ostro, ostre p. ostrý
ostrosť p. ostrý
ostrý [(v)o-] príd
1. (o sečnej zbrani al. plochom nástroji) kt. má dobré, neotupené ostrie, dobre nabrúsený, op. tupý: bipennis: sekyra z obu stran wostra (VT 1648) kt. aj miesto obucha má ostrie; žency neb koscy ostrjm srpem žnu (KoB 1666); tva ku mnye milosztz barz pomotzuje mojo sztupaje, bi motzno sztályi, nyeslyiszkalyi se, doklyá bich nyeprátzelyov szvich zvojoval, z szvé zbroji osztrég potluk, pomordoval (DŽ 1752); (krokodíl) na chrbťe tak trvdú má kožu, že paloš jakkoliv ostrý od ňéj odskakuje (BR 1785); mam ga kossu naklepanu, mam ga kossu ostrú (KC 1791)
L. meč na (v) obe strany o. kt. seká na obe strany, obojsečný: gladius anceps: meč na obe strani ostri (NP 17. st); meč w obe strany ostry (GŠ 1758)
F. reč božj gest pronikawegssj nad meč na obe strany ostry (CO 17. st); w ten deň holitj bude Pán z brjtwu ostru (MP 1718) bude súdiť veľmi prísne; když žena ma ostry gazik, nebywa bez sskody (GŠ 1758) používa príkre slová, je hašterivá; Theudas gak ostru britwu zlobiwý a fortelni prostredek predkladá (VP 1764) veľmi presvedčivý
2. kt. má hrot, zahrotený, končitý, špicatý, pichľavý, bodavý, op. tupý: djwe zwery magj ostre pazury a zuby (OP 1685); stršnowe (!) a osy ostreho, ano preostreho gsu žihadla (KoA 17. st); bok jomu (Kristovi) jeden vitzáz z osztru kópiu prebél (HPS 1752); prymnesius: kúl ostry (KS 1763); Ježyssi, ktery sy chtel za mňa z ostrym trnjm korunowati sa a raniti sa (BlR 18. st);
x. pren (kňazi vieru Kristovu) príkladem prinagmeň (:který w nowích wecách gest ostrý osteň a celý prikaz:) učili, gako magú biťi oltárný sluhowé držany, chowany (BPr 1787) nevhodným, neprimeraným spôsobom
L. o-á čiaročka gram
a. interpunkčné znamienko: od čáreček nad literami dělj se čárečky mezy literami, z nichž gedna ostrá (:,:) kládá se v kontextu, dwě ostré (:``:) w gednom slowě složenem (KrG 1704)
b. diakritické znamienko na označenie dĺžky, dĺžeň: čárečka ostrá w poslednj, w předposlednj y náposlednj syllabe mjsto mjwá, k. p. následowánj, málomyslný (KrG 1704); Zodiakus, který na ostry kút seká ekvatora, gest 12 znamenj nebeskych (KrP 1760 geogr) uhol menší než 90 stupňov
F. a takéto vičitováňí ostry bil klinec mohptimu v hlave (BR 1785) bolo mu veľmi nepríjemné
3. kt. má drsný povrch, drapľavý, op. hladký: charta scabra: papir ostri draplawy (NP 17. st); Samaritani na slowo Eliseussa proroka k Panu Bohu sprawedliwemu s celeho srdce se obratili, w ostre žini se oblekly a pokani prawe z hrichuw swich činilj (KT 1753); (hovädá) zhromáždugu ze swým ostrym gazykem y mnoho srsti do žaludka (ŠkD 1775)
L. mlič o. bot mlieč drsný Sonchus asper: sonchus asperis: mleč ostri (NP 17. st); sonchus asperusus: mleč wostry (NH 18. st)
4. kt. má hrany, prekážajúce al. zraňujúce výstupky, výčnelky; (o ceste) ťažko schodný pre kamenitý povrch, hrboľatý: pero welke z mnohjmy ostrimy diamantj (s. l. 1625); kamen podruzganj gest piesek, kterj gestly ge hrubssy, zowe se hrubj pjesek a ostrj piesek; konjk neb lowas kona z welikymy a z ostrimy zubadly skrocuge opatrený železnými zubmi (KoB 1666); špicate (:končite:) a ostre skaly wyskytugi se (KoA 17. st); tat cesta do nebe, ktera pred prichodem Mesiasse bila, gest ostra a nerowna, to gest k pruchodu tesska (Le 1730); viarum asperitates: drsnaté cesty, ostré, hrudaté (WU 1750)
