (k) najostrejším; (vidím) najostrejších; (o) najostrejších; (s) najostrejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) ostrý; (bez) ostrého; (k) ostrému; (vidím) ostrý; (o) ostrom; (s) ostrým;

(štyri) ostré; (bez) ostrých; (k) ostrým; (vidím) ostré; (o) ostrých; (s) ostrými;


(jeden) ostrejší; (bez) ostrejšieho; (k) ostrejšiemu; (vidím) ostrejší; (o) ostrejšom; (s) ostrejším;

(dva) ostrejšie; (bez) ostrejších; (k) ostrejším; (vidím) ostrejšie; (o) ostrejších; (s) ostrejšími;


(jeden) najostrejší; (bez) najostrejšieho; (k) najostrejšiemu; (vidím) najostrejší; (o) najostrejšom; (s) najostrejším;

(tri) najostrejšie; (bez) najostrejších; (k) najostrejším; (vidím) najostrejšie; (o) najostrejších; (s) najostrejšími;


ženský rod

(jedna) ostrá; (bez) ostrej; (k) ostrej; (vidím) ostrú; (o) ostrej; (s) ostrou;

(dve) ostré; (bez) ostrých; (k) ostrým; (vidím) ostré; (o) ostrých; (s) ostrými;


(jedna) ostrejšia; (bez) ostrejšej; (k) ostrejšej; (vidím) ostrejšiu; (o) ostrejšej; (s) ostrejšou;

(tri) ostrejšie; (bez) ostrejších; (k) ostrejším; (vidím) ostrejšie; (o) ostrejších; (s) ostrejšími;


(jedna) najostrejšia; (bez) najostrejšej; (k) najostrejšej; (vidím) najostrejšiu; (o) najostrejšej; (s) najostrejšou;

(štyri) najostrejšie; (bez) najostrejších; (k) najostrejším; (vidím) najostrejšie; (o) najostrejších; (s) najostrejšími;


stredný rod

(jedno) ostré; (bez) ostrého; (k) ostrému; (vidím) ostré; (o) ostrom; (s) ostrým;

(štyri) ostré; (bez) ostrých; (k) ostrým; (vidím) ostré; (o) ostrých; (s) ostrými;


(jedno) ostrejšie; (bez) ostrejšieho; (k) ostrejšiemu; (vidím) ostrejšie; (o) ostrejšom; (s) ostrejším;

(tri) ostrejšie; (bez) ostrejších; (k) ostrejším; (vidím) ostrejšie; (o) ostrejších; (s) ostrejšími;


(jedno) najostrejšie; (bez) najostrejšieho; (k) najostrejšiemu; (vidím) najostrejšie; (o) najostrejšom; (s) najostrejším;

(dve) najostrejšie; (bez) najostrejších; (k) najostrejším; (vidím) najostrejšie; (o) najostrejších; (s) najostrejšími;

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
Grúň p. Ostrý Grúň
1718 Ostrý Grúň ZC/BC tekov. 18731951 pričl. k o. Hrabičov.
1863 Osztrigrun, 1951– Ostrý Grúň

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko OSTRÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
HOLÍČ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 2×;
MYSLENICE (obec PEZINOK), okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 2×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
SENICA, okr. SENICA – 1×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 1×;

V obci OSTRÝ GRÚŇ (okr. ŽIAR NAD HRONOM) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: REPISKÝ 27×; BIELIK 26×; MASLENOVÁ 26×; DEBNÁR 25×; DEBNÁROVÁ 23×; REPISKÁ 21×; MASLEN 21×; BIELIKOVÁ 19×; PÍŠ 15×; MICHALOV 13×; ŠOPOVÁ 11×; ŠTEFANČA 11×; MICHALOVÁ 10×; PÍŠOVÁ 10×; SEGET 10×; ANGLETA 10×; LAUROVÁ 9×; BALÁŽ 9×; ADAMOV 9×; BALÁŽOVÁ 9×; LUPTÁK 8×; ANGLETOVÁ 8×; SEGETOVÁ 8×; ADAMOVÁ 7×; ŠTEVKOV 6×; KOSŤOVÁ 6×; ŠOPA 6×; NOVÁKOVÁ 6×; ŠTEVKOVÁ 6×; LAUROV 5×; MATEJOV 5×; VIDOVÁ 5×; ŠURIANSKY 5×; SUPUKOVÁ 5×; MATEJOVÁ 5×; SUPUKA 5×; MIKULÁŠKOVÁ 4×; KOSŤOV 4×; ŠTEFANČOVÁ 4×; NOVÁK 4×; ROŠKOVÁ 4×; LUPTÁKOVÁ 4×; HUDECOVÁ 4×; BOHÁČOVÁ 4×; BOHÁČ 4×; BANIARIOVÁ 3×; BRATKOVÁ 3×; BARBORA 3×; MJARTANOVÁ 3×; SERULA 3×; HERKO 3×; SCHNEIDEROVÁ 3×; ANDOKOVÁ 3×; KOČIŠ 3×; SERULOVÁ 3×; ŠURIANSKA 3×; JÁNOŠ 3×; BANIARI 3×; MIKULÁŠKO 3×; HOLUBOVÁ 2×; SMREČANSKÝ 2×; MAJCHEROVÁ 2×; REMENÁR 2×; MJARTAN 2×; RISO 2×; BEŇO 2×; GREGOROVÁ 2×; SEDLIAKOVÁ 2×; KOČIŠOVÁ 2×; GREGOR 2×; HOLUB 2×; BRATKO 2×; PAUKOVÁ 2×; JÁNOŠOVÁ 2×; FRITZOVÁ 2×; FRITZ 2×; ZÚBEK 2×; VIDA 2×; ŽOLTICKÁ 2×; VINCA 2×; SMREČANSKÁ 2×; FRIDRICHOVÁ 2×; NITŠKOVÁ 2×; ANTALOVÁ 2×; JANKELOVÁ 2×; POPRAC 2×; HUDEC 2×; BARBOROVÁ 2×; ROŠKO 2×; KRÁL 2×; POPRACOVÁ 2×; VINCOVÁ 2×; ROZEMBERGOVÁ 1×; JANOŠ 1×; FRIDRICH 1×; SEDLIAK 1×; KLIKAČOVÁ 1×; BEŇOVÁ 1×; ZÚBEKOVÁ 1×; MAĎAR 1×; MACEKOVÁ 1×; BÓLLOVÁ 1×; POKRIVKOVÁ 1×; BULÍKOVÁ 1×; MAJSNIAR 1×; LIŠKOVIČOVÁ 1×; HARINGOVÁ 1×; KLIKAČ 1×; JANOVIČ 1×; BÓLLO 1×; BOLEČKOVÁ 1×; KORŠOVÁ 1×; ANDOK 1×; REMENÁROVÁ 1×; KULOVÁ 1×; HERKOVÁ 1×; NITŠKO 1×; BOLEČEK 1×; MAĎAROVÁ 1×; ŽOLTICKÝ 1×; VÍTKOVÁ 1×; HARING 1×; POKRIVKA 1×; SNOPKOVÁ 1×; PAUKOV 1×; ŠARKÖZIOVÁ 1×; BARINOVÁ 1×; ŠARKŐZIOVÁ 1×, ...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor