Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

ostatný

I. príd.

1. všetci (všetky, všetko), ktorí (ktoré, čo) ostali (-o) z nejakého celku: o-í žiaci nech odídu, o-é veci pošlem poštou, o. nábytok sme predali; vždy bol lepší ako o-í iní

2. posledný (význ. 2), nedávny: v o-om čase, o-é udalosti

3. jediný, zvyšujúci, posledný: toto sú moje o-é peniaze

4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný, posledný: mali ju za najo-šiu dievku

II. čísl. rad. neurč. kt. je na konci radu, poradia, posledný, op. prvý: o. vozeň súpravy, v rade stál o.; je to o. raz naposledy

III. ostatné s. jediné zvyšujúce, posledné, všetko: dám ti aj (to) o.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ostatný príd. i čísl. rad.; ostatné ‑ého s.

ostatnýkrát, ostatný raz čísl. násobná neurčitá príslovková trochu kniž.


ostatný -ná -né príd.

ostatný -ná -né čísl. radová neurčitá

ostatnýkrát, ostatný raz čísl. radová násobná neurčitá príslovková trochu kniž. ▶ vyjadruje uskutočnenie deja v poradí, ktoré predstavuje koniec istého radu dejov, vyjadruje stav, keď po deji, ktorý sa uskutočnil, sa už príslušný dej neopakoval al. nebude opakovať, naposledy, poslednýkrát, posledný raz: ostatný raz sme sa stretli pred rokom; vtedy som ju videl ostatnýkrát; Dnes večer bude Hana čítať mame zo svojho zošita ostatný raz. [S. Lavrík]


ostatný1 -ná -né príd. 1.nie taký ako už spomenutý, iný: konkurovať ostatným krajinám; oproti ostatným produktom nemá žiadne extra výhody; ohrozovať ostatných účastníkov cestnej premávky; Na rozdiel od ostatných žien len mlčky stála a pozerala sa na mňa. [M. Hvorecký]; Jeden deň v týždni sme hrali v Nitre, ostatné dni sme chodili na zájazdy. [Sme 1993]
2. trochu kniž. ▶ vyskytujúci sa v neveľkej časovej vzdialenosti, nedávny, posledný: udalosti ostatných dní; v ostatnom čase sa situácia zhoršila; za o. týždeň hasiči zasahovali desaťkrát; v ostatných desaťročiach prebiehajú veľké globálne zmeny
3. zastaráv.ktorý zostal z nejakého celku, zostávajúci, zvyšný: za ostatné peniaze kúpil nábytok; do kvásku pridáme ostatnú múku a miesime
4. obyč. v 3. st. najostatnejší expr. zastar. ▶ považovaný za menej dôležitého, hodnotného, najnižšie postavený, posledný: dievča nie je najostatnejšie; Nažobral sa [chlapec] ako najostatnejší človek a hanbil sa pritom ľuďom do očí pozrieť. [A. Habovštiak]

ostatný2 -ná -né čísl. radová neurčitá trochu kniž.ktorý je na konci poradia, na poslednom mieste v poradí, posledný: to boli jeho ostatné slová; o príspevok možno požiadať po dvoch rokoch od nástupu do ostatného zamestnania

-ný/1305277±925 35.69: numeráliá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 25363 jedi/13089 posled/10986 dvojnásob/417 predposled/340 ostat/190 trojnásob/92 viacnásob/80 niekoľkonásob/33 štvornásob/31 mnohonásob/23 päťnásob/22 desaťnásob/21 tisícnásob/9 (11/30)

-tný/130530: numeráliá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 190 ostatný/190

-tný/130530: numeráliá (adjektívne) m. živ. N sg. 20 ostatný/20

/3407478±3935 31.51: numeráliá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 134344 prvý/63504 druhý/38742 jediný/13089 posledný/10986 štvrtý/4536 dvojitý/605 dvojnásobný/417 dvojaký/404 predposledný/340 jednorazový/318 nultý/284 stý/257 ostatný/190 (39/672)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

jediný vyjadruje minimálny počet • jedensám: prišiel jediný, jeden, sám (op. každý, mnohí, všetci); matke zostal len jediný, jeden syn; zachránila sa len ona jediná, samaojedinelýosamotenýosihotený: jediný, ojedinelý, osamotený, osihotený druhunikátnyjedinečný (jediný svojho druhu): unikátna, jedinečná rastlinazastaráv. samojedinýexpr. zastaráv. samojedinký: samojediný obývaný domčekmonopolný (ktorý má výlučný monopol): monopolný výrobca tohto tovaruostatnýzvyšnýzvyšujúciposledný (jediný, ktorý ešte zvýšil): požičal aj ostatné, posledné, zvyšujúce peniaze; jediné, posledné celé topánkyexpr. jedinký