5. (o počasí) nepríjemné, studený, chladný, drsný: kdiss ale weter ostri duge, tim wecmy (!) (plášť) kolo sebe okrucugeme; ne gegych (troch kráľov) tasskost pocestnostny, ne ostra chwila w ynssjm kralowstwy cuceho krala gmenowati zdržowala zlé počasie (SJ 1765; 1786); bár powetrj milostiwé bude, bár ostrégssé nesskámri (BlR 18. st)
6. (o zraku, sluchu) výborný, prenikavý, bystrý: rjs tarkawj ma ostrj zrak (KoB 1666); (sušené korenie valeriany) gest na mnohych probowano, ktery zatemnene a nedužiwe očj melj a potom ostre a bistre očj dosahli (RT 17. st); acutae aures: ostry slych (KS 1763); slawa nebeska nezaslepuge zrak, ale ostregssj a bistregssj činj a y same take wnjtrnosti oswecuge (PT 1796)
7. (o zvuku) nepríjemný na počúvanie, prenikavý, silný: panni negostregssyma kriki breh naplnowali (PT 1778); koboli ťenssj magj hlas, koně ale hrubssj a ostregssj (PR 18. st)
8. (o poživatinách) kyslý, trpký, štipľavý, korenistý: bylinka tato (rosnička?) gest pryrozeni ostrého, prudkeho a palčyweho (KORYČANY 1560); ryby z ostru poliewku (ILAVA 1663); nezrala yablka neb planky (:prikre:) ostre (sú) (KoA 17. st); acrimoniosus: trpky, óstry (KS 1763); (vínne kvasnice) ani ostré k chuti ani lybežne gsu (PT 1778)
9. (o roztoku) silný, koncentrovaný, zahustený: wezmj ten samy (zlaty splok) a calcinug ho dobre a ochlad to w luhu ostrem z nehasseneho wapna a wrboweho popela učinenem (OCh 17. st); že djtky nektere se dosstiwagj, pričina teho gest, že na mechjre welmi slabe hrdlo magj anebo že moč prjliž ostry gest (HT 1760); salsuginosus: rosolowy, ostry gakó slaná woda (KS 1763); kdiš (ovca) pigawicu bi zhltla, techdi geg dag ostri ocet wipit (PR 18. st)
10. (o rozume) prenikavý, bystrý, vnímavý, chápavý, dôvtipný: králowna Saba z dalekeg kragny z ostrim rozumem do Jeruzalema prissla, abi mudrost z hadkami skusila a sprobowala (MS 1758); acutus sane homo: oprawdiwe ostrého wtipu člowek (KS 1763); tupegšé a ostregšé sú rozumi (BN 1790)
11. kt. má značnú intenzitu, silný, prenikavý, prudký; rýchly: negostregssj mráz bude w pul ledna (NK 1717); mnohy (ľudia) po ostrem byťy a neslýchaným trápeňy aneb spalený byli aneb do mora uhoďeny (PP 1734); druhikrát upadla na Theodorusse tesská a ostra hlawi bolest (VP 1764); kozj gsu welice behu ostriho (PR 18. st)
12. (o práci, osude ap.) neľahký, namáhavý, ťažký, tvrdý: znam, gak by to wérnjch božjch ostra průba byla, když se musegj žalowati (SR 17. st); gedenkrát gisti druhi bratr wida geho (mnícha Zachaea) ruky od té ostré práci ranene a zakrwawene prawi k nemu (VP 1764); smrt ostrá w wywolenych umeňssuge trestánj hrjchu náležite (BlR 18. st)
