ostatne čast. zried. naostatok, napokon, vlastne: on tam o. ani nebol
ostatný
I. príd.
1. všetci (všetky, všetko), ktorí (ktoré, čo) ostali (-o) z nejakého celku: o-í žiaci nech odídu, o-é veci pošlem poštou, o. nábytok sme predali; vždy bol lepší ako o-í iní
2. posledný (význ. 2), nedávny: v o-om čase, o-é udalosti
3. jediný, zvyšujúci, posledný: toto sú moje o-é peniaze
4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný, posledný: mali ju za najo-šiu dievku
II. čísl. rad. neurč. kt. je na konci radu, poradia, posledný, op. prvý: o. vozeň súpravy, v rade stál o.; je to o. raz naposledy
III. ostatné s. jediné zvyšujúce, posledné, všetko: dám ti aj (to) o.
ostatne čast.
ostatné -ného s.
ostatne čast. ▶ vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu, napokon, koniec-koncov: o., posúďte sami; to o. ani nie je jeho cieľom; nie je to o. tak dávno; Nikdy som nad tým nerozmýšľal, a ostatne ma to ani nezaujíma. [HN 2007]
ostatné -ného s. ▶ čo sa zvyšuje al. zostáva, posledné, všetko: všetko o. musí ísť bokom; dala jej o., čo mala; o. si vezmi; o. už nechaj na nás; Mama však už bola taká, a myslela to úprimne, aj s pacientmi, aj so všetkým ostatným [...]. [V. Handzová]; Verte, tomu ostatnému sa nedalo zabrániť. [A. Hykisch]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilou • záverom • na záver • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domáci • zastar.: vposled • pokonne • nár. poostatku
2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli? • konečne • koniec koncov • koniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdu • naveľa • ostatne • vlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáleží • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol
ostatne p. nakoniec 2
ostatne čast. napokon, konečne, koniec koncov: Ostatne, nech hovorí, čo chce. (Kuk.) Ostatne, kto za to môže, kedy sa narodil? (Taj.) Ostatne aj povahy oboch vladárov boli celkom odlišné. (Zúb.)
ostatne I. prísl 1. na poslednom mieste, na konci: postvenio: ostatňe, posledňe gidem, po ňekem, po ňekym gidem, po zatku gidem (KS 1763) 2. posledný raz, poslednýkrát, naposledy: ga gystotne takoweho, co gsem ponegprwe a ostatne spachal, nykdy wyceg pachaty se zawazugem (B. ŠTIAVNICA 1600); ultimo: posledňe, naposledy, ostatňe, naostatek; postremo: posledňe, ostatňe, naostatek, naposledy (KS 1763); (René) bil bi koňečňe a prv, nežli ostatňe mal dichnúť, oči své na veki zavreť aj Fatime sestre písal, duchovné ňečo radďil, ale kam (BR 1785) 3. v poslednom čase, najnovšie: novissime: ostatňe, k ostatku, naostatek (KS 1763) II. čast naostatok, napokon, vlastne: ostatnje, (svedok) any wiczeg nepočul, nebo hnedky prečz odissiel (DRAŽKOVCE 1729)