porov. aj sám 1


konečný 1. ktorý je na konci (op. začiatočný, počiatočný): konečný cieľ, výsledokvýslednýekon. finálny: konečná, výsledná hodnota; výsledný, finálny produktcelkový: konečné, celkové hodnotenie športovcaposlednýostatný (ktorý ešte zostáva na koniec, po ktorom už nie je ďalší): vystúpiť na poslednej zastávke; posledná, ostatná fáza procesu

2. ktorý je vopred ohraničený v trvaní, počte, rozmeroch a pod., ktorý má koniec • ohraničenýobmedzenýkniž. limitovaný: konečný, ohraničený priestor (op. nekonečný); obmedzený, limitovaný počet členov radu

3. ktorý už nemožno zmeniť, posledný platný • definitívny (op. predbežný): to je konečné, definitívne stanovisko, rozhodnutietrvalýstály (op. dočasný, provizórny): trvalá, stála platnosťneodvolateľnýnemenný: neodvolateľný, nemenný rozsudok


minule v predchádzajúcom prípade, v čase nie tak dávno • minulý razminulýkrát: minule, minulý raz sa mu podarilo ujsťnaposledynaostatokposledný razposlednýkrátostatný razostatnýkrát: naposledy, posledný raz, ostatný raz, keď bol tu, museli ho pre výtržnosť vyhodiťnedávnohovor. onehdy: nedávno, onehdy, keď mu bolo zle, volali pohotovosťzastar.: poslednepredošlenár.: onehdaonehdáoňahdy


naposledy 1. vyjadruje okolnosť poradia na konci istého radu dejov, činností, stavov a pod., za ktorým sa už príslušný dej a pod. neopakoval al. nebude opakovať • naostatokhovor. naposledok: už sa nepamätám, kedy som tu bol naposledy, naostatok; dnes sa s ním stretneš naposledokposledný razposlednýkrátostatný razostatnýkrát: posledný raz, poslednýkrát sme boli v divadle pred mesiacom; vidíme sa spolu ostatný raz, ostatnýkrátminuleminulý razminulýkrát (v predchádzajúcom prípade): naposledy, minule, minulý raz si prišiel neskorozastar.: poslednepredošle

2. p. nakoniec 1, 2


ostatnýkrát, ostatný raz 1. p. naposledy 1 2. p. minule


ostatný 1. všetci (všetky, všetko) okrem istej časti z nejakého celku • druhýiný: on bohatol, kým ostatní, druhí, iní trpeli; bol v nevýhode oproti iným; na rozdiel od iných on neprotestovalďalší (tí, ktorí rozširujú nejaký celok): názor prebrali aj ďalšízvyšný (ten, ktorý dopĺňa nejaký celok): postupne prichodili aj ostatní, zvyšní členovia posádky

2. ktorý tesne predchádza súčasnosti, nedávno minulý • posledný: v ostatnom, v poslednom čase ťa málo vídaťnedávnyneďaleký (nie príliš časovo vzdialený): nedávna, neďaleká minulosťnajnovší (po ktorom ešte nič nenasledovalo): ostatné, najnovšie udalosti

3. ktorý zostal, zvýšil z istého celku, z istého množstva a pod. • posledný: dal by za zdravie aj ostatné, posledné peniaze; zoťali už aj posledný strom v lesejedinýzvyšujúcizostávajúci: pripravili ho o ostatné, jediné potešenie; vypadol mu aj zvyšujúci, zostávajúci zub

4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný • posledný: chodí otrhaný ako ostatný, posledný žobrák; mali ju za najposlednejšiu slúžku

5. ktorý je na konci radu, poradia (op. prvý) • posledný: dnes je ostatný, posledný deň roka; stál v rade ostatný, poslednýkonečný (po ktorom už nič nenasleduje): bolo to jeho konečné rozhodnutiezastar. pokonný


posledný 1. ktorý je na konci v poradí (časovom al. miestnom), za ktorým už nič, nikto nenasleduje (op. prvý) • ostatný: dobehol posledný, ostatný; posledný, ostatný deň v rokukonečný: vystúpil na konečnej zastávke; posledné, konečné štádium (op. začiatočné) • záverečný (ktorý býva v závere, tvoriaci záver, koniec; op. prvý, úvodný): záverečné čísla programu, záverečná časť seriálufinálový (posledný a rozhodujúci): finálový zápasodb. finálny (týkajúci sa finále, poslednej časti, obyč. hudobnej skladby): finálny tón, akordkoncovýzastar. pokonný: posledný, pokonný súd