13. kt. prekračuje bežnú mieru, prísny, príkry, krutý, neprívetivý, nevľúdny, neľútostný: Balass, Balaže Mayera syn, otce sweho wen z domu honyl, (za čo mestskí páni) daly su mu predne ostre naučeny, yak powedane dobru sskolu, zatym oddan gest do mestskey kazny (S. ĽUPČA 1605); pakli ze bj se (Juraj Sládek) kdy podobneg wecj dospustil aneb nejake pohrusskj czjnjl, nech hledj, abj do wetsseho, trestanj ostregssjho neprissel (ŽILINA 1622); satyra: ostré, posmessné, potupné wersse (KS 1763) kritizujúce; bugnost tela meho ostrjma posti na uzde sem držel (VP 1764); ag Uhruw práwo o tom (o cudzoložstve) ostré bilo, kďiž cuzoložnicu na meč odsuzowalo (BN 1790); potrebnú gidla, piťa a spaňá powólnost telu neutrhag, w tég weci nebywag mnoho ostry (BlR 18. st)
F. gak pán wždycki držy dom swog pri ostrem chowáňí, dom ge smutny a čas dluhi (GV 1755) uplatňuje v dome tvrdý režim; za to, bidna Alzbeta, budess odpovidatj, sudcj spravedlivemu ostri počet davatj (KC 1791) prísne sa zodpovedať
14. kt. nadmieru uplatňuje svoj postoj, vplyv, silu, schopnosť; energický, rázny, prísny: nůž obřezuge stromečky, ostry preceptor žáčecky (DA 1751); ostra warta nad nimi (nad vojakmi) se držela (VP 1764); severus iudex: ostrý sudce; severus dominus: ostrý pán (PD 18. st)
15. kt. je v niečom typický, príznačný, výrazný, zreteľný: er hat ein barbarischen Bart: on ma ostru bradu (AP 1771) nepestovanú; dupplowané spoluzněgjcy gsau ostregssjho nežli gednásobné wymlauwenj (GT 1780); odew táto (reverenda) skorsség bere skazu nežli odew swetlá, k temu gég pomáhá nagprw čírná barwa, která ostregssá gest (BPr 1787)
P. tpn Hoztra Hora (pri Klíži 1293); petra Oztra (pri Zliechove 1364); mons Oztre (pri Mojtíne 1364); -o, -e prísl k 1: acre: ostre (AS 1728); prj skládanj litter ma sa pozorowat, že tam, kde sa čárky gedna z druhu dotjkagu, sa krage wždicky ostro činit magu (UP 1780) tenko; k 2: spiculo: sspic ostre wybrusugem, wyostrugem; praecute: wélmy ostre, ostró, sspičaťe, končiťe (KS 1763)
L. drot ostro sskrabaczi (Kur 1785-96) ostnatý; k 6: okuláry (:delané bywagj:), aby ostregssi widel, kdo ma mdly (:slaby:) zrak (OP 1685); nosaty že ostre wonagi domneny gest (KoA 17. st); (kone) w nočni čas malo widga, a to ostro (PR 18. st); k 8: tge negsubtilnegsse stranki horučostu podsburenge gazik ostro dotikagu a badagj (PR 18. st); k 1O: (starý a učený muž) ostre prezyral budúcnosti, ag lidské wtipi znal (PT 1778); k 11: oblaki ostrég se zetknú a blyskány predsylagú pred hrmenym (PT 1778); ten, který ostro žjžni, snádno nezapomjná na swú žjžeň (BlR 18. st); k 13: swatý Augustin welmy ostre karha (ožralcov a obžerníkov) (SK 1697); starssyho ostro nesstráfag, ale napominag gako otca (KB 1756); neprawosty kraluw mnohem ostregj nežli ginjch trestane bili (PT 1796); k 14: nekterj na Luthera twrdo dotjrali, ostro proti nemu mluwili a psali (SC 17. st); wogácy ostro se potykagi, když wydegi, že oko krale gegych hledý na gegych udatnost (PP 1734) udatne bojujú; (mýtnik) k vyplatu mytoveho od nektereho času nas ostre pritahuje (DUBNICA n. V. 1745 LP) núti nás; -osť ž
1. vlastnosť niečoho ostrého, ostrie, ostrá hrana nejakého nástroja: tupá býwala ostrost radlic, y motyk, y seker (KB 1757); acies: ostrost, naostreni (KS 1763); powez krali twemu, žet Hesyony newyprostj leč ostrosti meče sečneho (HI 18. st)
2. hrot, špicaté zakončenie niečoho, špic: gak ge naproti swetu mala ostrost w gihle (GŠ 1758); aculeum: trň, ostec, óstrost (KS 1763); gak maličká gest ostrost gednég yhli (BlR 18. st)
3. drsný povrch niečoho: scabritia: ostrost, drsnatost (CL 1777); proti ostrosty kuze vczin z pssenicznich zrn oleg, (je) welmi uziteczni (LR5 18. st)
L. (mäta pieporná) dobra gest proty ostrosty yazikau (MT 17. st) proti vyrážkam na jazyku
4. ostrý výčnelok; nerovnosť: na ostrim kamenj ostrost pomali sa tratj (KRUPINA 1755) otupuje; salebritas: ostrost mjsta, nerownost mjsta (KS 1763)
5. nepríjemný pocit: rigor: zyma, ostrost; lahodná ge tegto zymi ukrutná ostrosť (AP 1769; 1771); tá rozpálená cýhla hamuge ostrost w zadném strewu (ŠkD 1775); biressy a giny ostatny paholcy na wetra fukanj a na zimi ostrost magu pozorowati (PONIKY 1783)
L. (mäta pieporná) dobra gest proty ostrosty yazikau (MT 17. st) proti vyrážkam na jazyku
6. (o zraku) ostré vnímanie, bystrosť: acies oculorum: ostrost oči, bystrost zraku (WU 1750)
7. (o poživatinách) trpká, kyslá al. ostrá chuť: suchym lydem horkokrewnym syrowa (cibuľa) sskody, neb swu ostrosty zle wlhkosty w žaludku diela (HL 17. st); w hlawe bolenj magi se obnechati wsseligake tesskeho strowenj gedla, wssecko, co kisele gest aneb co negaku ostrost w sobe ma (RTA 17. st); acerbitas: trpkost, horsskost, óstrost a nezrálost; vinum hebes gustu: nemá žádnég ostrosti je slabé (KS 1763)
8. (o roztoku) schopnosť rozpúšťať, rozleptávať niečo: budess mitj nebesky a bez wsselikeho corrosivu aneb ostrosti vitriol (OCh 17. st); woda laxirugicy z tamarinduow ochlazuge a odgjma ostrost žljč (RT 17. st); obecná sůl skrze swu kyselost skrocuge ostrost syrkowých wlchkosti (ŠkD 1775); ňektore weci se ag w geho (v octe) ostrosti rospustja, gak napr. drahe kameni (PR 18. st)
9. schopnosť prenikavého poznania, bystrosť, dôvtipnosť: kdo bistry ma wtyp (:ostrost:), spešne wec prohlidne (KoA 17. st); on sám (Renait) seba i Hadixu ostrosťú a chitrosťú rozumu svého od nastrojenéj skrz zlostňíkuv smrťi vikúpil (BR 1785); opilstwo misle gásnosť zaťemňuge, wťipu ostrosť zatupuge (BN 1790)
10. (o smrti, mučení) čo sa ťažko znáša, čo je neodvratné: a w ostrosti tweho umučenj obmi hrjchy me y prowjnenj (PoP 1723-24)
L. o. smrti poraziť, premôcť náb vstať z mŕtvych: ruka twá (Kristova) hrdinské a zmužilé skutky wykonala, ostrost smrti porazyla (Mod 1573); ty, kdyžs premohl wssecku ostrost smrťi, otewrel gsy werýcým králowstwý nebeské (CC 1655); Marya zadnu ostrost smrty neskusyla (SJ 1759) nezomrela
11. tvrdosť, prísnosť, príkrosť voči niekomu; krutosť, neľútostnosť: mnohe pričiny gsau, kterež nas pobijzagj k bázný božj a wzlasstě ostrost sudůw a trestanij (SK 1697); mnohy (mnísi) w klassterech zatworenych we welikeg ostrosťy wesele žigu (PP 1734); krik geho (ľudu) sem slyssal pre ostrost tych, ktery panugú nad robotama (KB 1757)
L. nesskoďí w twári, w rečy ostrost ukazaťi, abis mohel ku dobremu zleho obracaťi (GV 1755) navonok prejaviť svoju prísnosť