2. jediný, ktorý zvýšil, zostal • ostatný: zbúrali aj poslednú, ostatnú pamiatku; bojoval do posledných, ostatných síljedinýjeden (posledný za istých okolností): zostala ti už len posledná, jediná, jedna možnosťzvyšujúcizostávajúci: predali aj posledný, zvyšujúci, zostávajúci kus

3. ktorý sa vzťahuje na veľmi blízku minulosť, pochádzajúci z nej; ktorý bol naposledy aktuálny • ostatnýnedávny: v poslednom, ostatnom čase sa necítim dobre; posledné, ostatné, nedávne udalosti ho celkom zlomilinajnovší: šaty ušité podľa najnovšej módynajmódnejšínajmodernejší: posledný, najmódnejší, najmodernejší modelnajpopulárnejší: posledný, najpopulárnejší hit

4. expr. spoločensky, sociálne a pod. najnižšie postavený (o človeku) • expr. ostatný: tvári sa ako posledný, ostatný chudák


predchádzajúci ktorý predchádza (terajšiemu, súčasnému; op. terajší) • predošlýminulý: predchádzajúci, predošlý, minulý rokkniž. uplynulý (ktorý uplynul): uplynulé obdobiehovor. tamten (op. tento): stalo sa to tamten týždeňposlednýostatný (pred terajším): posledný, ostatný riaditeľstarý (op. nový): starý poriadokdoterajší (ktorý časovo predchádza a trvá doteraz)

p. aj bývalý, pôvodný 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ostatný príd.

1. (len v mn. č.) všetci (všetky) okrem niekoho, niečoho (jedného al. viacerých), iní(-é): Robil by to, čo robia všetci ostatní z dediny. (Ondr.) Neotravuj ostatných! (Hor.) Všetky ostatné práva vyhradené. (Stod.)

2. posledný v poradí, na konci sa nachádzajúci: Ostatný raz už tancovala. (Jes.) Prešiel i ostatný vozeň. (Kuk.) Nemysli, že si prvá a ostatná. (Kuk.)

o-á hodina (Skal.) posledná h., h. smrti; o-á cesta (Jégé) pohreb, posledná c.; povedať o-é slovo povedať posledné s., rozhodnúť o niečom; hovor. vytriasť z niekoho o. groš, o-é peniaze vylákať od neho všetky peniaze; v o-om čase, v o-ých časoch (v o-é časy) najnovšie, naposledy; byť už v o-om (Tim.) na konci života;

3. zried. zvyšujúci, zostávajúci, posledný: napínajúc o-é sily (Hor.); V tomto očistci musí stráviť svoj ostatný život, odrezaná od sveta. (Jégé)

4. často v 3. st. najnižšie postavený, posledný v stupnici hodnotenia: Také služby, aké ani najostatnejší poddaný nie je povinný robiť svojmu panstvu. (Jégé) A zunovala ho i robota, lebo dostal „ostatnú“, ako na počiatok každý pomocník (Taj.) najhoršiu

ostatný
I. príd.
1. csl všetci (všetko, všetky), ktorí (ktoré, čo) zostali (zostalo) z nejakého celku, zvyšný, zostávajúci: Aj choďi_cä tak pribralo ako ostatnie ďeťi (Žaškov DK); Voľačo sa s peňazí minúlo hňeď na trhu, ostatnie na daňe (Lišov KRU); Ostatnia krompele visipte do mecha! (Lubeník REV); Gróf si zal len pár tíh najvaččíh, ostatné (zastrelené zajace) dal occovi (Mnešice NMV); Tam bol gazda henten tentohla a jako vedzeli, tag hospodárili a na tíh ostatních, nechcem povedac (Dl. Pole BYT); Pop śe kladze na maradek tak, že śe klaski roscahňu, prikriju śe z ňima ostatňe snopi na maradeku a ritou stoji do hori (Rankovce KOŠ); Dzešedz uľe zme zohabeľi na zažimovaňe a tote ostatne zme podušeľi a miad zme vibraľi (Rozhanovce KOŠ)
F. bohati bi vicical s človeka i ostatňi špik (Markušovce SNV) - o chamtivosti boháčov; mokri do ostatňej ňitki (Čemerné VRN) - celkom premoknutý
2. csl najmenej významný, podradný; naničhodný: To už_e ostatňuo ďieťa, čo bi na roďiča ruku sťáhlo (Dol. Lehota DK); Ako chto mohou̯, tak sa živiu̯ - a to bolo ostatnuo remeslo pltňica (Lúčky RUŽ); To je už vara ostatní šlovek, šva kradne (Brusník REV); Ti si vera ostatní hospodár (Rochovce ROŽ); To je ostatní človek (Bošáca TRČ); To ostatňa služba s tebu žic (Dl. Lúka BAR)
3. nedávno minulý, nedávny, posledný: V ostatňim čaše mi jakoška ňešmakuje jesc (Žatkovce SAB)
II. čísl. rad. neurč. strsl, zried. zsl, vsl kto je na konci radu, posledný v poradí: Ten ostatňí, čuo šieu̯ za mnou, sa obzreu̯ (Pribiš DK); Ostatní kríž žita zmo vimláťiľi (Klenovec RS); Na ten ostatňí deň ťi už ňeostane (Jablonové MAL); Ostatňi ras som do vas prišol (Chrasť n. Horn. SNV); Najvecej radosci bulo na ostatňi dzeň teho roku (Niž. Šebastová PRE)
F. ostatná hoďina (Rim. Píla RS), ostatna hodzina (Fintice PRE) - smrť
III. s. spodst. aj to jediné, zvyšujúce, posledné, všetko: Najprfšá starozď ženi opatri_ci muža jedlom a potom ostatňuo (Breza NÁM); To barz dobri čľevek, dau̯ bi ci aj ostatňi (Sobrance)
F. už z ostatného melú (Bošáca TRČ) - z posledných síl niečo robia

ostatný [(v)o-]
I. príd
1. zostal ako zvyšok, zvyšujúci, zostávajúci: Martin a Vrssula, manzelka geho, yhned na giz gmenowanu summu ssedesathe zlattych zlatta polozili a rok wostatnim paniezuom gim takowy gest puogczen; a potom po trzeti przissla gest po ostatni penize sama Kordule (ŽK 1468; 1481); 14 kozy lisstych a 15 chrptow tez lisstych, to aby (distribútori a tútori majetku) sprodaly a aby se s tym me dlhy czeledy zaplatily a ostatnie penyze aby boly na chude nalozene (PARÍŽOVCE 1564 E); wratiwsse naspet Gelekssa predmenowanemu Swrczkowj puol zlateho, ostatne pak tri zlate mel daty a nawratiti panu puchaltrowy (BREZNO 1587); zbožie na pywo z Ozorowecz nassi susedy wozili, s ktereho tuto v nas pywo warily, ktere speniažiwssy, nieczo penez panu Ottlik Giurgiowi daly a za ostatnye zase zbozya kupowaly, a tak pywo na pywo warily (CHOCHOLNÁ 1612); dlzoba, kera ge pry meste hotowych penazy fl 140, s tych ystych pengazy teby gu (Dorišu) poctywo pochowaly a ostatne porucyla na sspytal (KRUPINA 1688); ostatnge pak wecy wssecky, gako dwa kuski hory a dwa kuski zemičgek, za opatrowany a mne k sobe priwynuty memu panu bratowy stričnemu zanechawam a poručgam (P. BYSTRICA 1729); skrz neprestegne plaweňj ostatnj silu bili bichom utratiti musjli (PT 1796)
2. ďalší v poradí, iný z toho istého celku, druhý: Ballaz Jarotha wyznal, že swobodnym trhem prodal ostatniho pol domu urozenemu panu Matiegowi Zongorowi Bewdi ze wssemy prinalezytostmy za dewadesat zlattych (P. ĽUPČA 1553); Mathey Beniecz (synom) Girikowi a Martynowi widal diel za zywotha sweho, statku, kery mel a ostatni synowe geho, totizto Mathey, Michal a Lewrincz magy pri pokogy a dedičowe w statku bytj (SLIAČE 1578); zhinulo gich (oviec) w horach ssestnast a ostatnie, kdi sme dohnali do Wiszochan, potom tam pomrely (CHOCHOLNÁ 1612); hledenjm a pozorem barwy (:z kterjchžto byela a černa negposlednegssye su, ostatnye prostrednye:) rozeznáwame (KoB 1666); (Dora Pavlovie) dgerou gednou do zahradki chodila, pres kteru i ostatni domaczi chodgewali, lebo plot bol wisoki (VELIČNÁ 1724); nech wizna swedok, že ngelen Smrekowjca, ale y ostatnge tu w Liptowe bez drewa suce wrchy holamj aneb holotinamj se wubec nazjwagu (L. HRÁDOK 1777)
F. ostanj gest slawa, kdy sedlak posstawa panu swemu penize (BV 1652) je to hanba; ostatnj w kostele bywa, co pod zwonicu messkawa (SiN 1678) nie je dobrý kresťan; lokrenssty z Grecie pochazegj, gesstě cizj mrawy wenkoncom na sebe neprigali, nad ostatnjch wssech wljdnegssj gsau (PT 1796) spomedzi všetkých sú najvľúdnejší
3. idúci do krajnosti, krajný, extrémny: (kňaz) opowážil se ostatnj prostředek k obdrženj swého cýle vžjwati, a protož se gj takto zeptal: Ženo, poznala-li bys ty twého giž od 28 lét pohřbeného muže, kdybys geg wiďeti mohla? (StN 1786)
II. čísl rad neurč kt. je na konci radu, poradia, posledný, op prvý: s tehoz statku ma (Juraj Svorada) wiplatiti Melchior Hrnokowy zlattich cžtirzi a dwaczet, kteremuz teraz polozil fl 10, ostatek tiech penyz, do wyplnieny tey summy, na kazde Wanocze po peti zlattich a na ostatni Wanocze cztirzi fl (ŽILINA 1559); potom kupil take pan Michel Podmanicky od Drugar Petra tri tale (za) f 21 den 50; predne penyze (za tretinu predanej vinice) platil gemu (Izákovi Krosnianskemu) Masziar Mikloss, ale ostatny plat zaplatyl gemu pan Bartoss Keszey dwa zlatie a osemdesiat penezy poslednú splátku (BÁTOVCE 1599; 1614); dalo sa opet piwa Lahotčanom, kdj ostatnie wapno priwiezlj (KRUPINA 1695); když Konradýn, ostatny král, zemrel, na mnohe panstwa byla (Švábska zem) rozdelena (KrP 1760); ultimus: posledny, ostatny, zadny (KS 1763)
L. o-á kyška med hrubé črevo al. konečník: longabo: ostatny kysska; intestinum rectum: kisska ostatny (KS 1763); o-á dispozícia, vôla, o. poriadok práv rozhodnutie poručiteľa o majetku pre prípad smrti; závet, testament: (Michal Kováč) za sweho dobreho zdrawy y dobreg pamety sucze swu ostatny wuly oznamil a testament vczjnil (P. ĽUPČA 1585); na ktere pitany nasse (Juraj Baderčík) oznámil, ze ze swich wseczkih (!) dobruw a statkuw a domasnih (!) weczuw rad bi ostatni poradek uczinit (PREŠOV 1696); ga, Ioannes Swagrig widuce, že ze wsseckeg mogeg sily klesnem a proti smrty se nemužem zastawity a obraniti, uminil sem ostatnj dispositiu učiniti ((MARTIN) 1729); o. počet, o-á ličba, počta o-é vyrachovanie adm záverečné vyučtovanie: poctiwe prawo ostatni počet činilo; stala se ostatnia liecžba (!) z krčmarom Hanes Križiarom za richtarstwj geho (ŠTÍTNIK 1687; 1690); paklibi za ten čas (robotník) z roboti k inssemu stellirowi issel bres dowoleni aneb cedule ostatneho wirachowani, techda stellir, kteri robotnika takoweho prigme, in fl 12 bres wsseckeg wimluwi bude pokutowani (CA 17. st); abi na mne okom milosrdnim (Vaša Osvietenosť) račily prohlednuty, gak nečo resstowaty budem pri ostatneg počte (s. l. 1769); o. súd náb súd boží pri konci sveta: Krystus y podnes k každemu wericymu prichazy a nekdy k ostatnimu sudu prigďe (CO 17. st); Buch wssech sudit bude pry ostatnem sude (GŠ 1758); o-á večera náb posledná večera Krista s učeníkmi pred jeho smrťou: pri wečery ostatneg (Kristus) dal tělo swe na pokrm a krew swau za napog (SK 1697); žadost cti byla prjčina teho, že apoštolowe pri ostatneg wečery medzy sebu sa hádali (SJ 18. st); digitus auricularis: prst ostatny (KS 1763) malíček; hrach seg na splni Mesice aneb na ostatneg stwrti (PR 18. st astron) posledná zo štyroch podôb Mesiaca, ktoré vidíme zo Zeme
F. o. čas, život, o-á hodina, hodinka, o-é živobitie čas na konci života: Girjk N. ostatné hodyně žiwota zděgssjho wodlowal se strany testamentu (RUŽOMBEROK 1598); nebiwsse pritomni pri ostatneg hodince tegže meg zwrchu gmenowaneg dczery pan Gudics Imre (BOBROVNÍK 1685); tuto prawu a bezpečnu cestu k Bohu činij sobe umiragjcý, když ostatny čas, ktery gjm pred smrtu pozustawa, w modlitbách a w dobrem činenij strawugj (SK 1697); nechceyci wsak geho (zomierajúceho) pry ostatney hodyne k niyakovey kyselosty prywésty (P. BYSTRICA 1717); tisjc trjel (!) ohniwjch do twogeg matere, teras twoge ostatnje žiwobitia bude (s. l. 1746) zomrieš; ano, wače (!) hrizeni swedomy pri ostatneg hodince smrti wasseg tess was sužowati a trapiti bude (SQ 1781); když wipustiss ostatniho ducha z tela tweho, nikdy wiceg sa newratiss do žiťi časneho (GV 1755) zomrieš; o, kazatelowe boži, kazatelnicam wassim ostatnie vale aneb pozdraweni dagte (MS 1758) rozlúčte sa s nimi, dajte im posledné zbohom; (René) zasek sa zavázal do ostatního díchnuťí bárs po kteréj sveta straňe ju (Fatimu) hledaťi (BR 1785) do posledného dychu; Laertes gjž ostatnj bech žiwota kona (PT 1796) zomiera; žadný do spasená nepricháza, kdo by aspoň z lásky božj pri ostatnem žiwote postawenj nečinil pokánj (BlR 18. st) na smrteľnej posteli; (až) do o-ej bodky až do konca: sstásny protož gest tén, kdo z uskosťama a s trestánjm utrápeny wolačo newyhledáwá kam by gych (trápení) ussel, ale do ostatnég botki gych snássá; až do nagostatňégsség botki očekáwám čloweka obrácenj (BlR 18. st); o. halier navrátiť, (až do) o-ej babôčky, štvrtôčky, do o-ého peniaza navrátiť, zaplatiť (čo komu) úplne si vyrovnať dlhy, zaplatiť všetko do haliera: amen prawým tobe, že newyndess odtud (zo žalára), pokawačkolwek nenawratiss ostatnej sstwrtečky (PW 1752); giste powjdám tebe, newyndess odtúd (zo žalára), dokúd nenawratjss ostátny halér (KB 1756); pecuni svino: až do ostatniho penize zaplatiti (LD 18. st); (hriešnici v očistci) sprawedlnostj božskeg do ostatneg babečky rest zaplatitj a uspokogitj mosa (KT 1753) úplne zadosťučiniť za hriechy; pri nakladnych banskych budunkach skrze chudobu navštivene gverstwo až do ostatnej hrivničky stribra jse vynaloži (MB 1759) vyjde na mizinu; internecio: smrťu celé potrenj, zabjganj do poslednyho, ostatnyho (KS 1763) do jedného, všetkých; (Boh) až do nagostatnegssyho čzerwjčka sporaduge wssecko lahodne (BlR 18. st) riadi úplne všetko; Anna Boczko swogu tehotnost až do ostatniho času tagjla (DEMÄNOVÁ 18. st) až do poslednej chvíle, do pôrodu

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko OSTATNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 17×, celkový počet lokalít: 9, v lokalitách:
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 7×;
GALANTA, okr. GALANTA – 2×;
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 2×;
NESVADY, okr. KOMÁRNO – 1×;
PRIBETA, okr. KOMÁRNO – 1×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
DEVÍNSKA NOVÁ VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako tigre či ostatných que les tigres ou autres
a ostatní ho nasledovali et les autres le suivirent
a ostatní námorníci sa et quelques autres matelots s'
a ostatní pracovali, loďmajster et les autres travaillaient, le bosseman
a ostatných, ktorí ma et des autres, qui m'
nie je ako ostatní n'est pas comme les autres
veľrýb, tuleňov a ostatných des baleines, phoques et autres
zničiť ostatné tri lode détruire les trois autres bâtiments
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu